Ako by sme mali zvrátiť ekonomickú katastrofu v EÚ (panel expertov)

2. Prečo európska ekonomika zaostáva za posledných viac ako 20 rokov za USA alebo Čínou?

3. Aké zmeny bude musieť urobiť EÚ, ako aj jednotlivé členské krajiny, aby sa tento negatívny trend zmenil?

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

1. Nech sa pozeráme na ktorúkoľvek premennú, nevyzerá to pre EÚ ružovo. Od medzinárodných rebríčkov a indexov cez počty startupov, počty takzvaných jednorožcov, trhová kapitalizácia veľkých podnikov, počet firiem v AI (umelá inteligencia), vesmírne technológie až úspešnosť európskych univerzít vo výskume – takmer vždy nájdeme EÚ za USA aj Čínou.

2. Pretože politici a byrokrati EÚ doteraz nepochopili, ako vzniká ekonomický pokrok. Nepochopili, že ekonomický pokrok je evolučný proces, ktorý vzniká vďaka slobodnej interakcii podnikateľov a spotrebiteľov a že na väčší pokrok potrebujeme v prvom rade odstraňovať prekážky. Nanešťastie EÚ aplikuje viaceré nesprávne postupy. Vyberá víťazov a posýpa ich peniazmi. Potom tu máme startupy, ktoré namiesto zákazníkov naháňajú európske fondy.

Po druhé, EÚ je presvedčená, že najskôr musí vymyslieť regulácie, až potom môže vzniknúť úspešné odvetvie. Lenže v realite regulácie neraz zabijú nové odvetvie ešte v zárodku. Typickým príkladom z poslednej doby je AI.

Tretím je aplikácia celoúnijných politík bez toho, aby sa vzalo do úvahy, aké ekonomické dôsledky to bude mať. Klasickým príkladom je nielen Green Deal, ale napríklad aj čerstvá smernica o transparentnosti v odmeňovaní, ktorá zavádza obrovské množstvo byrokracie pre podniky. Nemôžeme však zabudnúť ani na európsky model sociálneho štátu, ktorý v oveľa menšej miere využíva financovanie pomocou úspor a z veľkej väčšiny je „prietokový“, teda pay-as-you-go. To v čase demografického prechodu vytvára veľký tlak na nárast zdanenia.

Samozrejme, neznamená to, že USA či Čína nerobia chyby. Obzvlášť v prípade Číny by som ohľadom jej budúcnosti bol opatrný. No nateraz platí, že suma ich politík ohľadom hospodárskej konkurencieschopnosti je efektívnejšia ako suma európskych politík.

3. Nebavíme sa o zmene tej alebo onej regulácie, bavíme sa o paradigmatickej zmene myslenia celého aparátu EÚ. Nazval by som to „návrat ku koreňom“. Predchodca EÚ pôvodne vznikol ako nástroj na voľný tok tovarov, kapitálu a pracovnej sily v Európe. To je myšlienka, ktorá je jednoznačne v prospech konkurencieschopnosti a ekonomického rastu.

Postupne sa však na to začali nabaľovať nové a nové rozmery a dnes už prakticky neexistuje hospodárska činnosť, ktorá by nebola silne ovplyvnená plejádou európskych regulácií. Európska komisia nemá žiaden konečný cieľ, kedy by si povedala „dosiahli sme to, čo sme chceli, stačilo“. Tých viac ako 30-tisíc úradníkov Komisie musí produkovať stále nové a nové regulácie, aby si obhájili svoje pracovné miesto.

Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky

1. Áno, zdá sa, že Európa ako celok nedostatočne dbá práve na svoju konkurencieschopnosť a tým aj na svoj medzinárodný vplyv, svoju budúcnosť a v konečnom dôsledku slobodu svojich obyvateľov.

2. Európa nie je podobný celok ako USA alebo Čína. Často vystupuje skôr ako skupina menších štátov s veľmi rôznorodými záujmami než ako jeden globálny hráč. Základný dôvod podľa môjho názoru treba hľadať práve v chýbajúcom federálnom alebo podobnom usporiadaní Európy.

3. Správa hovorí o potrebe investícií, čo je určite dôležitá súčasť riešenia. My na Slovensku z vlastnej skúsenosti s európskymi fondmi vieme, že bez rozumného riadenia sa ich efektívnosť môže významne znížiť a výsledkom je potom frustrácia obyvateľov.

Na prvom mieste je teda governance, legitímna spoločná vláda, spoločné ciele a politiky, a na druhom mieste je rozumná priemyselná politika vrátane zabezpečenia základných výrobných faktorov a dôrazu na vedu a výskum. To, samozrejme, predpokladá aj využitie svojho potenciálu na celom území Únie.

Martin Hošták, generálny sekretár Republikovej únie zamestnávateľov

1. Dlhodobo upozorňujeme na to, že Európa zavádzaním administratívnych, zelených a iných opatrení postupne stráca konkurencieschopnosť voči zvyšku sveta. Predmetná analýza identifikovala napríklad markantný rozdiel v cenách platených za elektrinu a plyn medzi Európou a USA. Európske spoločnosti platili v závere minulého roka za elektrinu o 158 percent viac než ich konkurenti v USA, pri plyne bol rozdiel až 345 percent.

Aktuálny stav v oblasti energetiky však nie je žiadnou novinkou. Na tieto rozdiely opakovane upozorňujeme už niekoľko rokov. Situácia nebola ideálna ani pred vypuknutím energetickej krízy, avšak tá ju ešte viac skomplikovala. Navyše kým objem umiestnených investícií v EÚ za ostatné roky postupne klesá, v USA objem rastie.

2. Problémom je najmä to, že Európska únia (EÚ) si kladie podstatne ambicióznejšie zelené ciele než naši konkurenti. Podniky v EÚ vrátane slovenských čelia vysokým cenám energií, spôsobujúcim vysoké náklady predražujúce výrobu, ktoré znižujú ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu, a teda aj v porovnaní s konkurentmi z USA a Číny. Zásadným problémom je nielen samotná výška cien, ale aj ich nepredvídateľné výkyvy.

Ceny energií sú však iba jednou stranou mince. Firmy v EÚ čelia mnohokrát nezmyslenej regulácii a administratíve, ktoré bránia ich schopnosti investovať alebo efektívne prejsť zelenou a digitálnou transformáciou. V rokoch 2017 až 2022 EÚ prijala viac ako päťtisíc strán novej legislatívy, ktorá zaviedla až 850 nových povinností. Tento trend treba zastaviť, reguláciu zjednodušiť a zreformovať. Je potrebné, aby firmy opäť cítili motiváciu inovovať, rásť a investovať práve v Európe.

3. Zasadné zmeny potrebné na zvýšenie konkurencieschopnosti sú zhrnuté v materiáli Reštartujme Európu , ktorú spracovala RÚZ v spolupráci s európskou strešnou zamestnávateľskou organizáciou BusinessEurope. Ide o zmeny mnohých politík EÚ v rámci nadchádzajúceho politického cyklu (2024 – 2029), ktorých cieľom je vybudovať silnú a odolnú EÚ, ktorá prestane zaostávať za inými krajinami sveta.

Kľúčové priority zamerané na zvýšenie výkonnosti slovenskej ekonomiky sú obsiahnuté v strategickom materiáli s názvom Konkurencieschopné Slovensko. Mnohé z nich majú zásadný presah aj na európsku legislatívu.

Dekarbonizácia už aj tak energeticky náročného priemyslu spotrebu energií vo väčšine odvetví ešte znásobuje, a preto je dlhodobo neudržateľné byť konkurencieschopný a úspešný, ak je cena energií v Európe niekoľkonásobne vyššia ako u našich rivalov v tretích krajinách.

Mnohé z opatrení sú v slovenských podmienkach v praxi nerealizovateľné, prípadne pre podniky predstavujú obrovské náklady. Preto potrebujeme zásadnú reformu európskeho energetického trhu vrátane cenotvorby či dostupnosti energetickej infraštruktúry a sietí. Budú potrebné realistickejšie opatrenia, ktoré zohľadnia slovenské podmienky a znížia náklady na energiu. Nevyhnutnosťou je, aby tarify energií pre energeticky náročný priemysel boli porovnateľné s tarifami konkurencie. Ak sa neprijmú potrebné reformy (nielen) v energetike, priepasť medzi európskymi a zahraničnými podnikmi sa bude naďalej zväčšovať.

Ján Košč, ekonomický analytik Konfederácie odborových zväzov

1. So závermi sa nedá nesúhlasiť, čo mi v nej však chýba, je lepšie opísanie príčin tohto stavu. Autor sa len málo venuje takým problémom, ako je odlev kapitálu, daňové raje, sociálny dumping a spoliehanie sa na dovoz spotrebných a priemyselných tovarov z Ázie, prípadne outsourcing činností.

2. Je ťažké konkurovať, ak USA a Ázia využívajú na zvyšovanie svojej konkurencieschopnosti sociálny dumping. Európa je postavená na nejakých historických a etických pravidlách, ktoré regulujú pracovné podmienky. Na tomto poli, ak sa nechceme vrátiť o sto rokov naspäť, jednoducho nebudeme vedieť konkurovať. Preto je alarmujúce, ako sme dovolili odlievať kapitál z Európy do daňových rajov, čo v preklade znamená investovanie v Európe vyprodukovaných financií mimo Európy.

Do istej miery nám to pomohlo, pretože presunutím výroby mnohých tovarov a aj služieb mimo Európy sme si zabezpečili nižšie ceny týchto tovarov a služieb, no v konečnom dôsledku dnes Európa na tento stav dopláca. Mnohé tovary, od ktorých sme existenčne závislí, sa v Európe nevyrábajú a ďalšie sektory pomaly z Európy miznú.

3. Sčasti sa s niektorými zmenami už začalo. Napríklad zavedenie globálnej dane vo výške 15 percent, ktoré zdaňujú na národnej úrovni vyprodukované zisky korporácií. Toto bol kompromis, a teda aj výška tejto dane je nízka. Zásadne treba zakročiť voči daňovým rajom, nielen mimo EÚ, ale aj v rámci EÚ (Írsko, Holandsko, Maďarsko), čomu mala napomôcť aj v roku 2011 Európskou komisiou navrhnutá daň z finančných transakcií. Táto daň mala podľa pôvodného návrhu priniesť 50 miliárd. Je veľká škoda, že sa v EÚ nezrealizovala a zaviedli ju len niektoré krajiny s omnoho nižším výnosom.

Určite by sa však nemala deregulovať legislatíva týkajúca sa pracovného prostredia, ako navrhujú niektorí. Poškodzovanie pracujúcich nepomôže zvýšiť konkurencieschopnosť ani produktivitu.

Tomáš Vranka, analytik spoločnosti XTB

1. Áno, súhlasím. Tu treba hneď na úvod dodať, že Európa je po USA stále druhým až tretím najsilnejším ekonomickým celkom na svete a z hľadiska kvality života a bezpečnosti si dovolím tvrdiť, že sme dokonca najlepší. Nič to však nemení na tom, že aby sme si túto pozíciu aspoň udržali, tak musí ekonomika fungovať, čo poslednú dekádu, možno dekádu a pol úplne neplatí.

Naše HDP (hrubý domáci produkt) v porovnaní s USA v podstate klesá. Podiel USA na svetovej ekonomike je zhruba tam, kde bol pred 40-50 rokmi, niekde okolo 26 percent, náš podiel klesol z tých 25 percent na približne 17 percent. S Čínou nás cielene neporovnávam, tá bola veľmi chudobná a z nízkych hodnôt sa rastie lepšie – im sa za toto obdobie podarilo vzrásť z dvoch percent na dnešných 17 percent. Náš význam klesá teda v oblasti svetovej ekonomiky, ale aj geopolitiky, technológií a v podstate takmer všetkých relevantných oblastí.

Máme tu posledných zopár oblastí, kde sme stále silní – napríklad potravinárstvo, farmaceutika, luxusný tovar, ale napríklad v oblasti automotive, kde sme boli dlho hráčom číslo jeden, nás Čína dobieha/predbieha. V určitých oblastiach sme stále teda silní a konkurencieschopní. Skôr by som však pozeral na trend, ktorý je taký, že ich počet proste klesá a odzrkadľuje sa to na naozaj veľkom množstve objektívne merateľných ukazovateľov.

2. Ja osobne som toho názoru, že sme ako ekonomický celok príliš spohodlneli a veľakrát sme sa snažili pomocou rôznych nariadení, dotácií a regulácií prikázať trhu, ako sa má správať. Avšak historicky vieme, že voľný trh síce nie je dokonalý, ale väčšinu vecí rieši proste dobre, minimálne lepšie ako nejaké centrálne plánovanie.

Ono to znie z mojej strany asi dosť kriticky, ale mám dojem, že EÚ ako celok a niektoré členské štáty za posledné dekády naozaj nezvládli veľa strategických rozhodnutí – od energetiky a naviazania sa na Rusko v tejto oblasti cez zanedbanie obrany, ktorú sme začali reálne riešiť až pred dvomi rokmi, až po exodus našich technologických firiem a schopných ľudí do zahraničia pre nefungujúci kapitálový trh, ktorý odštrašuje domáce firmy.

Proste si nemyslím, že by ľudia, ktorí nezvládli takéto dôležité veci, mali skúšať vo veľkom regulovať a riadiť ekonomiku tak, ako to robia teraz. Výsledkom je pomalší hospodársky rast. Zoberme si akciový trh ako nejaké zrkadlo. Americké akcie rastú posledných 15 rokov oveľa výraznejšie ako tie európske, ktoré v podstate stagnujú. Veľkú časť tohto rastu tvoria technologické spoločnosti. Tie však u nás vznikajú len minimálne, lebo nám chýbajú rozumne nastavené burzové pravidlá, rizikový kapitál a podobne. My teda namiesto tohto sektora radšej dotujeme tradičné sektory, akými sú priemysel alebo poľnohospodárstvo, ktoré nás ekonomicky naozaj nespasia.

Zoberte si zopár výnimiek našich technologických firiem, napríkald britský Arm, ktorého patenty čipov používa napríklad aj Apple, alebo švédsky Spotify, prípadne BioNTech. Všetky tieto firmy uprednostnili pri vstupe na burzu USA a z Európy z tohto pohľadu proste odišli. Od roku 2018 takto uprednostnilo americké burzy 50 technologických firiem, ktoré majú hodnotu 500 miliárd dolárov.

Je to v podstate len príklad, ale myslím si, že pekne ilustruje, že Európa pre firmy nie je zaujímavá a hospodársky rast, prílev šikovných ľudí, zamestnanosť v sektoroch s vysokou pridanou hodnotou a akciové trhy ťahajú nahor práve takéto spoločnosti, ktoré však z Európy utekajú. Jednoducho naše byrokratické prostredie, mnoho obmedzení, nariadení, regulácií, nejednotný trh a v prípade priemyselných firiem aj drahé energie spôsobujú, že sa tu firmám podniká horšie ako napríklad v USA a sú tu menej konkurencieschopné.

Ďalším problémom, ktorý som načrtol, je naša pohodlnosť. Počet odpracovaných hodín v Európe výrazne klesá. Za posledných 50 rokov v USA klesol počet ročne odpracovaných hodín z 1900 na zhruba 1800, teda je približne stabilný. V Nemecku však klesol z 1800 na 1350, teda o tretinu, v Holandsku na 1400 a vo Francúzsku na 1500. Nehodnotím, či je to dobré alebo zlé, menej odpracovaných hodín a lepší work-life balance je proste pre ľudí z hľadiska kvality života lepší, avšak keď sa v Európe pracuje o tretinu menej a chceme všetko centrálne riadiť, tak sa proste nemôžeme čudovať, že USA sa nám vzďaľujú. Skôr či neskôr na to doplatíme buď vyšším zdanením práce či kapitálu, prípadne vyššou infláciou, takže aj kvalita života pôjde pomerovo voči USA dole. S Čínou by som nás neporovnával, oni síce rýchlo rástli, ale boli a sú v mnohých oblastiach extrémne chudobní. HDP na hlavu je tam však stále približne tretinové/štvrtinové oproti nám.

3. Postupných krokov môže byť naozaj veľa. Ak chceme tento trend zmeniť, tak musíme prestať hovoriť o ďalšom skracovaní pracovného času a týždňa – myslím, že spomínaný príklad s USA to dosť jasne ukazuje. Ja osobne som tiež zástancom čo možno najvoľnejšieho fungovania všetkého, za mňa by to bola proste vyššia voľnosť podnikania, menej byrokracie, nariadení a regulácií.

Rovnako tak by som sa zamyslel nad energetikou. Energie máme oveľa drahšie ako USA, čo je pre nás ako energeticky náročné ekonomiky (priemysel, automobilky, chémia) proste problém. Áno, životné prostredie je dôležité, emisie treba znižovať, avšak treba to robiť s rozumom. Pred dvomi rokmi sme tu mali veľkú paniku a ceny energií leteli výrazne nahor, čo firmám robilo problémy a veľa z nich to nezvládlo. Spôsobené to bolo aj tým, že Nemecko vyplo svoje atómové elektrárne a snažilo sa ich nahradiť nie stopercentne stabilnými obnoviteľnými zdrojmi, nakoniec sa to muselo všetko hasiť uhoľnými elektrárňami.

Ak sa pozrieme na energetiku na globálnej úrovni, ak by aj naše emisie klesli na nulu, v globále to nič neznamená, pretože emisie Číny, Indie či Afriky rastú naozaj veľmi rýchlo. My si tu týmto podkopávame sektory, na ktorých naša ekonomika stojí, pritom pokles našich emisií ani zďaleka nekompenzuje rast vo zvyšku sveta.

Rovnako by som sa snažil proste prilákať zahraničné firmy, respektíve by som sa nejakou dereguláciou kapitálových trhov snažil aspoň o to, aby firmy, ktoré tu vzniknú, automaticky neutekali do zahraničia. Problémom je aj naša demografia. Európa starne oproti USA rýchlejšie. To znamená vyšší tlak na zdravotníctvo a sociálny systém.

Európa by teda mala prekopať na celoeurópskej úrovni to, ako fungujú dôchodkové systémy, a naozaj ľudí motivovať aby pochopili, že na starobu sa o nich nikto starať nebude, plus naozaj tlačiť na čo najvyššiu mieru robotizácie a automatizáce. Rovnako si tiež myslím, že vek odchodu do dôchodku bude musieť rásť. Týmto smerom to totiž dopadne tak, že populisti budú ľuďom sľubovať, že sa o nich postarajú, čo len opäť zvýši naše zadlženie alebo daňové zaťaženie. Ďalej by som spomenul podporu moderných sektorov, inovácií, liberalizáciu trhu práce, u nás sú zamestnanci extrémne chránení, tých krokov môže byť naozaj veľmi veľa. Väčšina má však spoločné to, že by sa to celé nechalo viac na voľný trh.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.