Ešte stále vyťahujú ľudí zo zatopených pivníc. Za rozsah katastrofy môžu úrady, tvrdia Španieli

VALENCIA, BRATISLAVA. Iba niekoľko hodín pred tragédiou hrali na ihrisku futbal alebo sedeli v podniku pri káve. Netušili, že ich ulice čoskoro zasiahne vlna, ktorá po sebe zanechá spúšť.

Dopad bleskových záplav šokoval španielske úrady. Špecifické klimatické podmienky spôsobili vo valencijskom regióne na pobreží Stredozemného mora najhoršie povodne v nedávnej histórii Španielska. Prírodná katastrofa si vyžiadala minimálne 214 obetí, zatiaľ čo nezvestných je približne 1 900 ľudí.

Medzi občanmi sa teraz šíri kritika, či k počtu úmrtí neprispelo aj zlyhanie komunikácie zo strany politikov.

„Na varovanie ľudí bolo dosť času,“ povedal pre denník The Washington Post meteorológ Jorge Olcina. „Meteorologická výstraha sa nedostala k občanom riadne a včas.“ Domnieva sa, že ak by politici varovali občanov skôr, mohli zachrániť životy mnohých.

„Výstrahu civilnej obrany som počul až vtedy, keď som bol už hodinu po krk vo vode a hltal blato,“ povedal pre web el Diario Miguel Ángel.

Podľa agentúry BBC teraz čakajú v radoch dobrovoľníci, ktorí sa chystajú do najviac postihnutých oblastí so zásobami potravín aj s čistiacimi súpravami – na koordinované upratovanie sa dostavilo až 15-tisíc ľudí.

Najväčšia operácia v čase mieru

Pohotovostné služby naprieč regiónom evidovali početné prosby o pomoc, ale pre rozsah škôd nedokázali pomôcť všetkým ľuďom.

Mnohých unášala voda zakliesnených v autách – matku s novorodencom odplavilo skôr, ako im otec dokázal pomôcť z auta uniknúť.

A prírodná katastrofa zasiahla aj obyvateľov domova dôchodcov v Paiporte: silný prúd vody sa prehnal cez jedáleň, v ktorej práve večerali. Medzi 120 dôchodcami čoskoro vypukla panika – mnohí z nich boli pripútaní na invalidné vozíky.

„Počula som ľudí z rezidencie kričať,“ povedala pre The Telegraph Marisol Larová. V chaose sa utopilo šesť ľudí, všetci vo veku medzi 70 až 80 rokov. „Nikto nemohol nič urobiť, pretože sa nachádzali na druhej strane rieky. Cítila som sa bezmocne, keď som počula ich výkriky.“

Španielsko teraz sužujú výpadky prúdu a nedostatok potravín. Na mieste zároveň dochádza k rabovaniu. „Nie sú tu úradníci ani starosta,“ dodala Larová. V rukách držala prázdne plastové fľaše, aby sa pripojila k ľuďom čakajúcim v rade na vodu, ktorá chrlila z prasknutého potrubia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kráľ Filip VI. navštívil povodňami zasiahnutú Valenciu, dav ľudí na neho hádzal blato Čítajte 

Valencijská vláda uviedla, že rabovanie zvyšuje neistotu v regióne a varovala, že tí, ktorí sú vinní, budú postavení pred súd.

„Našou prioritou je teraz pátranie po nezvestných, ktorí sú stále nažive,“ povedal pre The Telegraph Emilio Argüeso Torres, valencijský úradník. „Stále nachádzame ľudí, ktorí sú v pivniciach s vodou po krk,“ povedal.

Carlos Manzón, predseda vlády Valencijského spoločenstva, sa teraz snaží zachrániť svoju politickú kariéru. Niekoľko hodín pred záplavami sa totiž zúčastnil akcie, kde prevzal ocenenie za udržateľný cestovný ruch, namiesto toho, aby riešil sériu varovaní, ktoré vydala španielska meteorologická agentúra Aemet.

Odbory už Manzóna vyzvali, aby rezignoval po tom, čo Valencia zriadila dočasnú márnicu v suteréne súdneho komplexu. Forenzné tímy na mieste pracujú na identifikácii tiel a odoberajú vzorky DNA od rodín, ktoré hľadajú svojich príbuzných.

Španielsky premiér Pedro Sánchez vo vyhlásení oznámil zvýšenie počtu bezpečnostných síl na pomoc pri záchranných prácach. Na mieste sa momentálne nachádza minimálne 12 500 vojakov a policajtov, čo Sánchez označil za najväčšiu operáciu ozbrojených síl v Španielsku v čase mieru.

Štvornásobné zvýšenie

Južný región postihol jav známy ako „gota fría“ teda „studená kvapka“ – termín, ktorý sa stal v Španielsku populárnym v 80. rokoch 20. storočia a používa sa na označenie extrémnych zrážok, ktoré sa cez jeseň objavujú pozdĺž pobrežia Stredozemného mora, uvádza denník The Telegraph.

Vyskytuje sa, keď teplý a vlhký stredomorský vzduch zasiahne náhly prílev chladného vzduchu a spustí silné dažde.

Valencia, ktorá sa nachádza na pobreží Pyrenejského polostrova, je obzvlášť zraniteľná voči nepredvídateľným zrážkam, pretože pôda je po lete stvrdnutá a neabsorbuje vodu, čo zvyšuje riziko prívalových povodní. Ale tohtoročný dopad javu je vskutku výnimočný: za osem hodín spadol na určitých miestach takmer ročný úhrn zrážok.

Známy jav sa tak stáva extrémnejším, z čoho vedci obviňujú klimatické zmeny spôsobené ľuďmi. „Nielen, že zrážky zosilneli, ale častejšie sa vyskytujú aj extrémne epizódy,“ uviedla Aemet.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Záchranári v Španielsku stále prehľadávajú zaplavené budovy aj autá, počet obetí stúpol na 211 Čítajte 

Intenzita zrážok sa za posledných 50 rokov v Španielsku zvýšila až štvornásobne. V súčasnosti preto Španieli hovoria o potrebe protipovodňovej ochrany kľúčovej na boj s každoročnými dažďami v regióne.

Situáciu zhoršila aj urbanizácia oblastí náchylných na záplavy, pretože pôdu nahradil betón. A problém zároveň spôsobil tiež zlyhávajúci kanalizačný systém, keďže nebol navrhnutý tak, aby zvládal intenzívne dažde.

Údaje podľa The Telegraph naznačujú, že budúcnosť prinesie extrémne počasie.

Sánchez už požiadal Európsku úniu o pomoc pri odstraňovaní následkov povodní, ktoré označil za najhoršie v Európe v tomto storočí.