Cirkvi v sivej zóne nemôžu sobášiť a majú len občianske združenia. Registrácia im nehrozí

Na Slovensku nie sú registrovaní starokatolíci ani veľké svetové náboženstvá.

BRATISLAVA. Keď chce starokatolícky kňaz Martin Kováč na Slovensku zosobášiť pár, musia mať za sebou manželia najprv civilný sobáš, až potom ich môže požehnať.

Pritom stačí, že prejde za hranice a v prvej českej dedine je jeho obrad akceptovaný štátom rovnako ako obrad v rímskokatolíckych kostoloch. V Česku je totiž malá starokatolícka cirkev registrovaná, na Slovensku, pri najprísnejších podmienkach v Európe, nemá šancu.

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Podmienkou na registráciu novej cirkvi na Slovensku je 50-tisíc členov, čo nespĺňa ani drvivá väčšina dnes už registrovaných cirkví. Aj keď počet veriacich registrovaných podľa sčítaní klesá a čoraz viac ľudí si vyberá iné náboženské hnutia, pravidlá na registráciu cirkvi sa od osamostatnenia Slovenska len sprísňovali.

Na Slovensku oficiálne nie sú zaregistrované ani veľké svetové náboženstvá ako islam či budhizmus. Naproti tomu výhody registrácie a podporu od štátu majú aj registrované spoločenstvá s pár stovkami členov. Cirkvi, ktoré nemajú šancu zaregistrovať sa, dnes fungujú pololegálne ako občianske združenia či nadácie.

Zjednodušenie registrácie sa v septembri pokúsili priniesť poslanci Progresívneho Slovenska Ondrej Prostredník, Lucia Plaváková a Zora Jaurová. Navrhovali dvojstupňovú registráciu, kde by na prvý stupeň stačilo 150 členov. Návrh sa v parlamente nedostal ani do druhého čítania.

„Ďalej hľadáme formy, ako dosiahnuť nápravu tohto stavu, ktorý považujeme za nespravodlivý,“ hovorí Prostredník. Priznáva, že súčasné zloženie parlamentu uvoľňovaniu pravidiel na registráciu cirkví nepraje.

Registrácia menších cirkví by pritom mohla priniesť viac transparentnosti do systému, dať štátu prehľad o tom, čo sa v náboženských hnutiach deje, a oddeliť seriózne hnutia od tých škodlivých, akým je napríklad hnutie AllatRa, ktoré je za nedávnym trestným oznámením na českú novinárku.

Návrh nepodporilo ani Kresťanskodemokratické hnutie (KDH). Jeho poslanec František Mikloško síce priznáva, že súčasný stav je zjavne diskriminačný, problém vidí v tom, že návrh z dielne Progresívneho Slovenska rozširuje dôvody, pre ktoré môže cirkev prísť o registráciu.

Zaregistrovať sa je dnes nemožné

Náboženská príslušnosť obyvateľstva na Slovensku sa mení. Dáta zo sčítania ukazujú, že kým v roku 2001 sa k registrovaným náboženstvám hlásilo 84 percent obyvateľov, v ďalších sčítaniach vždy po desiatich rokoch to bolo 76 a naposledy len 67 percent.

Na druhej strane rastie počet obyvateľov, ktorí sa hlásia k niektorému z neregistrovaných náboženských hnutí.

V roku 2001 ich bolo šesťtisíc, v roku 2021 už 57-tisíc. Títo svoje náboženstvo môžu slobodne praktizovať, nemajú však prístup k výhodám a právam registrovaným cirkví, ako je napríklad možnosť zosobášiť sa v kostole.

Štát pritom podmienky registrácie dvakrát sprísnil. V roku 2007 sa z požadovaných 20-tisíc sympatizantov cirkvi stalo 20-tisíc členov, ktorí musia deklarovať, že poznajú učenie viery, a musia k žiadosti doložiť svoje osobné údaje.

V roku 2017 v atmosfére strachu a napätia v čase migračnej krízy vláda v zákone zvýšila počet veriacich potrebných na zaregistrovanie cirkví z 20-tisíc na 50-tisíc. Andrej Danko, ktorého SNS bola aj vtedy vo vláde, vtedy hovoril o tom, že treba zabrániť špekulatívnym zápisom ďalších cirkví a náboženských spoločností s cieľom získať peniaze od štátu. Opozícia za skutočný dôvod považovala strach z islamu.

Po sprísnení podmienok sa už nezaregistrovala žiadna ďalšia nová cirkev alebo náboženská spoločnosť. Hovorkyňa ministerstva kultúry Petra Bačinská potvrdila, že ministerstvo neeviduje ani žiadne žiadosti o registráciu.

Zajímavost :  Oznámení o vyhlášení výběrového řízení podle služebního zákona

„V súčasnosti nepripravujeme zmenu,“ hovorí Bačinská.

Z osemnástich registrovaných cirkví by dnes len päť splnilo súčasné podmienky. Väčšina z nich bola zaregistrovaná v minulosti za menej prísnych podmienok či na základe svojho historického pôsobenia na Slovensku.

Medzi nimi sú okrem viac či menej početných kresťanských cirkví len židia a bahájske spoločenstvo, ktoré vzniklo z moslimskej tradície, ku ktorému sa na Slovensku hlási 300 ľudí.

Starokatolíci vo vzduchoprázdne

Na začiatku omše na výročie teroristického útoku v Teplárni spomenie farár obete Matúša a Juraja. Samotná liturgia pripomína tú z rímskokatolíckych kostolov, výrazným rozdielom je najmä to, že texty používajú inkluzívny jazyk a Boh je otcom aj matkou.

„Je to o inkluzívnom, otvorenom katolicizme, ktorý je demokratický a praje rodovej rovnosti a zasadzuje sa za práva menšín, čo je úplný opak registrovanej starokatolíckej cirkvi,“ hovorí Martin Kováč, ktorý ako kňaz funguje v starokatolíckych medzinárodných štruktúrach.

Starokatolíci patriaci do Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví na Slovensku nie sú registrovaní, patria pod českého biskupa. Starokatolícka teológia sa dá študovať v Prahe, kde ju absolvoval aj Kováč. Na Slovensko prišiel pôsobiť v roku 2016.

Neregistrovaní starokatolíci fungujú v Bratislave, kde majú každú nedeľu omše v Kaplnke sv. Ladislava v Primaciálnom paláci a v Trnave.

Na Slovensku zároveň od roku 1995 pôsobí aj registrovaná starokatolícka cirkev na Slovensku, tá však už nemá už s medzinárodným spoločenstvom starokatolíkov žiadne väzby, pretože v roku 2004 vystúpila z Utrechtskej únie starokatolíckych cirkví. Ako registrovaná cirkev na Slovensku ostala, funguje v Nitre a poberá aj príspevok od štátu.

„Boli to rímskokatolícki kňazi, ktorí sa oženili, a pre nich to bola kľúčová otázka,“ hovorí Martin Kováč, ktorý ako kňaz funguje v starokatolíckych medzinárodných štruktúrach. S nitrianskymi starokatolíkmi nie je v kontakte a hovorí, že starokatolíctvo nie je o ženatých kňazoch.

Starokatolícke cirkvi vznikli v 19. storočí, v čase veľkých spoločenských zmien. Kým svet sa demokratizoval, katolícka cirkev sa rozhodla ísť ešte viac konzervatívnym a dogmatickým smerom. Proti tomuto smerovaniu sa postavili niektoré cirkvi v po nemecky hovoriacich krajinách, ktoré boli následne vylúčené.

Ako neregistrovaná cirkev podľa Kováča fungujú v právnom vzduchoprázdne. Majú občianske združenie, ktoré zastrešuje časť ich aktivít. „Je to sivá zóna, pretože zákon o občianskych združeniach hovorí, že OZ nemôže vykonávať činnosť, ktorá je rezervovaná pre cirkvi a náboženské spoločnosti,“ hovorí Kováč.

Najbežnejším praktickým problémom, s ktorým sa stretávajú, je, že kňaz neregistrovanej cirkvi nemôže na Slovensku sobášiť. Žiadosti na sobáš má Kováč pritom aj od párov, ktorí nie sú starokatolícke, ale hľadajú napríklad kompromis medzi katolíckou a evanjelickou cirkvou. Pred tým, ako ich farár môže požehnať, musia mať za sebou civilný sobáš.

Bez registrácie nemôžu ani vykonávať duchovnú činnosť v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. Otázne je aj to, či pre starokatolíckeho farára pred štátom platí spovedné tajomstvo, ktoré majú registrované cirkvi garantované vatikánskou zmluvou alebo inými bilaterálnymi zmluvami.

Zákon neprešiel

V novele poslanci Progresívneho Slovenska navrhovali dvojstupňový proces registrácie cirkvi. S minimálnym počtom členov 150 by umožnila prístup k právam plynúcim z náboženskej slobody aj menším spoločenstvám.

V prvom stupni by získali právo na zhromažďovanie sa za účelom vyznávania náboženskej viery a prístup do verejnoprávnych médií. Príspevok zo štátneho rozpočtu, ako aj niekoľko ďalších práv by získali až v druhom stupni registrácie.

Aby k druhému stupňu mohlo dôjsť, cirkev by musela svoju činnosť vykonávať súvisle päť rokov, preukázať, že neporušuje žiadne zákony a že je schopná sa financovať z vlastných zdrojov.

„Zároveň to umožní štátu, aby získal reálny prehľad o rozsahu a podobách organizovaného náboženského života,“ hovorí poslanec Ondrej Prostredník (PS).

V diskusii o registrácii cirkví sú najaktívnejší práve starokatolíci, ktorí sú si blízki s veľkými registrovanými cirkvami. „Dvojstupňovú registráciu vnímame ako kompromis, nie ako rovnosť,“ hovorí Kováč.

Zajímavost :  Bitcoin překonal tržní kapitalizaci 1,7 bilionu dolarů

Na druhý stupeň registrácie by bol stále potrebný počet členov zodpovedajúci aspoň jednému promile všetkých obyvateľov, teda asi 5,4 tisíca členov. Deväť z osemnástich už registrovaných cirkví nespĺňa ani túto podmienku.

Keďže za návrh hlasovali len poslanci Progresívneho Slovenska a SaS, predkladateľ Prostredník si nie je istý, či návrh predložia o šesť mesiacov. Skôr budú hľadať iné možnosti. ,„Rokovali sme s verejným ochrancom práv, zvažujeme ústavnú sťažnosť,“ hovorí. V roku 2022 zákon o dvojstupňovej registrácii neúspešne navrhoval poslanec Tomáš Valášek (PS).

Súčasťou návrhu zákona bolo aj doplnenie, že vyznávaním náboženskej viery nesmie dôjsť k zásahu do ústavou zaručených práv a slobôd, ak sa tým popierajú alebo obmedzujú práva osôb okrem iného napríklad pre ich rodovú identitu.

František Mikloško z KDH to číta tak, že prijatie tohto zákona by znamenalo, že napríklad katolícka cirkev by už nemohla vyjadriť verejne svoj vieroučný alebo mravoučný postoj napríklad na otázky rodu alebo rodovej identity. „To je pre mňa dôvod, pre ktorý ten zákon považujem za zlý,“ hovorí.

KHD iný zákon na riešenie nespravodlivej súčasnej situácie nepripravuje.

Bez peňazí to nejde

Počas omše medzi starokatolíckymi veriacimi koluje pokladnička, rovnako ako u štátom podporovaných rímskokatolíkov. Žiadna cirkev bez peňazí fungovať nedokáže.

Kováč má ako takmer všetci starokatolícki kňazi aj civilné povolanie, ktoré zosúlaďuje s farárskymi povinnosťami a rodinou. Svoje kňazské povolanie vykonáva pro bono, na ďalšie výdavky cirkvi je veriacim odporúčané prispievať jedným percentom svojho príjmu.

„Pozíciu neregistrovanej cirkvi v tomto ohľade chápeme ako veľmi dobrú výzvu. Od začiatku fungujeme tak, že si všetko platíme sami. Čo si nevyberieme, to nemáme,“ hovorí Kováč.

Registrovaným cirkvám tento rok štát rozdelil 59 miliónov eur. Vláda v čase konsolidácie schválila novelu, ktorá im má priniesť ešte viac peňazí. Po novom sa bude príspevok zvyšovať spolu so zvyšovaním minimálnej mzdy, podľa výpočtu ministerstva by budúci rok cirkvi mohli dostať 64 miliónov, v roku 2026 takmer 70 miliónov a o rok neskôr 79 miliónov. Do parlamentu sa novela dostane na najbližšej schôdzi.

Väčšina zo štátneho príspevku pripadne rímskokatolíckej cirkvi. Niektoré cirkvi ako jehovisti, kresťanské zbory, bahájske spoločenstvo či mormoni príspevok z vieroučných dôvodov nepoberajú.

Kováč hovorí, že súčasné financovanie cirkví je neprajné voči komukoľvek novému, kto by sa hypoteticky medzi registrované cirkvi dostal. „Nové cirkvi by dostali desať centov na člena na rok, teda pri 50 tisícoch je to päťtisíc eur,“ hovorí.

Pri súčasnom nastavení takmer všetky prostriedky idú na platy duchovných a chod biskupstiev, podľa Kováča je to niečo, čo by si mala cirkev pokrývať sama.

„Ja verím v odluku, ktorá je nápomocná pre cirkvi. Myslím, že tá dnešná previazanosť, ktorá je podmienená vládou, dáva náhubok cirkvám, aby nekritizovali a nerobili to, čo majú robiť. Prorocké poslanie cirkvi je aj kritizovať tých, čo sú pri moci,“ hovorí kňaz.

Odluka môže mať rôzne podoby, Kováč za najlepší považuje systém daňovej asignácie ako v Rakúsku, Nemecku či v Taliansku, kde štát zastrešuje formálnym spôsobom ten proces.

Nech sa náboženstvá nekryjú so sektami

V procese registrácie môže ministerstvo žiadosť zamietnuť, má tiež právo cirkev deregistrovať. Takto bolo zamietnutá napríklad registrácia hnutia Milosť (Kresťanské spoločenstvá Slovenska), ktorej činnosť je v rozpore so zásadami ľudskosti a znášanlivosti.

Ani po zjednodušení podmienok registrácia siekt alebo nežiadúcich spoločenstiev nehrozí. Za súčasných podmienok, naopak, zostávajú v šedej zóne, kde nad nimi a ich aktivitami štát nemá kontrolu.

„V posledných rokoch počúvame čoraz viac o ľuďoch, ktorí sa stali obeťou manipulatívnych náboženských zoskupení. Reštriktívny prístup k registrácii určite nedokáže predísť pôsobeniu škodlivých náboženských skupín. Funguje to presne naopak,“ hovorí poslanec Prostredník. V sivej zóne sa cirkvi prekrývajú s nežiaducimi spoločenskými efektmi náboženských kultov, ktoré sú tiež organizované ako občianske združenia alebo firmy a štát si s tým nevie rady, lebo to nevie rozlíšiť.

Zajímavost :  Zistenie SME: Prokurátorka, ktorá vyšetruje novinárku pre články o AllatRa, za sektu sama agitovala

Registrácia by hnutia prinútila ukázať sa a dokázať, že sa svojím pôsobením nedostávajú do rozporu s právami a so slobodami ostatných ľudí.

„Mnohí to spájajú so sektami, ale my to robíme pre také spoločenstvá ako starokatolíci, budhisti, teda spoločenstvá, ktoré sú rokmi overené a pre spoločnosť nie sú škodlivé, naopak, prospešné,“ hovorí Prostredník.

Najpočetnejší z neuznaných náboženských hnutí je práve budhizmus, ku ktorému sa v sčítaní prihlásilo 6722 ľudí.

Na Slovensku má zastúpenie niekoľko budhistických škôl. Jednou z nich je Budhizmus diamantovej cesty. Organizovane funguje od konca 90. konca rokov. V ôsmich centrách a meditačných skupinách sa pravidelne stretávajú desiatky ľudí. Počas väčších akcií s medzinárodným charakterom aj stovky ľudí.

V bratislavskom centre niekoľkokrát do týždňa spoločne meditujú a približne raz do mesiaca organizujú verejné prednášky o základných budhistických témach. Centrum funguje výlučne z členských príspevkov.

Budhisti majú v Európe silnejšiu tradíciu v krajinách západnej Európy, registrovaní sú ale aj v konzervatívnych krajinách ako Maďarsko. Registráciu v slovenských podmienkach aktuálne neriešia. „Nie je to naša téma. My sa venujeme našim aktivitám a nevidíme dôvod sa k tomu vyjadrovať,“ hovorí za Správnu radu Spoločnosti budhizmu Diamantovej cesty Ľubomíra Somodiová.

Budhizmus nemá boha, niektorí budhisti sa vyhýbajú označeniu za príslušníkov náboženstva. „Pokiaľ ide o aspekt viery, tak nehovoríme o náboženstve, u nás je to skôr o skúsenosti. Budha je tu príkladom toho, čo človek môže zrealizovať, aké úrovne a kvality prežívania môže rozvinúť, ktoré ho prenesú cez starobu, chorobu, smrť,“ dopĺňa Somodiová.

Proti duchu doby

Záujem patriť medzi registrované cirkvi pred pár rokmi prejavilo aj združenie Svedkovia Liehovovi.

Napriek tomu, že už vyzbierali okolo päťtisíc prihlášok, dosiahnuť 50-tisíc je pre nich takmer nemožné. „Najväčší problém je to lajstro, ktoré sa podpisuje. Človek to musí vytlačiť, vypísať a poslať poštou. Musia tam byť všetky údaje aj rodné číslo. Veľa ľudí sa na to pozrie a povie, že to podpisovať nebude,“ vysvetľuje zakladateľ Gabriel Žifčák.

Občianske združenie Spolok všetkých zjetých deklaruje, že o finančný príspevok od štátu im nejde, ak by ho získali, vrátili by ho späť do kultúry prostredníctvom kultúrnych centier alebo grantov.

„Registrovať by sme sa chceli už len preto, že mám každý rok veľké množstvo ponúk na sobáš. Sú ľudia, ktorí sú neveriaci, štátny sobáš im pripadá ako nepríjemná nuda a chcú niečo kreatívne,“ hovorí Žifčák.

Hranica 50-tisíc členov sa do legislatívy v roku 2017 dostala napriek vetu prezidenta Adreja Kisku, ktorý hovoril o „významnej diskriminácii pri vykonávaní obsahu základnej slobody náboženského vyznania a viery“.

Predseda Islamskej nadácie na Slovensku Mohamad Hasna vtedy označil schválenie novely za smutný deň pre náboženskú slobodu na Slovensku. „Schválený protimoslimský zákon nielenže ide proti duchu doby, ale právne znevýhodňuje a organizačne komplikuje život moslimov žijúcich na území Slovenska,“ uviedol vtedy.

V sčítaní sa k islamu prihlásilo necelých štyritisíc ľudí, zastrešuje ich Islamská nadácia. Na Slovensku funguje viacero modlitební, výstavba islamského centra v Bratislave bola viackrát zamietnutá.

Islamská nadácia sa v súčasnosti k téme odmietla vyjadriť.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO