Rok v slovenskej justícii podľa Karasa: Novela Trestného zákona bola amorálna, Susko nemal právo prepustiť Kováčika

„Vládu Roberta Fica by som oznámkoval známkou nedostatočný. Teda neprospel,“ začal zostra exminister.

„Myslím si, že vláda neobstála v teste budovania právneho štátu. Hlavným dôvodom je, ako pristúpili k výkonu moci. Rozkladajú inštitúcie, ignorujú procesy, skracujú procesy, vytláčajú opozíciu,“ kritizuje Karas.

Opozícia počas prijímania nového Trestného zákona hovorila o tom, že nejde ani tak o legislatívny krok, ale skôr o spôsob, ako sa vláda snaží pomôcť „svojim ľuďom“. Karas sa domnieva, že opozícia sa v kritike nemýlila.

„Ten spôsob, akým svetlo sveta uzrel text novely Trestného zákona, kde sa autorstvu nechcelo priznať ani samotné ministerstvo, kde sa k nemu hlásil osobne Tibor Gašpar, kde neskôr prenikal šum, že pochádza od viacerých advokátov, je znakom, že prioritou vlády bola ochrana záujmov konkrétnych osôb,“ myslí si Karas a dodáva, že si želá, aby premiér pristúpil rovnako razantne k téme zdravotníctva.

Exminister kritizuje, že v dôsledku prijatia novej trestnej legislatívy ostalo mnoho rôznych skutkov v „šedej zóne“. Teda nedajú sa postihovať, keďže nie sú trestným činom, ani priestupkom. „Novela Trestného zákona nešla ruka v ruke s novelou priestupkového zákona,“ hovorí Karas. Do parlamentu návrh zmien v priestupkovom zákone mieri vraj až teraz, no podľa bývalého ministra je veľa bodov v ňom na hranici ústavnosti.

Karas tvrdí, že počul o mnohých prípadoch z praxe, v ktorých ľudia zvažovali vykonanie nejakého podvodu. „Veď do 750 000 eur im nič nehrozí. Nesmie sa tu nastaviť atmosféra, že sa oplatí podvádzať,“ upozorňuje.

Európskej komisii sa ustupovalo

K novele Trestného zákona mala výhrady aj Európska komisia, ktorej prekážalo, že nová legislatíva dostatočne nechráni európske peniaze. Objavovali sa dokonca informácie, že Slovensku bude pozastavené vyplácanie prostriedkov z plánu obnovy. Platba nakoniec dorazila, no Karas tvrdí, že vláda musela najprv spraviť komisii veľa ústupkov.

„Pôvodný návrh novely tvrdo ignoroval finančné záujmy Európskej únie. Preto došlo aj k zvolaniu mimoriadnej schôdze a odhlasovaniu novelizácie novely, čo je absurdné,“ konštatuje exminister.

Vysvetľuje, že vláda vychádzala v ústrety Európskej komisii a dokonca pristúpila na jej požiadavku, aby spisy ostali v rukách prokurátorov zo špeciálnej prokuratúry a to aj po jej zrušení. Celá novela bola podľa Karasa „amorálnym rozhodnutím“.

AllatRa dokazuje, že štát potrebuje posilniť obranu

V spoločnosti len pred niekoľkými týždňami rezonovala aj téma žilinskej prokurátorky a jej prepojení na sektárske hnutie AllatRa, resp. Tvorivá spoločnosť.

Prokuratúra otvorila vyšetrovanie voči ľuďom, ktorí informovali či kritizovali aktivity hnutia. Vyšlo však na povrch, že samotná prokurátorka Lucia Pavlaninová, ktorá prípad dozorovala, propagovala v minulosti aktivity hnutia.

„Práve táto sekta je dôkaz toho, že štát si musí budovať vnútornú obranu. Rozhodnutia možno mali prísť skôr, určite prokuratúra mala vnútornými procesmi odhaliť, že sa niečo takéto deje. Nemalo by sa to stávať,“ okomentoval Karas.

Súdna rada kontra Európska komisia

Európska komisia tiež vypracovala Slovensku správu o stave právneho štátu, ktorá nebola, laicky povedané, príliš lichotivá. Súdna rada SR túto správu označila za neobjektívnu a nestotožnila sa s ňou.

Karas pripomína, že sa s pravidelnými správami v minulosti stretol a dodáva, že ani on sa v niektorých bodoch s komisiou nezhodol. „V zásadných veciach má však správa pravdu,“ doplnil bývalý šéf rezortu spravodlivosti.

Samotná Súdna rada má podľa Karasa priestor rásť a zlepšovať sa v oblasti ochrany justície. „Súdna rada má obrovský záväzok aj dlh voči slovenskej spoločnosti,“ myslí si. „Je to dlhá trať, máme čo robiť,“ uzavrel.

Susko to mal nechať na súdy

Karas sa ešte vyjadril k dovolaniu v prospech bývalého špeciálneho prokurátora Kováčika, ktorý bol v minulosti odsúdený za korupciu. Kováčik bol zároveň prepustený z výkonu trestu.

Exminister pripomína, že vo funkcii v niekoľkých prípadoch podobne konal aj on. Dodáva však, že tak urobil len vtedy, ak hrozil justičný omyl, a ak mal od sekcie spracovávajúcej takéto prípady presvedčivé podklady.

„V tomto prípade to tak nebolo. Pán minister argumentuje tým, že boli nesprávne vyhodnotené dôkazy. Toto patrí súdu, nie ministrovi, a už vôbec nie v takejto politicky exponovanej kauze,“ argumentuje Karas. Tvrdí, že minister spravodlivosti Boris Susko spravil chybu.

Pozrite si kompletnú diskusiu s Viliamom Karasom v Štúdiu ta3:

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO