Ako veľmi sú nebezpečné slová Tibora Gašpara o vystúpení Slovenska z EÚ?

Búrlivé politické vody na Slovensku minulý týždeň ešte viac rozvíril podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer). Okrem iného hovoril o tom, že naša krajina by mala byť pripravená na prípadné vystúpenie z Európskej únie, pričom o odchode by mali rozhodnúť ľudia v referende.

Tieto slová nenechali chladnými mnohých opozičných politikov, ktorí takéto vyhlásenia označili za hrozbu pre Slovensko. Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka to okomentoval ako existenčnú hrozbu pre náš štát.

Gašpar sa bránil, že rozhodne nechce Slovensko vyviesť z Únie a sám si uvedomuje, čo by takýto krok znamenal pre našu ekonomiku. Tieto vyhlásenia prichádzajú v čase, keď ubehlo päť rokov, odkedy Spojené kráľovstvo oficiálne opustilo EÚ. Preto si môžeme opísať, čo brexit znamenal pre toto ostrovné hospodárstvo.

Pomalší ekonomický rast

Všetci ekonómovia sa dnes zhodujú, že odchod z EÚ Spojenému kráľovstvu ublížil. „Od referenda v júni 2016 už ubehlo osem a pol roka a britská ekonomika za ten čas rástla citeľne pomalšie ako hospodárstvo EÚ 27. Kým ostrovná ekonomika do 3. kvartálu 2024 pridala kumulatívne 9,6 percenta, tak v EÚ to bolo 13,2 percenta, čo je kumulatívny rozdiel 3,3 percenta,“ hovorí makroekonóm VÚB banky Michal Lehuta.

Analytik spoločnosti XTB Marek Nemky sa pri hodnotení dôsledkov brexitu opiera o zistenia britského Národného inštitútu pre ekonomický a sociálny výskum (NIESR), ktorý vypočítal, že reálny hrubý domáci produkt Spojeného kráľovstva by bol väčší o približne jedno percento v roku 2020, pokiaľ by krajina neopustila spoločný európsky trh.

Podľa analytika 365.bank Tomáša Boháčka zavedenie colných kontrol a byrokracie sťažilo a predražilo Britom obchod z EÚ, čo sa prejavuje v poklese exportu aj importu. Neistota spojená s brexitom odradila investorov, ktorí znížili objem priamych zahraničných investícií, a rovnako tak poklesli aj nadväzujúce investície britských firiem. Obmedzenie voľného pohybu osôb spôsobilo nedostatok pracovnej sily v niektorých odvetviach, najmä v poľnohospodárstve, stavebníctve a zdravotníctve.

Dôsledky aj o 15 rokov

Brexit taktiež ohrozil pozíciu Londýna ako finančného centra, čo viedlo k presunu časti operácií do EÚ a k strate kvalifikovaných pracovných miest. „Napriek predbrexitovým očakávaniam sa pre britských rybárov veľa nezmenilo a čelia novým byrokratickým prekážkam pri vývoze rýb do EÚ, čím je obchod s rybami ešte komplikovanejší ako predtým, a napríklad len Škótsko prichádza o 100 miliónov libier (119 mil. eur) ročne v dôsledku obmedzení pre export lososov,“ pokračuje Boháček.

Odchod zároveň znížil atraktívnosť Spojeného kráľovstva pre priame zahraničné investície, pričom sa očakáva, že tento kanál zaznamená najväčšiu stratu. Odhady predpokladajú medzeru až vo výške 12,5 percenta v roku 2024.

„Dlhodobé dôsledky brexitu budú pravdepodobne prítomné aj v horizonte 15 rokov, ako naznačujú viaceré výskumy. Tieto šoky budú postupne vplývať na rôzne oblasti ekonomiky, pričom ich efekt sa bude aj naďalej prejavovať v medzere produktivity, zahraničného obchodu, investícií a reálneho príjmu,“ dodáva Nemky.

Slovensko by na tom bolo ešte horšie

Odborníci sa taktiež zhodujú, že keby Slovensko chcelo ísť v rovnakých šľapajach ako Spojené kráľovstvo, pre naše hospodárstvo by to bolo ešte oveľa horšie.

„Pre Slovensko by mal teoretický výstup z EÚ ešte väčšie negatívne následky, pretože sme oveľa menšia a ešte viac hospodársky medzinárodne integrovaná ekonomika ako Spojené kráľovstvo. Navyše sme čistými príjemcami eurofondov,“ tvrdí Lehuta.

Ako ďalej dodáva Boháček, malá veľkosť a štruktúra našej ekonomiky nás pre dlhodobo udržateľný rast motivuje byť súčasťou väčšieho ekonomického celku. Pokiaľ k tomu pridáme podmienku mať demokratický prístup aspoň vo väčšine kľúčových otázok, neexistuje pre nás iná alternatíva ako byť súčasťou Európskej únie. Ak by však predsa len nastala situácia, v ktorej by sme našu budúcnosť videli v úplnej autonómii, museli by sme sa pripraviť na dlhé obdobia slabej a na krízy náchylnej ekonomiky.

„Ak by som mal hodnotiť iba ekonomické dôsledky, už len obnovenie hraničných kontrol a prípadná implementácia ciel na náš export by spôsobili, že súčasné firmy by stratili jednu z hlavných motivácií pre prítomnosť na našom trhu. Ich odchod by spustil následný výpadok odberu pre subdodávateľov, zvýšila by sa nezamestnanosť, následne z drahšieho importu by sa zvýšila inflácia, klesala by kúpyschopnosť obyvateľov a životná úroveň, čo by, samozrejme, spôsobilo ekonomický pokles – recesiu,“ uzavrel Boháček.