Aj v roku 2026 si budú musieť Slováci uťahovať opasky. Konsolidácia musí pokračovať (ekonomický výber)
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Konsolidácia bude musieť pokračovať aj v roku 2026: Rozpočet prispieva k posilneniu udržateľnosti, no ak chceme zastaviť rast dlhu, bude nevyhnutné pokračovať v dôslednej konsolidácii aj v roku 2026. Podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), založených na návrhu rozpočtu, by deficit verejných financií mohol v roku 2025 dosiahnuť 4,5 percenta HDP (štrukturálny deficit 4,3 percenta HDP). Tento cieľ je však realistický len v prípade, že rezervy na makroekonomické riziká nebudú použité na nové výdavky. Už teraz totiž čelíme rizikám vo výbere daní a v oblasti zdravotníctva. Vládou navrhovaný deficit je mierne vyšší, na úrovni 4,7 percenta HDP.
V rozpočte chýbajú opatrenia na dosiahnutie vládnych cieľov na roky 2026 a 2027, kde podľa RRZ bude potrebná dodatočná konsolidácia vo výške 1,1 percenta HDP v roku 2026 a 1,9 percenta HDP v roku 2027. Návrh rozpočtu s prijatými opatreniami však prispieva k dlhodobej udržateľnosti, ktorú zlepšuje o 1,4 percenta HDP. Napriek tomu ostáva ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti na hranici najvyššieho rizika, čo potvrdzuje potrebu ďalších krokov na stabilizáciu verejných financií. Bez ďalšej konsolidácie by sa v strednodobom horizonte nepodarilo spomaliť rýchly nárast dlhu.
Aj po schválení rozpočtu RRZ predpokladá zvýšenie dlhu z aktuálnych 59 percent HDP na 64 percent HDP do roku 2027. Stabilizácia dlhu do konca volebného obdobia by vyžadovala zníženie deficitu na úroveň 2,5 percenta HDP. Ak by sa túto úroveň podarilo dosiahnuť trvalými opatreniami, ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti by sa mohol bezpečne posunúť do pásma stredného rizika. Významné riziko však predstavujú dodatočné opatrenia s dlhodobým dosahom, ktorých návrhy sú už predložené v parlamente.
Kľúčom k nastaveniu tempa konsolidácie budú nové európske pravidlá a výdavkové limity. Vláda by prijatím balíčka opatrení mohla zvýšiť limit medziročného rastu výdavkov na budúci rok z 3,8 percenta na 6,9 percenta (o 1,8 miliardy eur). RRZ odhaduje, že bez ďalších opatrení budú nominálne výdavkové limity prekročené o 114 miliónov eur v roku 2025, o 2,1 miliardy eur v roku 2026 a o 2,6 miliardy eur v roku 2027.
RRZ varuje pred rizikom odsunutia konsolidácie až na rok 2027, čo by mohlo výrazne ohroziť jej realizáciu. „Je potrebné sústrediť konsolidačné kroky najmä na rok 2026 a neodkladať ich na rok 2027, a to nielen s ohľadom na politický cyklus, ale aj kvôli dostupným zdrojom z plánu obnovy v roku 2026, ktoré by mohli dôsledky konsolidácie zmierniť,“ zdôrazňuje predseda RRZ Ján Tóth.
České skúsenosti s čínskymi investíciami: Keď Miloš Zeman v roku 2013 prevzal prezidentský úrad, postupne začal meniť kurz českej zahraničnej politiky smerom na východ, presnejšie na Čínu. Jeho víziou bolo prilákať čínske investície do krajiny a v tomto smere podnikol niekoľko významných krokov.
Vrchol jeho úsilia prišiel v druhom volebnom období, keď v roku 2019 zorganizoval rozsiahlu politicko-biznisovú návštevu Číny. Po rokovaniach s prezidentom Si Ťin-pchingom a ďalšími čínskymi lídrami i podnikateľmi sľuboval, že Česko zaplavia miliardové investície, ktoré zásadne posilnia jeho ekonomiku.
Zeman to v médiách prezentoval ako obrovský úspech, ale realita sa ukázala byť zložitejšia. Celý tento proces zbližovania dosiahol vrchol, keď v roku 2021 Česko navštívil sám Si Ťin-pching.
Napriek očakávaniam začal čínsky kapitál v praxi skôr „pretekať“ cez Moravu a namiesto sľubovaných miliárd prišlo len obmedzené množstvo investícií. A tie, čo prišli, nemali výrazný vplyv na českú ekonomiku, čo vyvolalo vlnu rozčarovania.
Ivana Karásková, vedúca projektov zameraných na Čínu v Asociácii pre medzinárodné otázky, dodáva, že investície smerujúce do odvetví ako hotely, cestovný ruch, futbal, pivovary či České aerolínie nakoniec nepriniesli očakávané výsledky. Viac sa dozviete v tomto článku.
Toto sú najväčší daňoví platcovia na Slovensku: Najväčšie firmy na Slovensku nesú najväčšie daňové bremeno a zároveň sa vyznačujú vysokou finančnou spoľahlivosťou. Analýza Taxparency 2024, ktorú pripravila poradenská spoločnosť BMB Partners Taxand, odhaľuje, že práve tieto giganty hrajú zásadnú rolu v udržiavaní rozpočtu.
Podľa dát finančnej správy až 70 percent najväčších spoločností dosahuje najvyšší status „vysoko spoľahlivých daňovníkov“, zatiaľ čo celoslovenský priemer sa pohybuje len okolo 20 percent. Podľa portálu Pravda.sk medzi najväčších prispievateľov pritom patria predovšetkým dve automobilové fabriky – Volkswagen a Kia –, ktoré výrazne prispievajú k ekonomike Slovenska svojimi odvodmi.
Top 10 najväčších daňových prispievateľov prispelo do štátneho rozpočtu v roku 2023 sumou približne 1,6 miliardy eur. Na čele rebríčka opäť stojí Volkswagen Slovakia s príspevkom vo výške 279 miliónov eur. Hneď za ním nasledujú Kia Slovakia a Slovnaft, čím tieto firmy dokazujú svoje kľúčové postavenie v slovenskom hospodárstve, ako uvádza štúdia BMB Partners Taxand.
Číslo týždňa
Slovenská ekonomika si v treťom štvrťroku podržala rast nad jedným percentom, výrazne však stratila na dynamike zo začiatku roka. Tempo rastu ekonomiky bolo najpomalšie za posledných päť štvrťrokov. Ako vyplýva z údajov štatistického úradu, hrubý domáci produkt (HDP) v stálych cenách v 3. štvrťroku 2024 medziročne vzrástol o 1,2 percenta.
Graf týždňa
Pacienti na Slovensku sú nadmerne hospitalizovaní pre choroby, ktorým možno predísť lepšou životosprávou, ambulantnou starostlivosťou či domácou liečbou. Náklady na odvrátiteľné hospitalizácie vlani presiahli 60 miliónov eur, čo je o tretinu viac ako v roku 2022. Vyplýva to z dát zdravotných poisťovní.
Obrázok týždňa
Viac ako polovica ruskej teplárenskej infraštruktúry je v žalostnom stave a potebuje nevyhnutnú opravu. Na tú však mometnálne Kremeľ nemá financie, keďže prioritu má vojna na Ukrajine. Z obrázka týždňa sa dozviete, v ktorých oblastiach Ruskej federácie je teplárenská infraštruktúra v najhoršom stave.
Video týždňa
Peniaze sú výmenný prostriedok, na čom sa dohodne dostatok ľudí. V priebehu posledných 10-tisíc rokov ľudstvo používalo rôzne formy platidiel. V tohtotýždňovom videu si môžete pozrieť krátky prehľad toho, čo používali ľudia pri platení.
Zahraničie
Bloomberg: Zvolený prezident Donald Trump sa vyjadril jasne: jeho druhé funkčné obdobie bude útokom na politiku v oblasti klímy. Počas predvolebnej kampane sľuboval, že bude „vŕtať, bejby, vŕtať“, aby získal viac ropy a zemného plynu, a brojil proti veterným elektrárňam na mori. Napadol zákon prezidenta Joea Bidena o znížení inflácie, najväčšiu investíciu do klímy v histórii, ako „nový zelený podvod“. A zaviazal sa, že USA opäť odstúpia od Parížskej klimatickej dohody.
Podľa agentúry Bloomberg sa v zahraničí obávajú, že nastupujúca administratíva „sa pustí do klimatickej diplomacie s demolačnou guľou“, hovorí Rachel Cleetusová, riaditeľka pre klimatickú a energetickú politiku v Únii znepokojených vedcov. Ešte pred Trumpovým nástupom do funkcie vrhlo jeho víťazstvo tieň na klimatickú konferenciu OSN COP29. Delegáti tam riešia, ako v nasledujúcich rokoch navigovať globálne opatrenia v oblasti klímy v súvislosti s USA.
Vznikne „prázdne miesto, ktoré budú musieť zaplniť americkí geopolitickí konkurenti“, hovorí John Morton, bývalý poradca ministerky financií Janet Yellenovej a výkonný riaditeľ v klimatickej investičnej a poradenskej spoločnosti Pollination. Vedúcu úlohu v oblasti klímy, ktorej sa USA vzdali, by mohla prevziať Čína, ktorá je najväčším svetovým producentom emisií (USA sú na druhom mieste) a je mocnosťou v oblasti obnoviteľných zdrojov energie.
The Moscow Times: Ruské podniky sa pripravujú na finančnú krízu, ktorá by mohla mnohé z nich vyradiť z podnikania. Úroková sadzba tamojšej centrálnej banky dosiahla zdrvujúcich 21 percent, pričom sa očakáva jej ďalšie zvýšenie v decembri.
Centrálna banka od druhého štvrťroka 2023 postupne zvyšovala sadzby v snahe kontrolovať pretrvávajúcu infláciu a podporiť oslabujúci rubeľ. Ako uvádza portál The Moscow Times, prudko rastúce náklady na pôžičky však v súčasnosti tlačia mnohé spoločnosti do nebezpečnej dlhovej špirály, pričom splátky úrokov spotrebujú každý štvrtý zarobený rubeľ.
Počet oneskorených platieb od zákazníkov a partnerov stúpa, čo signalizuje ťažkosti v podnikovom sektore, keďže firmy sa snažia obsluhovať dlhy pri takýchto vysokých sadzbách. Keďže reálne úrokové sadzby po započítaní bankových prémií dosahujú v prípade podnikov 25 percent, pravdepodobnosť nesplácania a bankrotov sa prudko zvýšila.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO