Návrhárka Štraneková: Materiálu alebo starým veciam treba dať druhú šancu

23. okt 2024 o 10:53  I 

MÁRIA ŠTRANEKOVÁ, rodáčka z Prosného (miestna časť obce Udiča v Považskobystrickom okrese, pozn. r.) sa od malička chcela venovať móde a tvoriť. Už počas vysokoškolského štúdia si ako prvá Slovenka vyskúšala prácu v prestížnom štúdiu svetoznámeho dizajnéra Alexandra McQueena.

Neskôr získala za svoje diela niekoľko významných ocenení a navrhovala šaty napríklad i pre Adelu Vinczeovú. Svoju tvorbu nedávno predstavila v Miláne a okrem Európy i v Kanade, Číne a USA. Dôležitou je pre Štranekovú téma udržateľnosti a ekológia, ktoré sú podľa nej stále dôležitejšie. Aká bola cesta k svetovým návrhárom? Aj o tom porozprávala v rozhovore.

Zaujímali ste sa o módu vždy alebo sa stala vašou vášňou až časom?

Bolo to od mala. Nikto v rodine sklony k móde alebo výtvarnému umeniu nemal. Ale mňa to tiahlo ku kresleniu, k tvorbe, naučila som sa šiť. Chcela som ísť na strednú priemyselnú školu odevnú do Trenčína, čo bola vtedy výberová škola. Bola som z malej dedinky Prosné, nikto mi nedával veľkú šancu, ale podarilo sa.

Takže už na strednej škole ste vedeli, že chcete pokračovať ďalej?

Určite, chcela som ísť na vysokú. Štyri roky som sa tam nemohla dostať, stále som bola pod čiarou, lebo to bola vtedy prestížna záležitosť. Ale podarilo sa. Túžila som sa učiť a vzdelávať a robiť módu nielen z remeselného hľadiska.

Napísali sme Napísali sme Prekráčala až na koniec sveta. Učiteľka putuje z vďaky za prekonanie vážneho ochorenia Čítajte 

Počas vysokoškolského štúdia sa vám podarilo dostať na prestížne stáže k svetovým návrhárom. Mohli by ste priblížiť. O aké stáže išlo?

Počas školy som chodila do zahraničia na študijné pobyty. Moja veľká túžba bola dostať sa do slávnych módnych štúdií. Dlhodobo som rozposielala životopisy, nebolo ľahké dostať sa niekam. Ale nakoniec si ma vybrali do prestížneho londýnskeho štúdia Alexandra McQueena. To považujem za najväčší zážitok.

Ako vyzerala práca v takomto štúdiu?

Bolo to v roku 2006, čiže McQueen bol ešte živý. On zadal tému asistentom, asistenti nám a robili sme všetko. Zháňali látky, materiály, témy a potom sme robili samotné šaty, ale s tým, že sme nikdy nevedeli, ako budú vo finále vyzerať. Ja som robila z papiera výšivku. Kreslila som, kde bude vyšitá a oni ju potom fyzicky vyšili.

Boli ste jediná Slovenka?

Vtedy som bola jediná Slovenka a dovolím si tvrdiť, že prvá.

Vo vašej tvorbe sa sústredíte na udržateľnosť. Kedy táto téma v súvislosti s módou začala byť pre vás dôležitá?

Bolo to nejako prirodzene od mladosti, lebo sa nedokážem správať k materiálu macošsky. Mám taký pocit, že treba materiálu alebo starým veciam dať druhú šancu a nie len tak niečo vyhadzovať. Samozrejme, len keď tie veci majú hodnotu. Zachraňovať niečo, čo nie je kvalitné, už od začiatku nejde. Teraz už nerobím recykláciu, ale snažím sa robiť zero waste.

Tvorím inovatívne strihy, aby vyzerali pekne, boli nositeľné, pohodlné a aby nič nevyšlo nazmar. Z čo najmenej materiálu sa snažím vytvoriť zaujímavý odev. To je teraz moja méta. Prešla som rôznymi fázami ekologického prístupu a myslím, že najdôležitejšie je, aby si ľudia odev vážili a aby nosili niečo zaujímavé a nielen módu, ktorá je ponúkaná masovo.

Miss Universe 2023 Kinga Puhova v šatách od Márie Štranekovej. (zdroj: Martin Tomečko)

Viete posúdiť, ako je to s udržateľnosťou v móde na Slovensku? Je to téma, ktorá v móde rezonuje?

Ja hovorím, že pomaly prichádza už 20 rokov. V roku 2006 som robila rozhovor a hovorila som, že to bola téma, ktorá sa otvárala. Samozrejme, nemali sme vtedy až tak etablované fast fashion obchody, takže tá téma nebola taká aktuálna. Teraz je pálčivá, ale niekedy ide už o green washing.

Povie sa, že niečo je eko, aj keď to tak nie je. Doba je rýchla a náročná a spotrebná. Ale myslím si, že sa o ekológií hovorí dosť, avšak nemyslím si, že lokálny trh dokáže uspokojiť potreby všetkých. Ono to je otázka aj finančného prístupu, ale ja stále hovorím, že netreba si kupovať lacné, ale kvalitné.

Teraz je najmä medzi mladými trend nakupovania v secondhandoch. Vidíte toto ako náznak toho, že sa mladá generácia zaujíma o udržateľnosť?

Trendy sa menia v dobe, aj téma ekológia sa mení v čase. Sekáče sú super, ale mladí vyhľadávajú skôr vintage. To sú staršie odevy možno z deväťdesiatych, osemdesiatych, sedemdesiatych rokov, či viac. Sú to odevy, ktoré boli kvalitne vyrobené. Mladí by si mohli za rovnakú cenu ako v secondhande kúpiť fast fashion, ale oni chcú byť originálni.