Audítorka Kaszasová: Zastaviť Maďarsku eurofondy, ak nedodržiava pravidlá právneho štátu, je správne

Bývalá riaditeľka Úradu pre dohľad nad výkonom auditu dnes dozerá na to, či sa efektívne v krajinách Únie hospodári so spoločnými peniazmi.

V rozhovore sa dozviete:

– ako funguje Európsky dvor audítorov;

– či Slovensku hrozí, že príde o eurofondy;

– kde môže hľadať Európska komisia nový zdroj príjmov a aké dane môže zaviesť.

Prešiel prvý rok, čo zastupujete Slovensko na Európskom dvore audítorov. Čomu sa EDA venuje?

Európsky dvor audítorov je externý audítor Európskej únie, teda kontrolujeme príjmy, výdavky a hospodárenie Európskej únie, napríklad eurofondy, a nie hospodárenie individuálnych členských krajín EÚ s vlastnými štátnymi rozpočtami.

Celá inštitúcia má približne 950 zamestnancov a je vedená 27-členným kolégiom, kde má každá krajina svojho člena. Ja tam zastupujem Slovensko.

Fungovanie EDA by sa dalo prirovnať k fungovaniu Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý u nás na Slovensku kontroluje hospodárenie verejných financií, či už na príjmovej, alebo výdavkovej strane. NKÚ sa venuje v poslednom čase aj tomu, čo robíme aj my na európskej úrovni, teda výkonnostným auditom. Čiže preveruje nielen to, či sa minulo toľko, ako sa malo minúť, ale aj či boli financie použité na správnu vec a či priniesli také výsledky a prínosy, ktoré sa očakávali.

Na pozícii ste nahradili Ladislava Balka, dlhoročného poradcu Roberta Fica. Na pozíciu chcel kandidovať aj exposlanec SaS Martin Klus, ktorý neprešiel vypočutím pred výborom europarlamentu. Ako ste sa k nominácii dostali vy?

Cez transparentné výberové konanie, na základe ktorého ma nominovala vláda. V rôznych členských krajinách je to rôzne, ale nominácia ide vždy z úrovne vlády alebo parlamentu, alebo napríklad Najvyššieho kontrolného úradu.

Podmienky, ktoré kandidát nominovaný členskou krajinou musí spĺňať, sú uvedené priamo v Zmluve o fungovaní EÚ. Členovia dvora audítorov sa vyberajú z osobností, ktoré vo svojich štátoch pracujú alebo pracovali v externých audítorských orgánoch, alebo z osobností, ktoré sú na túto funkciu osobitne kvalifikované, avšak bez ďalšej špecifikácie.

Chcem však zdôrazniť, že pri obidvoch typoch nominácií platí veľmi silná podmienka, že nominant musí byť úplne nezávislý, teda nesmie požadovať alebo prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu.

Kolégium nemusí byť zložené len čisto z audítorov, mali by tam byť aj odborníci, napríklad na verejné financie, európske politiky alebo európske právo. Takže sú medzi nami aj bývalí ministri alebo bývalí poslanci Európskeho parlamentu, ako aj odborníci z najvyšších kontrolných úradov a podobne.

S kým vo svojom tíme spolupracujete?

Každý člen kolégia má svoj kabinet, kde môže mať štyroch ľudí: vedúceho kabinetu, jedného človeka, ktorý sa volá atašé, to je väčšinou odborník, a dve asistentky. Šéfa kabinetu Jamesa Verityho som si zobrala po bývalej bulharskej členke dvora, ktorá bola nominovaná do Európskej komisie. Pôvodom je Angličan a na dvore pracuje viac ako 10 rokov, takže veľmi dobre pozná jeho fungovanie.

Na pozíciu atašé som si priniesla zo Slovenska našu najväčšiu odborníčku na audit európskych fondov v minulosti – Ivetu Turčanovú, ktorá pracovala na ministerstve financií aj na MIRRI a mala bohaté skúsenosti s prácou Európskeho dvora audítorov zo strany auditovaného subjektu. Tento mix sa ukazuje ako výborná voľba.

Na zasadnutí kolégia, kde prijímame dôležité rozhodnutia a ktoré sú neverejné, sme však každý sám, tam nemôžeme mať pri sebe svoj tím.

Európsky dvor audítorov je rozdelený do komôr, každá sa venuje inej oblasti. V ktorej pôsobíte vy?

Už počas verejného vypočutia v Európskom parlamente som hovorila, že keďže mám skúsenosti z účtovníctva a auditu, tak by som sa rada dostala do komory 5, ktorá sa venuje auditu financovania a spravovania Európskej únie. V tejto komore končil svoj mandát aj môj predchodca pán Balko, takže máme kontinuitu.

V rámci môjho prvého roku pôsobenia sa mi podarilo dostať aj do výboru pre interný audit, lebo mám aj licenciu interného audítora, a teraz na jeseň aj do výboru pre kontrolu kvality auditov, čiže využijem skúsenosti z práce na Slovensku na Úrade pre dohľad nad výkonom auditu.

Komu poskytujete svoje zistenia?

Náš hlavný auditovaný subjekt je Európska komisia, pretože ona zostavuje európsky rozpočet, ona posiela peniaze do členských krajín, ona má určitý systém kontroly, ako sa narába s týmito prostriedkami, čiže naše odporúčania sú z 90 percent adresované Európskej komisii.

Naše odporúčania o tom, že by bolo potrebné zmeniť legislatívu, sú signálom pre Európsky parlament, ale nemáme kompetenciu povedať, že ak to neurobíte, tak vám vyrubime nejakú pokutu.

Ak narazíte na podvod pri vyšetrovaní, môžete to posunúť vyšetrovacím orgánom?

Ak pri našej práci narazíme na nejaké podozrenie na nezákonnú činnosť, napr. podvod alebo spreneveru prostriedkov, posúvame tieto prípady OLAF-u a Európskej prokuratúre (EPPO), keďže nemáme vyšetrovacie právomoci.

OLAF-u sme za minulý rok oznámili 20 takýchto prípadov a zároveň 17 z nich aj EPPO. Je už potom na nich, ako s našimi oznámeniami naložia. Napríklad z tých 20 oznámení už OLAF začal štyri vyšetrovania.

Veľa sa v posledných mesiacoch rieši, či sa pre stav právneho štátu nezastaví Slovensku čerpanie eurofondov. Nakoniec to bol aj dôvod, prečo sa toľko čakalo na štvrtú platbu z plánu obnovy. Môže prísť Slovensko o prístup k európskym peniazom?

Keď sa budeme rozprávať o právnom štáte, ktorý je jednou zo základných spoločných hodnôt Európskej únie, nie je tajomstvom, že situácia sa za posledné desaťročia v niektorých členských krajinách Únie zhoršila. Z nášho pohľadu ide o ochranu finančných záujmov Európskej únie.

Keď nám posiela finančné prostriedky, tak sú tam určité podmienky a tieto podmienky boli sprísnené nariadením o podmienenosti. Došlo k prípadu, že dve členské krajiny, Maďarsko a Poľsko, boli ovplyvnené rozpočtovými opatreniami. Maďarsko s potenciálnym budúcim vplyvom vo výške 22 miliárd eur a Poľsko 134 miliárd. EDA sa pozrel na to, ako to Európska komisia robí, aké údaje a informácie má k dispozícii, ako ich vyhodnocuje a či to robí férovo pre každú jednu krajinu, alebo je to o tom, že niektorá krajina nás neposlúcha, poďme sa na ňu pozrieť a potom dáme návrh, aby boli zastavené európske zdroje.

My sa venujeme tejto záležitosti ex post a na úrovni EÚ ako celku, nie na úrovni individuálnej členskej krajiny. Počas auditu v roku 2023 sme sa zamerali na nový nástroj na ochranu finančných záujmov ako nariadenie o podmienenosti, ktorý umožňuje urobiť úkony ako pozastavenie čerpania európskych zdrojov. Cieľom auditu bolo zhodnotiť, ako a či Európska komisia toto nariadenie uplatňovala primerane a na základe akých informácií prijímala rozhodnutia.

Dospeli sme k záveru, že nariadenie o podmienenosti predstavuje zlepšenie rámca na ochranu finančných záujmov a že predmetný návrh Európskej komisie voči Maďarsku bol v súlade s týmto nariadením.

Na druhej strane sme videli, že sa pravidlá môžu uvoľniť, ak sa hľadá jednota pri hlasovaní.

Áno, to je presne prípad Maďarsko verzus hlasovanie o pomoci Ukrajine, ku ktorému došlo po ukončení nášho auditu. Napriek tomu sme však už vtedy upozornili, že niektoré aspekty nariadenia sa ťažko uplatňujú a že existuje napríklad riziko len formálneho dodržiavania nápravných opatrení a riziko zvrátenia prijatých opatrení. Napríklad, že aby sa uvoľnilo čerpanie eurofondov, členská krajina zmení legislatívu a potom ju o dva roky zase potichu zmení naspäť.

Hrozí aj Slovensku, že príde o eurofondy?

Toto nie je otázka na mňa. Upresním, že v spomínanom audite nebolo Slovensko vo vzorke a ani sa v tom čase o vami spomínanej hrozbe nehovorilo. Napriek tomu však správu z auditu odporúčam ako dobrý študijný materiál, lebo je v nej podrobne opísaný celý mechanizmus.

Ak už Únia pristúpi k pozastaveniu platieb alebo čerpaniu fondov, viete z doteraz preskúmaných postupov pri jednotlivých krajinách povedať, že tak urobila správne?

Náš záver z auditu bol, že Európska komisia primerane uplatňovala nariadenie o podmienenosti a že návrh Európskej komisie voči Maďarsku bol v súlade s nariadením.

Dvor kritizoval posledný rozpočet. Aké ste mali výhrady?

Európsky dvor audítorov každý rok vydáva tzv. výročnú správu audítora, ktorá obsahuje najmä vyhlásenie o vierohodnosti týkajúce sa rozpočtu EÚ, Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a európskych rozvojových fondov.

Vo výročnej správe za rok 2023, ktorú sme mimochodom vydali práve pred týždňom, sme vyjadrili takzvaný výrok bez výhrad k spoľahlivosti účtovnej závierky EÚ. Vyjadrili sme sa aj k správnosti a zákonnosti príjmov EÚ, a to bez výhrad. Pre zaujímavosť, za minulý rok hovoríme o sume 248 miliárd eur príjmov.

A ako dopadol audit výdavkov?

Iná situácia je pri správnosti a zákonnosti výdavkov, kde sme pri výdavkoch z rozpočtu EÚ vyjadrili záporný výrok a pri výdavkoch z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti sme vyjadrili výrok s výhradou, spolu išlo o 239 miliárd eur v roku 2023.

Výdavky z rozpočtu EÚ sú členené do viacerých okruhov. Najvyšší podiel majú výdavky na súdržnosť, odolnosť a hodnoty – u nás ich skôr poznáme pod pojmom výdavky na kohéziu, ktoré čerpáme. V roku 2023 tvorili viac ako 38 percent všetkých výdavkov.

Záporný výrok pri výdavkoch z rozpočtu EÚ sme vydali kvôli vysokej chybovosti, odhadujeme ju na 5,6 percenta, pričom ide o rastový trend, a vo výdavkoch na kohéziu je to až 9,3 percenta.

Je päť percent veľa?

Áno. My a aj Európska komisia máme stanovený prah významnosti na dve percentá, takže sme vysoko nad akceptovateľnou výškou.

Chcem však upozorniť, že odhadovaná chybovosť nie je meradlom podvodov, toto číslo hovorí o tom, že neboli dodržané všetky pravidlá, a pri prevažnej väčšine chýb nemáme podozrenie z podvodu.

Keď sme analyzovali, aké chyby sa najčastejšie robili v skupine výdavkov na kohéziu v rokoch 2014 až 2020 a čo môže byť ich príčinou, konštatovali sme aj to, že jednotlivé krajiny nemajú rovnako efektívne kontrolné systémy a že pravidlá sú veľmi komplikované. Veď skúste dnes prefinancovať nejaký projekt z eurofondov – potrebujete na to armádu poradcov a ešte aj tak sa možno netrafíte.

Kritika na prehnanú byrokraciu zaznieva aj zo Slovenska. V tomto volebnom období by sa však pravidlá čerpania eurofondov mohli zmeniť a čiastočne by sa mal prebrať model, ktorý už dnes platí pri pláne obnovy. Bol by taký model lepší?

Vyzerá to, že zmena sa pripravuje, ale vieme o tom len vďaka tomu, že unikli nejaké informácie do médií, že by sa mechanizmus plánu obnovy použil na budúci viacročný európsky rozpočet.

Detaily tohto návrhu sme zatiaľ nevideli. Aj my ako Európsky dvor audítorov sme dostali otázky, čo si o tom myslíme, keďže sme dosť kritickí už k tomu existujúcemu Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, lebo hovoríme, že sú tam určité systémové nedostatky. Ja osobne sa určite prihováram za to, aby sa systém čerpania európskych zdrojov v budúcnosti zjednodušil, ale treba zobrať do úvahy naše zistenia a odporúčania.

Slovensku práve finálne Európska komisia odsúhlasila štvrtú platbu z plánu obnovy. Do konca programu však ostávajú necelé dva roky. Stihnú krajiny vyčerpať peniaze z plánu obnovy?

Európsky dvor audítorov nedávno vydal správu, kde sme dospeli k záveru, že na čerpanie finančných prostriedkov už neostáva veľa času a krajiny sú v omeškaní.

Plán obnovy má za cieľ zmierniť hospodársky vplyv pandémie a zvýšiť odolnosť európskych ekonomík voči krízam. A ďalšia kríza určite príde, to si nevyberáme. Problém je, ak druhýkrát za sebou nejaké veci nezvládneme bez toho, aby sme sa poučili z tej prvej krízy a lepšie pripravili na druhú, to je už naša chyba.

Naše audity mechanizmu upozorňujú nielen na pomalé čerpanie, ale aj na mnohé systémové nedostatky – jedným z nich je nedostatok informácií o konečných užívateľoch, teda kde tie peniaze nakoniec skončia. Dôsledkom je, že nevieme posúdiť, či mechanizmus prispel k tomu, že Európska únia bude odolnejšia, aj keby sme všetky finančné prostriedky včas vyčerpali.

Ďalšou témou, ktorou sa Európsky dvor audítorov zaoberá, je bezpečnosť, keďže susednú Ukrajinu napadlo Rusko. Ako sa nám darí v týchto oblastiach?

Jedným z opatrení EÚ je zriadenie tzv. nástroja pre Ukrajinu, ktorým sa Ukrajine poskytne predvídateľná finančná podpora na obdobie rokov 2024 až 2027 vo forme grantov vo výške 17 miliárd eur a vo forme úverov 33 miliárd eur. Toto, samozrejme, významne zvyšuje zadlženie rozpočtu EÚ. Teší nás však, že využívanie prostriedkov bude kontrolovať osobitná nezávislá Rada audítorov a, samozrejme, budeme vykonávať v závislosti od bezpečnostnej situácie audity aj my.

Poslednou oblasťou, na ktorú sa budem pýtať, je klíma. S plnením klimatických cieľov meškáme. Ako výrazne?

Ciele EÚ v oblasti klímy na rok 2030 a 2050 sú veľmi ambiciózne a Európska únia na ich dosiahnutie vyčlenila významný objem prostriedkov, v podstate až 33 percent toho viacročného finančného rámca je určených na prírodné zdroje a životné prostredie.

Táto výdavková oblasť patrí medzi naše priority, na základe jedného z našich auditov sme spochybnili úspešnosť záväzku EÚ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov o 55 percent v porovnaní s úrovňami z 90. rokov.

Prečo?

Jednak vo výpočte Európskej komisie neboli zohľadňované všetky emisie, pretože by sa mali rátať aj emisie z obchodu a medzinárodnej leteckej a námornej dopravy. Ale hlavne, čo vyzerá ako väčší problém, je to, že na to, aby boli tie ciele dosiahnuté, je potrebné aj dostatočné financovanie. A to financovanie nemôže ísť len z verejných zdrojov, musí sa zapojiť aj súkromný sektor, pričom zatiaľ nevidíme motiváciu súkromného sektora zapojiť sa do zelených riešení.

Keďže sme audítori, radi sa pozeráme na čísla. Priebežné výsledky, ktoré nám prezentovala Komisia, vyzerali nádejne, ale nezabudnime, že dva roky bola pandémia, napríklad sa menej cestovalo, a tak emisie boli nižšie. Teraz sa vraciame do normálu a všetkým firmám, všetkým inštitúciám, všetkým krajinám rastú emisie.

Čiže doteraz dosiahnuté zníženie nie je len náš úspech a z dlhodobého hľadiska bude potrebné urobiť oveľa viac ako doteraz.

S klimatickými cieľmi sa oplatí ponáhľať aj preto, že čím neskôr ich krajiny riešia, tým sú drahšie, a tiež sa nám míňa čas na riešenie klimatickej krízy.

Začiatkom tohto roka sme publikovali správu z auditu o znižovaní emisií oxidu uhličitého osobnými automobilmi.

Závery správy v zásade hovoria o tom, že nábeh elektromobility je pomalší, ako sa očakávalo, čo bude ovplyvňovať, samozrejme, dosiahnutie tých veľkých cieľov, ale na to, aby bol proces rýchlejší, sú potrebné investície, prístup k nerastným surovinám a odolnosť nášho automobilového priemyslu v konkurencii s čínskymi elektromobilmi.

Aj prostredníctvom našich auditov konštatujeme, že ak sa ukazuje, že ciele nie sú nastavené realisticky, že sú príliš ambiciózne, tak je lepšie vrátiť sa z kratšej cesty, sadnúť si a prehodnotiť ich.

Európsky dvor audítorov pomáha hľadať európskym orgánom aj nové možné príjmy. Budete navrhovať zmeny, ktoré by zohľadňovali práve stav klímy?

Už spomínaná výročná správa audítora za rok 2023 hodnotí okrem výdavkov aj príjmy európskeho rozpočtu z hľadiska ich zákonnosti a správnosti – audítorský tím zodpovedný za túto oblasť a kapitolu správy som viedla ja.

Najvyšší podiel rozpočtu EÚ je financovaný zo súm, ktorými členské krajiny prispievajú úmerne k svojmu hrubému národnému dôchodku. Potom nasleduje príspevok založený na dani z pridanej hodnoty, clá, sumy vypožičané na finančných trhoch v rámci Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a aj nový príspevok založený na nerecyklovanom odpade z plastových obalov – tento bol zavedený v roku 2021.

Počas auditu zavádzania tohto nového zdroja sme dospeli k záveru, že členské štáty neboli dostatočne pripravené a použité údaje neboli dostatočne porovnateľné a spoľahlivé – a to aj z dôvodu viacerých používaných definícií plastov v rámci EÚ a rizika nelegálnych aktivít obchodovania s odpadom. Tieto naše zistenia by mohli pomôcť pri zavádzaní avizovaných nových daní, ETS, mechanizmus kompenzácie uhlíka na hraniciach a zdroj založený na ziskoch spoločností, aby sa neopakovali problémy.

Dobrou správou je, že v tejto správe sa spomína aj Slovensko, a to v pozitívnom svetle, keďže skončilo na druhom mieste v reportovanom percente recyklovania plastových obalov na úrovni 60 percent v porovnaní s priemerom EÚ 41 percent.