Jeden burger, dve ceny. Vyberáme paradoxy konsolidačného balíčka

Autor je riaditeľom Inštitútu moderného spotrebiteľa.

Konsolidačný balíček na budúci rok je schválený… tak trochu. Prezident Peter Pellegrini podpísal obe jeho najnovšie časti.

Prvý zákon sa zaoberá väčšinou opatrení vrátane zmien v dani z pridanej hodnoty a dani z príjmu. Druhý zákon sa venuje výlučne novej a pomerne unikátnej dani z finančných transakcií.

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by takýto balíček mohol štátu v budúcom roku priniesť 2,56 miliardy eur. Ministerstvo financií je s prognózou 2,7 miliárd eur o niečo optimistickejšie.

Pri vyčíslení konkrétnych dosahov sa môžeme znovu opierať o výpočet RRZ, podľa ktorého sa ročné disponibilné príjmy rodín s nezaopatrenými deťmi vplyvom konsolidačného balíčka znížia priemerne o 362 eur.

Tento prepočet zahŕňa len priame vplyvy a nezohľadňuje možné dynamické efekty ostatných opatrení, napríklad dane z finančných transakcií, na ekonomiku, ceny a platy. Navyše, stále nevieme, o koľko si budúci rok priplatíme za energie.

Vrátim sa však k úvodnému hodnoteniu, že balíček je schválený „tak trochu“. Parlament sa na prelome novembra a decembra bude už tradične zaoberať budúcoročným rozpočtom, v rámci ktorého, ako naznačilo niekoľko politikov, má dôjsť k úpravám, napríklad pri zaradení produktov do rôznych sadzieb DPH.

To by mohlo zahŕňať aj vybrané bezlepkové potraviny, ktoré by prešli z 19-percentnej sadzby do päťpercentnej.

Prezident Pellegrini zároveň oznámil, že očakáva úpravy v dani z finančných transakcií, napríklad pre mimovládne organizácie charitatívneho charakteru (nikto nevie, čo to vlastne znamená) alebo pri posielaní platov zamestnancom.

DPH a harakiri v sadzbách

Asi najväčšou témou v rámci možných zmien budú úpravy v DPH. Chcem byť konzistentný, a preto sa prikláňam k záverom fundovanejších analytikov, ktorí tvrdia, že znížené sadzby DPH nie sú najefektívnejším nástrojom sociálnej politiky.

Vplyv zníženia DPH je nejednoznačný a závisí od konkrétnych okolností. Napríklad štúdia Národnej banky Slovenska z roku 2022 zistila, že znížiť DPH tak, aby to bolo efektívne pre spotrebiteľov, je možné dosiahnuť iba pre produkty, pri ktorých sa zníženie plne premietne do cien.

Takými sú výlučne ekonomické a trvanlivé potraviny, ako napríklad cukor (ale nie trstinový), múka (ale nie špaldová) či ryža (ale nie basmati). Definovať takéto podrobné položky na účely zákona je preto extrémne náročné, ak nie nemožné.

V reštaurácii, so sebou a cez apku

Na druhej strane, ak sa už vydáme na cestu zavádzania znížených sadzieb DPH, mali by sme byť prinajmenšom konzistentní.

Pozrime sa napríklad na reštaurácie. Keď od nového roka prídete do jednej z najväčších sietí rýchleho občerstvenia, objednáte si hamburger s hranolčekmi a budete si ho chcieť vychutnať priamo v reštaurácii, takéto menu sa zdaní sadzbou päť percent. Ak si ho však dáte zabaliť alebo objednáte cez aplikáciu domov, rovnaké jedlo sa zrazu zdaní sadzbou 19 percent.

Jednoduchý matematický prepočet ukazuje, že to isté menu, ktoré bez DPH stojí 6,50 eura, bude teoreticky stáť buď 6,83 eura (v reštaurácii), alebo 7,74 eura (so sebou alebo cez aplikáciu). Rozdiel je vyše 90 centov, čo predstavuje viac ako 12 percent.

O paradoxe znížených sadzieb na nezdravé jedlo a súčasnom zavedení dane na sladené nápoje teraz polemizovať radšej nebudem.

Samozrejme, celé toto filozofické okienko závisí od toho, či gastro podniky správne zaúčtujú takeaway transakcie a či ich finančná správa bude vedieť kontrolovať.

Pri objednávkach cez aplikácie, kde zostáva väčšia dátová stopa, sa však „optimalizuje“ oveľa ťažšie. Existuje preto pravdepodobnosť, že tento cenový rozdiel najviac pocítia spotrebitelia, ktorí využívajú online formu objednávania.

Rovnaký zisk, rozdielna daň

Pozrime sa aj na zmeny v dani z príjmu právnických osôb, ktoré sa dotýkajú najmä firiem. Od nového roka budú ich zisky zdaňované tromi rôznymi sadzbami: 10, 21 a 24 percentami.

Ľavicovo naladený čitateľ by si mohol pomyslieť, že je to dobré, pretože je mu blízke progresívne zdanenie. Problém však spočíva v tom, že Ficovou vládou a koaličným parlamentom schválený systém nie je progresívny.

Skutočné progresívne zdanenie funguje tak, že ak máte napríklad zisk 60-tisíc eur, prvých 20-tisíc sa zdaní 10 percentami, ďalších 20-tisíc 20 percentami a posledných 20-tisíc 30 percentami.

V tomto systéme by ste nielen zaplatili viac v absolútnych číslach, ale zároveň by sa vyššie zisky zdaňovali postupne vyššími sadzbami.

Na Slovensku to však bude vyzerať inak. Pri určovaní sadzby dane sa nebude brať ohľad na zisk, ale na zdaniteľný príjem. Teda na to, povedané veľmi jednoducho, koľko ročne vyfakturujete zákazníkom.

Sadzbou 10 percent budú zdaňované všetky zisky firiem, ktorých zdaniteľné príjmy neprekročia stotisíc eur. Všetky zisky firiem s príjmami medzi stotisíc a piatimi miliónmi eur sa budú zdaňovať 21 percentami a zisky firiem s príjmami nad päť miliónov eur budú podliehať sadzbe 24 percent.

Pozrime sa na konkrétne príklady. Vyfakturujete 99-tisíc eur, vaše daňovo uznateľné náklady sú 40-tisíc eur a máte zisk 59-tisíc eur. Zdaníte ho 10 percentami a po dani z príjmov vám ostane približne 53-tisíc eur.

Vyfakturujete 101-tisíc eur, vaše náklady sú 42-tisíc eur a zisk je rovnakých 59-tisíc eur. Už zdaňujete 21 percentami, a po dani z príjmov vám ostane niečo nad 46,5 tisíca eur.

Rozdiel v zisku po dani dvoch firiem s takmer totožnými príjmami je viac ako šesťtisíc eur.

Každý biznis je iný. Niektoré firmy majú síce vysoké príjmy, ale zároveň aj vysoké náklady, iné naopak. V súčasnom legislatívnom prostredí však budú tri firmy s rovnakým ziskom, ale rozdielnymi tržbami, vystavené trom rôznym sadzbám dane, ktorými zdaňujú celý svoj zisk.

Klenotov je viac

O takýchto a ďalších paradoxoch schválených opatrení by sme mohli polemizovať ešte dlhý čas. Z vlastnej praxe tiež vidím, že sa tieto nezrovnalosti netýkajú len novoprijatých opatrení. Na záver odbočím a spomeniem jeden príklad z úplne inej oblasti.

Už niekoľko mesiacov si s kolegami lámeme hlavu nad tým, ako je u nás nastavená politika voľnopredajných liekov, ako napríklad paracetamolu alebo krémov po uštipnutí komárom.

Vedeli ste, že takýto krém si môžete objednať z internetu do balíkoboxu, ale na benzínke či v drogérii ho nekúpite? Z oficiálneho odôvodnenia vyplýva, že je to pre potrebu odborného poradenstva (ktoré na internete očividne dostanete na špičkovej úrovni) a náročnosť skladovania (pretože skladovať tabletky je údajne zložitejšie ako vysoko horľavý benzín).

Ešte paradoxnejšie je, že antiparazitný obojok pre domáceho miláčika si môžete bez problémov kúpiť na internete, ale v pet shope už nie. Preto nás potešilo, že aspoň v tejto otázke začalo ministerstvo pôdohospodárstva konať a aktuálne organizuje expost konzultácie. Je možné, že aspoň v tejto oblasti sa situácia pohne správnym smerom.

Článok vyšiel s podporou Inštitútu moderného spotrebiteľa.