Najviac je Horváthovcov. Ako vznikali a čo znamenajú slovenské priezviská

Prvé tri najčastejšie priezviská na Slovensku sa už roky nemenia. Na prvom mieste sú stále Horváth a Horváthová, za nimi nasledujú Kováč, Kováčová, Varga a Vargová.

Kým v roku 2003 priezvisko Horváth či Horváthová malo spolu 30 813 ľudí, o 21 rokov neskôr je ich nositeľov dohromady 69-tisíc.

Slovensko je na priezviská pestré a stačí sa pozrieť, ako to vyzerá v jednotlivých krajských mestách. Napríklad priezvisko Horváth je najrozšírenejšie iba v Bratislave, Trnave a Košiciach. V iných mestách dominujú Balog, Kováč, Baláž, Ševčík či Varga.

V nasledujúcom texte sme zostavili rebríčky najčastejších priezvisk v krajských mestách a priblížili ich pôvod.

Najčastejšie celoslovenské priezviská

Najčastejším priezviskom je naďalej Horváth a Horváthová. Mužov s týmto priezviskom je 36 772 a žien 32 234. Vyplýva to zo štatistiky ministerstva vnútra. Od decembra 2020 sa počet ľudí s týmito priezviskami zvýšil dohromady o štyritisíc.

Na druhom mieste pri mužských priezviskách je Kováč (31 790) a desiatku najčastejších uzatvára jeho maďarský variant Kovács (11 868). Medzi nimi sa nachádzajú Varga (26 326), Tóth (26 088), Nagy (24 267), Szabó (15 529), Molnár (15 294), Baláž (15 196) a Balog (12 420).

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Strašifták, Buzik, Čačurák. Ako sa žije ľuďom s netradičným priezviskom? Čítajte 

Poradie ženských priezvisk až do piateho miesta kopíruje mužský rebríček. Po prvej top päťke je poradie nasledujúce: Balážová (13 947), Molnárová (13 185), Balogová (12 227), Nováková (9 554) a Lukáčová (9 474).

Jazykovedkyňa Iveta Valentová z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV vysvetlila pôvod najrozšírenejších priezvisk.

Horváth a Tóth patria k etnickým priezviskám. Horvát znamená v maďarčine Chorvát a priezvisko Tóth sa utvorilo zo slova Tót (v množnom čísle Tótok), ktorým pôvodne starí Maďari označovali nielen Slovákov, ale aj ostatných príslušníkov nemaďarských národností Uhorska.

Veľká skupina priezvisk vznikala z pomenovaní zamestnania, povolania a pracovných činností. Ide napríklad o priezvisko Kováč. Podobné je to aj pri priezvisku Molnár, ktoré v maďarčine znamená mlynár. Varga je garbiar a Szabó zas krajčír.

Ďalšou kategóriou sú vlastnosti. Priezvisko Nagy, s ktorým sa stretneme aj v podobe graficky adaptovanej do slovenčiny – Naď, vzniklo z maďarského prídavného mena nagy vo význame veľký alebo starý, starší. Priezvisko Balog vzniklo z maďarského balog vo význame ľavák.

Medzi top 10 priezviskami nájdeme aj také, ktoré pochádzajú z rodných (krstných) mien. Ide o priezvisko Baláž, ktoré má slovenskú podobu Blažej a priezvisko Lukáč vychádzajúce z mena Lukáš.

Problémom (aj) Bratislavy sú staré dáta

V prípade Bratislavy, podobne ako pri Košiciach, vieme o rozšírenosti mien z Databázy priezvisk na Slovensku za rok 1995, ktorú zostavil Peter Ďurčo.

Odvtedy nikto v takom rozmere nezozbieral údaje a rezort vnútra ich preto nevie poskytnúť.

Problémom pri oboch mestách je, že sú rozdelené na viac mestských častí s vlastnými matričnými úradmi.

Hlavné mesto sa s celoslovenským rebríčkom veľmi nerozchádza. Až na priezviská Polák, Novák, Zeman a Molnár z maďarského názvu pre mlynára.

S mlynármi sa však môžeme stretnúť aj v priezviskách Molitoris (latinský pôvod) či Müller (nemecký).

Stopy moravského nárečia

V Trnave je druhým najčastejším priezviskom Krajčovič. Ide o podobu slova krajčír.

Milan Majtán v knihe Naše priezviská vysvetľuje, že sa tak mohli volať pôvodne predavači súkna podľa toho, že pri predávaní „krájali“ z balov súkno na šitie odevov.

Pri priezvisku Kollár píše, že ide o výsledok pisárskych manierov, podobne ako pri priezviskách Hollý či Ollík.

Dobrava Moldanová je profesorka dejín českej literatúry a v rokoch 1994 až 2007 bola vedúcou katedry bohemistiky na Pedagogickej fakulte Univerzity Jana Evangelisty Purkyně v Ústí nad Labem. Napísala knihu Naše příjmení, v ktorej tvrdí, že priezviská Toráč, podobne ako Torák, Toral, Toráň, Torant, Tordoň či Toroň, vychádzajú z moravského nárečia, kde tor znamená stopa, cesta.

V Trenčíne sa tliacha aj melie

Jedným z rozšírenejších priezvisk v Trenčíne je aj Dobiáš. To Moldanová odvodzuje od rodného mena Tobiáš.

Pri priezvisku Gavenda uvádza bývalá dekanka pedagogickej fakulty a autorka viac ako siedmich odborných kníh pôvod v moravsko-sliezskom nárečí.

Významovo by malo znamenať tliachanie či rozprávanie.

Minárik zase patrí k priezviskám, ktoré sa spájajú s mlynárskym remeslom.

Majtán uvádza, že priezvisko pochádza zo slova mlyn.

Biháriovci nie sú z Indie

Knižnica Filozofickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe na portáli Ptejte se knihovny vysvetľuje, že priezviská Bihari, Bihári aj Biháry sú maďarského pôvodu a podobnosť s názvom indického zväzového štátu Bihár je len náhodná.

Odvodzuje ho od regiónu vo východnom Maďarsku, ktorý je dnes súčasťou župy Hajdú-Bihar.

„Prípona -i je maďarská adjektivizujúca prípona, Bihari teda znamená ‚biharský‘ alebo ‚Biharčan‘,“ píšu na webe knižnice.

V Maďarsku má pôvod aj Lakatoš, ide o pomenovanie pre zámočníka.

V Banskej Bystrici bez maďarčiny

V krajskom meste Banská Bystrica síce v početnosti vedie Kováč, no ďalšie priezviská z celoslovenského rebríčka sa v prvej desiatke nevyskytujú. Ôsme najrozšírenejšie priezvisko – Baláž nájdete až na 15. mieste.

Oravec je krajové obyvateľské meno. Majtán píše, že sa stalo východiskom aj pre priezviská Orávik, Oravík, Oravčík, Oravek či Oravčok.

Z maďarského pomenovania župy Orava – Árva, sú odvodené priezviská Árvai/Arvai. Podobne aj Lupták vzniklo z obyvateľského mena.

Moldanová uvádza, že priezvisko Majer pochádza z nemeckého Meier, čo bol pôvodne správca dvora, neskôr aj veľký sedliak. U Židov znamená všeobecné meno Meir – učiteľ.

Priezvisko Snopko je pravdepodobne zdrobneninou od slova a priezviska Snop. Podľa Moldanovej môže ísť o prezývku nehybného človeka a porovnáva to so slovným spojením “stojí ako snop”.

Slovo kmeť vzniklo podľa Majtána z latinského slova comes (komes), ktoré označovalo člena kráľovskej družiny a používalo sa na označenie rozličných vysokých hodností a funkcií.

V staršej slovenčine bolo slovo používané s významom „sedliak majúci v držbe usadlosť“ či “starý, skúsený a vážený človek“.

Pri priezvisku Krnáč zase tvrdí, že má prezývkový charakter. Slovenské nárečia slovami grman, grmáň, ogrmáň, karman, krman, krnáč či krpáň označovali znetvorené zakrpatené plody ovocných stromov alebo aj drobné slabo rastúce dieťa či mláďa. Krnáč znamenal aj krátke, hrčovité drevo, pahýľ a krny či krnačky – krátke sane, vlačuhy, zvláče.

Priezvisko Bartoš mohlo vzniklo z rodného mena Bartolomej.

Moravania v Žiline

V Žiline sú na prvom mieste Baláž a Kováč, no trojku uzatvára Hruška. Za ním nasledujú Šoška, Závodský, Štaffen, Chovanec, Kováčik, Kuba a Moravčík.

Medzi ženskými priezviskami sa objavuje aj priezvisko Ševčíková, ktoré vzniklo podľa názvu zamestnania remeselníka, ktorý sa zaoberal šitím a opravou jednoduchej obuvi – švec.

Moldanová radí priezvisko Štaffen k slovu štaf, čo je názov pre kus, časť či tyčové železo. Prípadne mohlo byť odvodené od osobného mena Stefan.

Priezvisko Závodský nájdeme v jej knihe pri priezvisku Závoda, ktoré vzniklo podľa toho, že dotyčný býval za vodou. A priezvisko Chovanec spája so zastaraným slovom schovanec, ktoré označovalo cudzie dieťa vychovávané ako vlastné.

Moravčík bol zase vytvorený z obyvateľského mena Moravan, teda obyvateľ Moravy.

Bašty východu

Medzi desiatimi najčastejšími priezviskami v Košiciach a Prešove nájdeme z celoslovenského rebríčka len Horvátha, Baláža, Vargu, Tótha a Baloga, ale aj slovenskú podobu priezviska Szabó – Sabol.

Druhým najčastejším priezviskom v Prešove je Hudák. Majtán píše, že bolo odvodené od slovesa húsť – hudiem, s významom „hrať na nejakom hudobnom nástroji, najmä však na gajdách alebo na husliach“.

V nárečiach na západnom Slovensku vznikol názov zamestnania hudek/húdek, na strednom a sčasti aj na západnom – hudec a na východe hudák/hudak. Všetky tri podoby priezviská sú doložené od 15. storočia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok V košickom telefónnom zozname nájdete priezviská, ktoré aj keď nechcete, vyvolajú úsmev na tvári Čítajte 

Pôvod v zamestnaní má aj priezvisko Bodnár. To vychádza z maďarského pomenovania pre debnára, kolára. Podobne je to aj pri priezvisku Takáč, ktoré vychádza z maďarskej podoby slova tkáč.

Početné zastúpenie v mestách majú aj priezviská Lukáč, Makula, Leško aj Baran. V ženských priezviskách pribúda k najrozšírenejším zase Sedláková.

Dobrava Moldanová v knihe Naše příjmení priraďuje priezvisko Makula k tým, ktoré sú odvodené z rodných mien. Malo by ísť o grécke meno Makarius. Môže byť odvodené aj od slova hlupák.

Slovník slovenských nárečí však spája slovo makula/makuľa s machuľou, teda škvrnou.

Priezvisko Leško Moldanová priradila k priezvisku Leš, ktoré môže byť odvodené od slov – les, drobné drevené uhlie či lesný úľ. Priezvisko však mohlo byť odvodené aj z rodného mena Aleš.