Roberta Fica po čase dobehli jeho silácke reči. Pri súčasnom zdražovaní energií už nie je taký akčný (ekonomický výber)

Ako to už býva zvykom, silné slová sa premiérovi po istom čase vrátili. To už však nemôžeme očakávať, že sa bude držať svojich predošlých vyhlásení. Ako totiž uviedli Hospodárske noviny (HN), pokiaľ vláda nezasiahne, domácnosti môžu očakávať výraznejšie zdražovanie.

Od januára si rodiny pravdepodobne budú musieť pripraviť vyšší rozpočet na plynové faktúry. Štátom dotovaná cena plynu, ktorá bola posledné dva roky umelo držaná na nízkej úrovni, sa totiž môže čoskoro zmeniť. Pre alternatívneho dodávateľa energií, ako je Magna, bola cena plynu fixovaná na 0,028 eura za kilowatthodinu (kWh), čo však bola mimoriadna regulácia vyplývajúca z politického rozhodnutia. Ak sa od januára regulácia zruší, cena plynu by mohla stúpnuť až na 0,044 eura za kWh, čo predstavuje nárast o 55 percent.

Tento skok by sa výrazne odrazil na účtoch domácností. V kategórii D3, ktorá zahŕňa domácnosti využívajúce plyn na kúrenie, ohrev vody a varenie, by sa plyn mohol podľa odhadov HN predražiť až o 43 percent. Do tejto sumy je započítaná aj plánovaná vyššia DPH, ktorá má stúpnuť z 20 na 23 percent. Bez tejto zmeny by nárast predstavoval 39 percent.

Pre domácnosti, ktoré využívajú plyn len na varenie a ohrev vody (tarifa D2), platí podobný scenár, zatiaľ čo pre tarifu D1 (len varenie) by zvýšenie bolo miernejšie, na úrovni približne 29 percent, vrátane 23-percentnej DPH by to činilo asi 32 percent.

Naposledy došlo k takýmto dramatickým nárastom cien plynu v roku 2005, keď účty stúpli až o 35 percent. V tom čase viedol vládu Mikuláš Dzurinda a zvýšenie prišlo po privatizácii SPP, keď bol plyn predávaný pod výrobné náklady, čo kritizovala Európska komisia. Výraznejšie úpravy cien nastali aj v roku 2011 s nárastom o 13 percent.

Podľa HN regulačný úrad stále rokuje o tarifikácii na nasledujúci rok. Ak by sa náklady na distribúciu a prepravu znížili, výsledné zdraženie by mohlo byť miernejšie.

Reťazec Okay musí zatvárať ďalšie predajne. Jeho problémy sa prehlbujú: Sieť predajní elektrospotrebičov Okay sa ocitla v závažnej kríze, ktorá stále naberá na sile. Firma už celé mesiace bojuje s vážnymi finančnými problémami, ktoré zasahujú trhy na Slovensku aj v Česku. Doteraz sa jej nepodarilo získať investora, ktorý by pomohol zvrátiť nepriaznivý trend, čo vedie k postupnému zatváraniu predajní a ďalšiemu obmedzovaniu prevádzky.

Podľa informácií českých Hospodárskych novín začalo Okay elektro začiatkom tohto mesiaca masívne prepúšťať zamestnancov. Zakladateľ a riaditeľ spoločnosti Jindřich Životský dokonca prepísal niektoré luxusné aktíva vrátane lietadla a luxusných vozidiel na inú firmu, čo vyvoláva otázky o budúcnosti spoločnosti.

V lete sa zdalo, že do spoločnosti vstúpi nemecká firma Mutares, ktorá sa špecializuje na záchranu a ozdravenie problematických spoločností. No nádeje na záchranu sa rozplynuli, keď rokovania stroskotali. Napätie rastie aj medzi dodávateľmi – spoločnosť nedokáže platiť faktúry načas, čo vedie k obmedzeniu dodávok. Dôvera dodávateľov sa vytráca, a tak viacerí pozastavili spoluprácu, pričom nesplatené pohľadávky dosahujú desiatky miliónov českých korún.

Časopis Sell priniesol správu o výraznom znížení počtu zamestnancov v nákupnom oddelení, kde dnes pracuje len osem ľudí oproti pôvodným desiatkam. Budúcnosť siete sa zdá neistejšia ako kedykoľvek predtým: v najbližšom období plánuje zatvoriť asi pätinu predajní a od januára príde o prácu ďalšia vlna zamestnancov. Viac sa dočítate v článku kolegu Filipa Maxu.

Experti varujú vládu, aby zbytočne nemínala: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje vládu na riziko spojené s míňaním rozpočtovej rezervy na nové výdavky. Ak sa táto rezerva rozdelí, hrozí, že vláda nedosiahne ambiciózne ciele stanovené v rámci už aj tak náročnej finančnej konsolidácie. „Naopak, ak sa rezerva nevyužije na nové výdavky, mohol by deficit skončiť nižší, než je naplánované v rozpočte,“ napísal portál Pravda.sk.

Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by deficit verejných financií v roku 2025 mohol dosiahnuť 4,5 percenta HDP, ak sa rezerva nevyužije na krytie makroekonomických rizík a nepredvídaných výdavkov. Na druhej strane rada vníma ako rizikové očakávania v oblasti daňových príjmov aj výdavkov na zdravotníctvo, čo dodáva na vážnosti potrebe opatrného hospodárenia s rezervou.

Vládny rozpočet predpokladá deficit vo výške 6,6 miliardy eur, avšak odborníci na rozpočet naznačujú, že by sa mohol znížiť na 6,3 miliardy eur – avšak iba za podmienky, že sa rezerva zachová. Rada totiž považuje prognózu daňových príjmov za príliš optimistickú a práve rezerva by mohla byť kľúčovým faktorom, ktorý pomôže udržať deficit pod kontrolou.

Číslo týždňa

Výber daní na Slovensku bol vlani druhý najvyšší vo V4 a desiaty najnižší zo štátov EÚ. Oproti predchádzajúcemu roku mierne vzrástol o 0,2 percentuálneho bodu. Celkový výber daní a odvodov za minulý rok dosiahol 35,5 percenta z hrubého domáceho produktu.

Graf týždňa

Reálne mzdy na Slovensku vzrástli od roku 2019 o necelých 10 percent. V porovnaní s ostatnými krajinami OECD sme dosiahli nadpriemerný výsledok. Najlepšie sú na tom Slovinci, ktorí si polepšili o necelých 20 percent.

2fotky v galérii Vývoj reálnych miezd v krajinách OECD od roku 2019 Zdroj: OECD

Video

V tohtotýždňovom krátkom videu sa môžete pozrieť, ako sa v minulom storočí šíril vo svete komunizmus a plánované hospodárstvo. S direktívnou ekonomikou začali tieto krajiny postupne zaostávať za vyspelým svetom.

Zahraničie

Reflex.cz: Aj v Česku sa rozhorela veľká debata ohľadom cien masla. Medzi tamojšími potravinármi a obchodníkmi prebieha ostrý spor v súvislosti so zdražovaním tejto základnej potraviny. Ako uvádza týždenník Reflex, potravinárska komora obvinila obchodníkov z vysokých marží a spomenula rastúce ceny mlieka, nedostatok mliečneho tuku a vyššie mzdové náklady. Napriek tomu nevysvetľuje, prečo ceny masla v Česku stúpajú takmer najrýchlejšie v Európe. Zároveň varuje pred takzvanou „maslovou krízou“, čo je nepravdepodobné, pretože veľká časť masla sa dováža najmä z Poľska, kde je štruktúra poľnohospodárstva odlišná a konkurencia výrazne vyššia.

Prezident Zväzu obchodu Tomáš Prouza označil kampaň potravinárov za pokus zakryť vlastné zdražovanie. Tvrdí, že marže obchodníkov sú malé a výrobcovia využívajú predvianočný dopyt na zvýšenie ziskov. Podporil ho aj Michal Brada zo skupiny Lactalis, ktorý v obchodných reťazcoch problém nevidí.

Reuters: Bill Hwang, zakladateľ Archegos Capital Management, čelí hrozbe 21-ročného väzenia za rozsiahlu manipuláciu s trhom. Tieto špekulácie zničili jeho firmu, spôsobili stratu 36 miliárd dolárov a poškodili veriteľov o viac ako 10 miliárd dolárov. Federálna prokuratúra USA minulý týždeň informovala, že pri stredajšom vynesení rozsudku žiada aj prepadnutie jeho majetku v hodnote 12,35 miliardy dolárov a odškodné pre obete.

Ako uvádza agentúra Reuters, tento 21-ročný trest by bol mimoriadne dlhý pre finančný podvod v USA a len o štyri roky kratší ako ten, ktorý dostal zakladateľ FTX Sam Bankman-Fried, usvedčený z krádeže miliárd dolárov od zákazníkov. Prokurátori označili Hwanga za „nenapraviteľného recidivistu“ so „zdanlivou bezúhonnosťou“.

Odkazovali pritom na jeho priznanie viny z roku 2012 v prípade podvodu vo fonde Tiger Asia Management. Napriek všetkým týmto obvineniam Hwangovi právnici nedávno požiadali, aby ich 60-ročný klient za svoje aktivity v Archegos nečelil žiadnemu väzenskému trestu.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.