Bol vrah, mizogýn a násilník. Mladí muži ho aj tak považujú za svoj vzor

Novela Americké Psycho od Breta Eastona Ellisa z roku 1991 sa dočká ďalšieho filmového spracovania. Podľa magazínu Deadline je filmová spoločnosť Lionsgate v záverečnom rokovaní s režisérom Lucom Guadagninom. Ten v súčasnosti promuje svoj nový film Queer s Danielom Craigom.

Taliansky režisér má svojský rukopis, ktorý môže z príbehu vytvoriť niečo diametrálne odlišné, ako bola pôvodná snímka z roku 2000 režírovaná kanadskou režisérkou Mary Harron.

Pre Guadagnina to bude výzva, pretože z American Psycho sa stal fenomén, ktorý výrazne presahuje kiná a knižnice.

Hlavná postava Patrick Bateman, manhattanský finančník posadnutý vzhľadom, životosprávou, umením, úspechom, honbou za vlastnou dokonalosťou a tiež nočným vraždením ľudí, si opantal aj generáciu Z.

Prvé zoomerské lastovičky mali pritom v čase uvedenia filmu len tri roky. A väčšina z nich ani nevie, že existuje knižná predloha.

Americké Psycho nie je horor v pravom zmysle slova, ale skôr satira a desivejšie ako film je to, čo si z neho vzala mladá generácia. Z Batemana urobili ikonu životného štýlu, sigma-muža a nemenovaného ambasádora tiktokového trendu finance bro.

Ako sa zrodil fenomén

Ellis v rovnomennej novele z deväťdesiatych rokov nepredstavil len dovtedy nepoznané prostredie manhatanských finančníkov, ale čitateľovi dovolil nazrieť do hlavy antihrdinu, ktorý hľadá vlastnú identitu vo svete plnom konformity a toxickej maskulinity.

A keďže Patrick Bateman po nociach vraždí, ponúkol aj kokteil explicitného násilia. To viedlo k zákazu knihy v niektorých štátoch.

Na podobnú vlnu kritiky kapitalizmu a toxickej mužnosti o päť rokov neskôr nasadol aj Chuck Palahniuk so svojím románom Fight Club. Napriek tomu, že román vyšiel o päť rokov neskôr ako American Psycho. Fight Club sfilmovali už v roku 1999.

Knižné rozprávanie Breta Eastona Ellisa výborne doplnil vizuál filmu od Mary Harron. Do hlavnej úlohy obsadila Christiana Balea, ktorý sa roly psychopatického finančníka zhostil geniálne a filmu vďačí za naštartovanie kariéry v Hollywoode.

Svetlý interiér jeho bytu na Manhattane je dodnes v moodboardoch minimalizmus milujúcich nadšencov interiérového dizajnu. Rovnako aj jeho luxusné obleky, kožené topánky, drahé hodinky či kozmetika.

Scény z filmu sú neustále napodobňované. Za všetky spomenieme krátke video s Margot Robbie, ktoré promovalo jej rozhovor pre austrálsky Vogue. Volalo sa Australian Psycho a kopírovalo celý úvod filmu, kde Bale ako Patrick Bateman rozpráva o svojej rannej beauty rutine.

Nehovoriac o tom, že hlavná postava filmu sa osvedčila ako last minute kostým na Halloween. Postačí oblek, priesvitný pršiplášť, sekera a frkance červenej tekutiny na tvári.

Aj módni dizajnéri sa k filmu pravidelne vracajú. Minulý rok to bola parížska značka LGN Louis-Gabriel Nouchi, ktorá na mólo poslala modelov s krvavou tvárou, dvojradovými kabátmi a sakami či dlhými plášťami, ktoré charakterizovali postavu Batemana.

A vlastne nemusíme chodiť až tak ďaleko. Na tohtoročnom Mercedes Benz Fashion Live! uviedla kolekciu inšpirovanú filmom Americké Psycho aj značka dizajnérky Terézie Feňovčíkovej – Freier.

Jednotlivé modely boli na prvý pohľad dokonalé, no obsahovali istý defektný prvok. Feňovčíková sa tak snažila vytvoriť odev pre súčasného yuppieho.

Od yuppies po finance bros

Ellisov antihrdina Bateman je typickým tzv. yuppie. Tak sa na prelome osemdesiatych a deväťdesiatych rokov označovali mladí ľudia žijúci v meste, ktorí mali dobre platenú prácu, viedli bohatý spoločenský život a peniaze míňali na umenie a estetiku.

Yuppies boli posadnutí značkami, od oblečenia cez kozmetiku až po reštaurácie.

Bateman v príbehu Americké Psycho nakupuje obleky u Armaniho, košele u Ralpha Laurena, na zápästí sa mu skvejú hodinky Rolex. Neúnavne zháňa stôl v trendy reštaurácii Dorsie. A aj keď sa mu ho nepodarí zabookovať, aspoň klame, že tam bol.

Túžba po statement kúskoch, ktoré budú v mene majiteľa rozkrikovať jeho bohatstvo a postavenie sa premietla aj do interiéru bytu. U Batemana nájdeme napríklad stoličky Barcelona, ktoré v dvadsiatych rokoch navrhli Ludwig Mies Van Rohe a Lily Reich.

V jeho hlave sú najdôležitejšie detaily. Pamätná je scéna, kde sa s kolegami predbiehajú, kto má vizitku s krajším fontom na luxusnejšom papieri.

Nemá to ďaleko od dnešnej kultúry influencerov, ktorí na svojich tiktokoch a instagramoch ukazujú šatníky či beauty rutiny. Zmenil sa len štýl. Tak ako na sociálnych sieťach môže byť dokonalosť často len póza pre publikum, aj Batemanov verejný život bol len divadlom.

V súčasnosti sa termín yuppie už nepoužíva, hovorí pre New York Times odborníčka na financie a influencerka Haley Sacks. Podľa nej ho nahradil výraz HENRY’s (high earners not rich yet, dobre zarábajúci, ešte nie bohatí, pozn. red.).

Pridávajú sa k nemu aj finance bros. Tiktokový trend začal u Megan Boni, ktorá si na sociálnych sieťach hovorí aj Girl On Couch.

Američanka nakrútila video, v ktorom hovorí „I’m looking for man in finance. Trust Found. 6.5. Blue eyes“ – Hľadám muža ktorý pracuje vo financiách, má zverenecký fond, meria viac ako meter deväťdesiat a má modré oči.

Tiktok poprosila, aby jej z toho urobili track. Jednu z verzií namixoval napríklad aj DJ Guetta a hudba začala kolovať spolu s trendom.

Ženy sa nakrúcali, pričom lip-syncovali tú istú hlášku dookola. Prípadne si nakrúcali finančné štvrte metropol ako New York, Londýn v podvečerných hodinách. Vtedy boli všetci „finance bros“, vo svojich oblekoch, drahých trenčkotoch alebo ich lowcostové verzie vo vestách Massimo Dutti, vonku z kancelárií.

Boni pre Wall Street Journal povedala, že si robila žarty, ale to už bolo jedno, pesnička nám otrávila celé leto.

Bateman, Tate a všetci ostatní

Patrick Bateman by tiež zapasoval do tiktokovej škatuľky finance bro, jeho postava však bola viac než len luxusné značky, nekonečný grind a pekné bývanie.

Bateman bol mizogýn, egoista, násilník, sociopat no zároveň pre mnohých aj symbol koncentrovanej mužnosti. Najlepšie to zobrazuje scéna, kde súloží s dvoma ženami, napína svaly na rukách pričom sa pozerá do zrkadla – na seba.

Minulý rok postavu na tiktoku vzkriesila práve generácia Z. Na sociálnej sieti sa množili videá, ktoré analyzovali, čo z Patricka Batemana robí atraktívneho muža. Pod zostrihmi z filmu svietia komentáre ako „skutočný muž“ alebo „je úplne ako ja“.

Portál Yahoo dokonca prišiel s reportážou o mužoch, ktorí investujú tisícky dolárov do estetických zákrokov, aby vyzerali ako on.

Podľa Dazed & Confused ho možno označiť za muža-sigmu, čo je veľmi podobné výrazu alfa muž, za ktorého sa považuje napríklad Andrew Tate. Rozdiel je v tom, že kým alfa stojí na vrchu „svorky“, sigma je osamelý vlk, ktorý má rovnakú silu, no hrá podľa vlastných pravidiel.

Alfa či sigma, oba tipy sú prejavmi toxickej maskulinity. A spolu s Andrew Tateom a jeho prevarenými lokálnymi verziami sa stali hrdinami niektorých mladých zoomerov. Najmä tých zraniteľných, sexuálne frustrovaných, naštvaných a vlastnú identitu hľadajúcich. Nielen v „tej zlej Amerike“, ale aj na Slovensku.

American Psycho pritom charakterom Patricka Batemana neoslavuje mužnosť ani zdravý životný štýl, je skôr varovným prstom a satirou. To sa v očiach zoomerov akosi stratilo v preklade.

„Bateman bol blázon rovnako ako ja,“ hovoril autor románu Ellis Easton pre The Talks. „Nebol som sériový vrah alebo niečo podobné, ale určite som bol odcudzený človek v spoločnosti v rovnakom veku ako on. A naozaj som si myslel, že spoločnosť, ktorej som súčasťou, je smiešna, plná sračiek a všetci sú hrozní – a napriek tomu som chcel zapadnúť,“ dodáva.

Americké Psycho napísal ako 23-ročný a ako hovorí, bol nesmierne deprimovaný z toho, čo spoločnosť od muža očakáva.

Pred Guadagninom tak nestojí len úloha spracovať notoricky známu predlohu, ale nechať ju kriticky prehovoriť k súčasnej generácii, ktorá Batemanovi už teraz fandí. Ostatne, práca s témou pochopenia mužnosti a sebahodnoty je mu verne známa. Videli sme ju v jeho starších snímkach Challengers aj Call me by your name.