Sme najchudobnejší z celej EÚ. Prečo sú Slováci na úplnom chvoste Únie? (panel expetov)

1. Súvisí nízka hodnota finančného majetku Slovákov s nižšími mzdami v našej ekonomike?

2. Aké sú ďalšie dôvody malých finančných aktív?

3. Čo by ste odporučili ľuďom, ako by si mali zvýšiť hodnotu svojho finančného majetku, respektíve ako si ho majú dlhodobo budovať?

Martin Krištoff, portfólio manažér spoločnosti Haberl

1. Áno, nízka hodnota finančného majetku Slovákov súvisí aj s nižšími mzdami v porovnaní s inými krajinami EÚ. Slovenská ekonomika má dlhodobo nižšie priemerné mzdy ako bohatšie západoeurópske krajiny. To znamená, že Slováci majú menej príjmov, ktoré by mohli investovať alebo sporiť. Nižšie mzdy tak obmedzujú schopnosť domácností hromadiť finančné aktíva, a tým aj rast ich finančného majetku.

2. Slováci majú tendenciu držať väčšinu svojich finančných prostriedkov v menej výnosných formách, ako sú bankové účty s nízkymi úrokmi, namiesto investícií do akcií, dlhopisov alebo fondov, ktoré by mohli priniesť vyššie výnosy. Tento konzervatívny prístup vedie k nižšiemu zhodnoteniu majetku.

V posledných rokoch narastá aj zadlženosť slovenských domácností, predovšetkým vo forme hypoték a spotrebných úverov. Zvýšená záťaž z dlhov znamená menej voľných prostriedkov na sporenie a investovanie.

Mnoho Slovákov má obmedzené znalosti o finančných nástrojoch a možnostiach investovania, čo vedie k tomu, že sa často spoliehajú na tradičné spôsoby sporenia a nevyužívajú modernejšie a efektívnejšie spôsoby, ako napríklad investovanie do ETF (indexových fondov) alebo iných foriem pasívnych či aktívne spravovaných investícií.

Preferujú okamžitú spotrebu pred dlhodobým sporením, najmä kvôli neistote ohľadom budúcnosti dôchodkového systému a inflácie, čo ich motivuje investovať menej.

Kvôli historickým skúsenostiam s finančnými krízami a kolapsom niektorých inštitúcií niektorí Slováci neveria investičným produktom a trhom, čo vedie k preferencii držania peňazí v hotovosti alebo na účtoch.

3. Vzdelávať sa v oblasti osobných financií a investovania. Jednou z najefektívnejších stratégií je pravidelné investovanie menších súm peňazí do diverzifikovaných finančných produktov.

Skôr ako začnete investovať, je dôležité mať vytvorenú finančnú rezervu na pokrytie nečakaných výdavkov. Tá by mala byť vo výške aspoň troch až šiestich mesiacov vašich výdavkov.

Nie je dobré spoliehať sa len na jeden typ investície. Diverzifikácia, teda rozloženie investícií medzi rôzne aktíva (akcie, dlhopisy, nehnuteľnosti, komodity), pomáha znižovať riziko a zvyšovať šance na dlhodobý rast majetku.

Vyššia kvalifikácia alebo špecifické zručnosti môžu priniesť vyššie mzdy v budúcnosti. To umožní ľuďom viac sporiť a investovať.

Pavel Škriniar, investičný a úverový analytik Swiss Life Select Slovensko

1. Aj z mála sa dá urobiť veľa, no iba v prípade správneho umiestnenia. Nevhodne umiestnené úspory znižujú hodnotu majetku. Nemusí ísť iba o bankové vklady, kde by ľudia mali mať železnú rezervu a nie celoživotné úspory, ale aj o nebankové subjekty zo začiatku milénia alebo kupónovú privatizáciu. Bankové vklady majú nízke zhodnotenie, pri nebankovkách a vybraných investičných fondoch z kupónovej privatizácie šlo o podvody na klientoch. Problémom nebankoviek a kupónky je nielen strata úspor, ale aj vybudovaná nedôvera v akúkoľvek formu investovania. Keby pred štvrťstoročím ľudia uprednostnili štandardné diverzifikované riešenia, mali by dnes násobne objemnejší majetok.

2. Za nízkym stavom úspor vidím aj nedostatočnú finančnú disciplínu v kombinácii s relatívne slabou finančnou gramotnosťou. Nedodržiavanie až absencia finančného plánu či uprednostňovanie súčasnej spotreby pred budúcimi úsporami sú hlavné dôvody chýbajúcich aktív. Vysoký majetok sa nedá dosiahnuť zo dňa na deň ani z roka na rok. No postupne sa počas rokov vybudovať dá.

3. Základom budúceho úspechu je súčasný plán. Platí to vo všetkých oblastiach života. Kto chce napríklad uspieť na olympiáde, potrebuje dodržiavať stanovený harmonogram cvičení a oddychu, a to počas mnohých rokov. Pri financiách je to rovnaké. Kto začne dodržiavať finančný plán už od prvej výplaty, môže mať hodnotu finančného majetku výrazne vyššiu už po piatich rokoch, nehovoriac o situácii o dvadsať-tridsať rokov.

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko

1. Nízky finančný majetok nie je priamo dôsledkom relatívne nízkych miezd, aj keď tie k tejto situácii, samozrejme, prispievajú. Hlavnou príčinou nízkeho finančného majetku sú príliš rýchlo rastúce dlhy v kombinácii s nadmernou spotrebou a relatívne nízkymi mzdami. Zjednodušene sa dá povedať, že hlavným problémom Slovákov sú dlhy vo výške 52 percent finančného majetku, čo je oveľa viac ako v ktorejkoľvek krajine v strednej a východnej Európe.

Kým úspory v posledných rokoch rástli len pomalým tempom či dokonca v roku 2022 klesli, keď ich časť ľudí míňala na vyššie výdavky pri zvýšených cenách v obchodoch, úvery rástli oveľa vyšším tempom. Napríklad v roku 2022 medziročne priemernému Slovákovi klesol finančný majetok o tri percentá na 18 930 eur, ale úvery mu narástli výrazne o 7,5 percenta na 9 010 eur. V minulom roku (z ktorého je zostavený rebríček Allianz 2024) priemerný Slovák síce navýšil svoje úspory medziročne o štyri percentá na 19 720 eur, avšak záväzky opäť rástli rýchlejšie, a to o šesť percent na 10 560 eur. Výsledkom je len slabý rast majetku o 150 eur na 9 160 eur.

Na porovnanie, Rumunsko, ktoré nás medziročne predbehlo v rebríčku (a zaradilo sa namiesto Slovenska na 40. priečku) v posledných rokoch obdivuhodne ekonomicky posilňuje a medziročne zaznamenalo nárast v čistom finančnom majetku o vyše 1 500 eur, čo je plus o neuveriteľných 18 percent. Rumuni dokázali za rok zvýšiť svoje úspory o osem percent, ale úvery im narástli len o tri percentá, a tým ich finančný majetok výrazne narástol.

2. Slováci majú drvivú väčšinu svojho majetku uloženú v nehnuteľnostiach. Ak sa započíta aktuálna trhová hodnota nehnuteľností, priemerný majetok Slováka je dokonca vyšší ako majetok Nemca. Je to však len teoretické porovnanie, ktoré nič nehovorí o životnej úrovni, keďže drvivá väčšina Slovákov vlastní len tú nehnuteľnosť, ktorú potrebuje na bývanie. Tým pádom nejde o majetok, ktorým môže voľne disponovať, keďže aspoň sčasti regulované nájomné mestské či štátne bývanie ako alternatíva u nás prakticky neexistuje. Faktom však je, že do bývania – či do jeho vylepšenia, alebo do kúpy väčšej nehnuteľnosti alebo domu, či bytu v lepšej štvrti – investujeme na Slovensku neproporčne veľkú časť finančného majetku.

Ďalším zásadným dôvodom nízkeho finančného majetku je nevhodné zaobchádzanie s úsporami. Slováci držia drvivú väčšinu svojich úspor na bežných účtoch v banke, kde nielen nič nezarábajú, ale každý deň strácajú na hodnote v dôsledku inflácie. Ďalšia výrazná časť je na termínovaných vkladoch, ktoré ani dnes nedokážu poraziť infláciu napriek tomu, že je na nízkych hodnotách. Pritom pri dlhodobom priemere je zaostávanie úročenia termínovaných vkladov za infláciou ešte oveľa výraznejšie ako dnes. Iba približne tretina Slovákov svoje úspory investuje na finančných trhoch, čo je spôsob, ktorý – najmä ak ide o investície do akcií – spoľahlivo poráža dlhodobú priemernú infláciu a výrazne zhodnocuje finančný majetok.

3. V prvom rade odporúčam nechať si finančným sprostredkovateľom vypracovať investičnú stratégiu postavenú v ideálnom prípade na akciových ETF a podielových fondoch. Podľa tejto stratégie odporúčam každý mesiac pravidelne investovať, a to ideálne minimálne 10 percent svojho príjmu. Kto však začne investovať už od prvého zamestnania, dokáže si vytvoriť zaujímavý finančný majetok aj s nižšou pravidelnou sumou.

Pravidelným investovaním do akciových ETF a podielových fondov je možné úspory zhodnotiť v priemere o sedem až desať percent ročne. Pri ľuďoch, ktorí majú väčšiu averziu voči riziku, je možné časť portfólia smerovať do dlhopisových alebo zmiešaných ETF fondov, ktoré majú síce dlhodobo nižší výnos ako akciové, avšak pri menšom riziku kolísania hodnoty. Pri ETF fondoch je navyše plusom to, že po prvom roku od investície sa výnos z vkladu nemusí zdaňovať.

Druhým krokom je konsolidácia úverov do jedného úveru – zväčša založeného nehnuteľnosťou – s najnižšou úrokovou sadzbou. Týmto krokom sa zníži splátka úveru a zväčší sa suma, ktorú ľudia dokážu vložiť do investovania. Tretím krokom je hľadanie lepšie plateného zamestnania. Pri súčasnej rekordne nízkej nezamestnanosti sú šance na získanie lepšie plateného miesta alebo nadpriemerné zvýšenie platu veľmi slušné. Dôležité je však vyšší príjem „neprejesť“, ale investovať, a tak ďalej posilňovať tvorbu finančného majetku.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.