Americké clá by vážne zasiahli Slovensko, vravia analytici

Slovensko patrí medzi krajiny EÚ, ktoré môžu byť najvýraznejšie zasiahnuté zavedením dovozných ciel novou americkou administratívou pod vedením Donalda Trumpa. Zhodujú sa na tom ekonómovia, ako aj Národná banka Slovenska (NBS). Súvisí to s veľkou otvorenosťou slovenskej ekonomiky a štruktúrou vývozu, keďže novými clami by mohol byť výrazne zaťažený automobilový sektor. Trump nastupuje do funkcie už o niekoľko dní, 20. januára tohto roka, pričom o zavedení ciel s cieľom ochraňovať americký trh pred zahraničnou konkurenciou hovorí dlhodobo.

„Donald Trump je doslova posadnutý obchodnou bilanciou USA, ktorá je v oblasti tovarov negatívna, na rozdiel od služieb, kde je pozitívna. A hovorí, že aby nejakým spôsobom ochránil americké hospodárstvo, zavedie vysoké clá na dovozy tovarov vo všeobecnosti a na niektoré položky, ktoré budú zvlášť podliehať veľkým clám, to sú najmä automobily,“ priblížil pre TASR ekonóm Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Baláž.

V tejto chvíli je podľa neho ťažké odhadnúť, nakoľko sa tieto vyhrážky reálne uplatnia v praxi. „Treba vidieť, že Donald Trump je obchodník, vždy vyznačí nejakú maximalistickú pozíciu a potom je ochotný zjednávať. Ale v každom prípade nejaké clá určite zavedie, pretože to sľúbil,“ doplnil Baláž.

Clá nás môžu výrazne ovplyvniť

Tento krok by pritom výrazne zasiahol aj slovenskú ekonomiku. „Vďaka úspechu slovenských závodov automobilového priemyslu sa Slovensko zaraďuje medzi členské krajiny EÚ, ktoré môžu byť potenciálnym zavedením protekcionistických ciel zo strany USA zasiahnuté relatívne najviac,“ upozornil pre TASR ekonóm organizácie Globsec Vladimír Vaňo.

Vyčíslil, že vôbec najzraniteľnejšou krajinou EÚ z pohľadu štruktúry vývozu do Spojených štátov je Írsko, nasleduje Slovensko, Belgicko, Nemecko, ale aj Maďarsko, Holandsko či Rakúsko. S výnimkou Írska a Belgicka patria medzi najväčšie exportné kategórie týchto krajín práve výrobky automobilového priemyslu.

„Zo Slovenska sa do USA vyvážajú najmä vozidlá vyššej triedy, u ktorých je jednak vyššia zisková marža, no zároveň aj citlivosť kupujúcich na zmenu v cene nemusí byť tak výrazná. Okrem priameho vplyvu na vývoz automobilového priemyslu by však SR pocítila nepriamy negatívny vplyv cez oslabenie hospodárskeho rastu nášho dominantného vývozného trhu, EÚ, najmä Nemecka,“ vysvetlil Vaňo. Podľa odhadov banky Goldman Sachs by obchodná vojna s USA mohla znížiť európsky rast až o jeden percentuálny bod, v prípade Nemecka dokonca o niečo viac.

NBS vo svojej aktuálnej prognóze z decembra minulého roka upozornila, že prípadné zavedenie obojstranných ciel na dovozy medzi EÚ a Spojenými štátmi by malo na slovenskú ekonomiku výraznejší vplyv než na hospodárstvo EÚ ako celok. „V strednodobom horizonte by tak celkový dosah mohol predstavovať zníženie úrovne HDP Slovenska o 0,5 % v prípade postupného sprísnenia ciel o úroveň 10 %,“ vyčíslila centrálna banka. Tento scenár pritom predpokladá plošné zvýšenie ciel. Ak by boli výraznejšie napríklad v sektore automobilov, mohlo by to ešte viac zvýšiť ich vplyv na slovenskú ekonomiku.

Rovnováha môže byť nebezpečná

Trump sa takýmto postupom snaží podľa Baláža dosiahnuť niekoľko cieľov naraz. V rámci rokovaní môže žiadať od Európy napríklad to, aby vydávala viac na svoju obranu, a tým odľahčila americký federálny rozpočet. „Chce dosiahnuť, aby sa zmenšili výdavky na zahraničné obranné aktivity USA a zároveň, aby sa zmenšil dovoz zo zahraničia. Kde tá rovnováha nakoniec nastane, to naozaj bude závisieť od konkrétnych rokovaní,“ doplnil ekonóm.

V tejto napätej situácii má EÚ podľa analýzy inštitútu Bruegel, na ktorú poukázal Vaňo, tri strategické možnosti ďalšieho postupu. „V prvom rade sa musí prostredníctvom bilaterálnych rokovaní s USA usilovať vyhnúť sa zavedeniu ciel, ktoré sa označuje aj ako začiatok obchodnej vojny. Súčasťou tohto vyjednávania by mohlo byť prehĺbenie vzájomnej obchodnej výmeny v oblasti energetickej bezpečnosti, vrátane upozornenia na pripravenosť na odvetné protiopatrenia zo strany EÚ,“ priblížil ekonóm. Práve v dôsledku zvýšeného dovozu energetických surovín z USA sa prebytok EÚ vo vzájomnom obchode v ostatných dvoch rokoch mierne znížil.

V záujme Európy je podľa Vaňa tiež pracovať na zachovaní funkčného systému medzinárodného obchodu rešpektujúceho pravidlá, čo si môže vyžiadať reformu Svetovej obchodnej organizácie (WTO). V neposlednom rade je pre EÚ dôležité rozšíriť aj sieť bilaterálnych a regionálnych zmlúv o voľnom obchode, a to nielen s Južnou Amerikou (Mercosur), ale aj Veľkou Britániou, Indiou, Pacifickým regiónom či Afrikou, doplnil ekonóm.