Trump bude mať v Kapitole spojencov. Kongres ovládli republikáni

WASHINGTON, BRATISLAVA. Týždeň po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách je jasné, že Republikánska strana ovládne aj obe komory Kongresu. Sčítanie výsledkov vo voľbách do Snemovne reprezentantov ukazuje tesnú väčšinu pre republikánov. Väčšinu v Senáte, ktorú mali aj pred voľbami, už republikáni potvrdili.

Prvé dva roky vládnutia Baracka Obamu mali väčšinu v oboch komorách Kongresu demokrati, podobne to predtým bolo aj u Donalda Trumpa. Trump tak dokáže presadzovať svoje sľuby jednoduchšie, ako keby jednu z častí Kongresu kontrolovali demokrati.

Nemusí to znamenať, že mu všetky – aj tie najradikálnejšie – plány cez Kongres prejdú. Okrem toho obavy vzbudzuje Trumpova snaha pri nomináciách Kongres úplne obísť.

Útoční republikáni

Americký Kongres sa skladá z dvoch komôr – Senátu a Snemovne reprezentantov. V stočlennom Senáte má každý štát dvoch zástupcov, pričom tretinu miest si voliči vyberajú každé dva roky. Vo voľbách do snemovne si zase minulý týždeň Američania vyberali všetkých 435 zástupcov.

V Senáte si republikáni udržali väčšinu v pomere 53 ku 47, navyše na čele Senátu bude viceprezident J.D. Vance.

Aj keď prieskumy ukazovali, že súboj o snemovňu bude tesný, republikáni mali obavy, že voliči im spočítajú chaotické fungovanie snemovne v posledných rokoch. Napokon sa im s najmenej 218 hlasmi podarilo však získať aj kontrolu v snemovni, pričom ešte deväť pozícií nebolo rozhodnutých.

V minulosti bolo relatívne bežné, že jedna strana mala kontrolu nad oboma komorami, posledné roky však väčšinou víťazná strana vo voľbách v polovici prezidentského funkčného obdobia (midterms) o väčšinu prišla.

Demokrati tak čiastočne prichádzajú o možnosť kontrolovať kroky nového prezidenta. Republikáni zase avizujú, že teraz presadia viaceré predvolebné sľuby – zníženie daní, sprísnenie kontrol na hraniciach alebo zrušenie obmedzení na ťažbu ropy a plynu.

„Musíme to pre ľudí urobiť a urobíme to,“ povedal minulý týždeň pre Fox News republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Mike Johnson. „Prezident Trump chce byť agresívny. Chce postupovať vo veľkom a my sme tým nadšení. Budeme hrať útočne,“ dodal.

Republikáni napríklad môžu Trumpovi schváliť veľký balík peňazí pre jeho plán deportácií nelegálnych migrantov. Niektorí republikáni chcú zaviesť do ústavy aj celonárodný zákaz interrupcií. Aj keď Trump v minulosti odmietal, že by takýto zákon podpísal, v téme už viackrát názorovo otočil.

Republikáni sa podľa denníka Guardian budú snažiť aj zrušiť zákony, ktoré presadil Joe Biden, napríklad zákon o znížení inflácie (IRA). Ten je podľa denníka „najvýznamnejšou reakciou krajiny na klimatickú krízu“ a podnietil investície do energetiky. V minulosti sa už počas Trumpových rokov v úrade snažili nahradiť aj zákon o dostupnej zdravotnej starostlivosti (ACA), známy aj ako Obamacare.

Demokrati však stále majú možnosť časť zákonov blokovať takzvaným filibusterom, teda obštrukciou, keď senátori predlžujú diskusiu o zákone, aby zabránili jeho schváleniu. Ukončiť obštrukciu v Senáte môže len dvojtretinová väčšina, teda 60 senátorov. V minulosti tak napríklad Demokratická strana blokovala zákon o dostavbe múru na mexických hraniciach.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vyššie clá, deportácie a pomsta. Deväť vecí, ktoré Trump plánuje spraviť Čítajte 

Trump chce obchádzať aj svojich

Napriek tomu, že republikáni budú v Senáte držať väčšinu, Donald Trump už podľa magazínu Vox uvažuje nad tým, že by ich v niektorých prípadoch úplne obišiel.

Za normálnych okolností musí každý prezidentov nominant na post ministra, veľvyslanca či federálnych sudcov prejsť vypočúvaním v Senáte, aby dokázal, že má na post kvalifikáciu. Vo funkcii ich potom musí väčšina senátorov podporiť.

Prezident však podľa ústavy má možnosť vymenovať funkcionárov priamo, ak Senát istý čas nezasadá. Pravidlo vzniklo ešte v časoch, keď Senát mával medzi rokovaniami aj niekoľkomesačnú prestávku.

Napriek tomu, že ide o hraničnú možnosť, využívali ju Bill Clinton, George W. Bush aj Barack Obama. V roku 2014 dokonca najvyšší súd rozhodol, že Obama prekročil svoje právomoci a obchádzal nomináciami odpor v Kongrese. Aj preto sa jej Trump či Biden vyhýbali, píše Vox.

Niektoré Trumpove nominácie na ministrov už teraz vzbudzujú výhrady republikánov. Trump však podľa BBC tvrdí, že Senát musí „súhlasiť“ s priamym menovaním, inak „nebudeme schopní vymenovať ľudí včas“. Táto zmena by bola veľkým zásahom do systému kontrol a rovnováh, dodáva Vox.

Prezidentské voľby USA 2024