„Brigáda dezertérov“ je zrkadlom sovietskej mentality veliteľov, tvrdí analytik

KYJEV. Ťažkosti škandalózne preslávenej ukrajinskej 155. mechanizovanej brigády pramenia z toho, že jej vojaci musia v skutočnosti bojovať hneď proti dvom nepriateľom súčasne: proti Rusom, ale tiež proti príliš centralizovanému veleniu ako dedičstvu sovietskej minulosti. Upozornila na to agentúra AFP v reportáži o spomínanej jednotke, bojujúcej v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny.

Brigáda pomenovaná po princeznej Anne Kyjevskej, ktorá sa v stredovekom Francúzsku stala kráľovnou, bola zriadená za veľkej slávy za účasti prezidenta Emmanuela Macrona.

Mala byť ukážkou vojenského partnerstva medzi Ukrajinou a Francúzskom. Ale po návrate z Francúzska, ktoré vycvičilo 2300 zo 4500 vojakov, sa stala predmetom sporov.

Brigáda dezertérov

Renomovaný ukrajinský novinár Jurij Butusov vyvolal rozruch tvrdením, že asi 1 700 vojakov brigády dezertovalo skôr, ako sa dostalo do boja. Päťdesiatka mužov podľa neho utiekla vo Francúzsku.

Spomenul aj vysoké straty zavinené „organizačným chaosom“ počas prvých dní nasadenia jednotky pri Pokrovsku, kľúčového miesta východného frontu.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Ukrajinci sa obávajú bolestivých ústupkov. Rusi postupujú najrýchlejšie od začiatku invázie Čítajte 

Brigáda bola vybavená len veľmi malým počtom dronov, ktoré sú na ukrajinskom bojisku absolútne nevyhnutné, a časť jej delostrelectva i vojakov bola prevelená k iným jednotkám, aby zaplnili straty.

Tieto odhalenia zapôsobili ako bomba v čase, keď ukrajinská armáda už mesiace na východe ustupuje pred silnejšími a lepšie vyzbrojenými ruskými silami.

Spochybnila tiež užitočnosť takýchto projektov; ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj predtým žiadal západných spojencov, aby vycvičili 14 ukrajinských brigád.

Ukrajina v stredu oznámila zatknutie bývalého veliteľa jednej z rôt 155. brigády, pretože svojvoľne opustil jednotku a nabádal k tomu aj svojich podriadených.

Zorganizovala tiež návštevu novinárov pri brigáde, aby sa pokúsila uhasiť mediálny požiar, zatiaľ čo Paríž priznal „niekoľko desiatok“ dezercií počas výcviku, čo ale označil za „okrajový“ jav.

„Všetko, čo sa tvrdí v médiách, je lož,“ uviedol pred novinármi nový veliteľ brigády, plukovník Taras Maksimov, ktorý vystriedal v decembri odvolaného predchodcu.

No o pár hodín neskôr jeho nadriadený, veliteľ pozemných síl Mychajlo Drapatyj, zvolil iný tón: „Potvrdzujem, že sa počas výcviku objavili problémy s velením, aj keď možno nie v rozsahu, v akom boli prezentované,“ uviedol pred novinármi tento rešpektovaný generál.

„Prijímame opatrenia, aby sme túto jednotku skutočne pripravili na jej misiu,“ dodal. Pripustil, že spomínané problémy boli „systémové“ a vyskytli sa tiež „pri iných brigádach“, čo podľa neho „nie je žiadne tajomstvo“.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Hlásia veľa dezercií. Ukrajina vyšetruje dianie okolo novovytvorenej brigády Čítajte 

Systém sa nezmenil

Ťažkosti spôsobené „vertikálnou komunikáciou“ medzi jednotkami na fronte, generálnym štábom a tímom prezidenta Volodymyra Zelenského ako najvyššieho veliteľa ozbrojených síl pretrvávajú od začiatku ruskej invázie spred troch rokov.

Civilní predstavitelia sa sťažovali na neúplné a oneskorené hlásenia generálneho štábu a spochybňovali prácu generálov vycvičených v čase, keď Ukrajina bola súčasťou Sovietskeho zväzu.

Niekedy si prezidentská kancelária priamo u jednotiek overovala informácie z generálneho štábu.

Koncom novembra sa veliteľ uznávanej 93. brigády Pavlo Palisa, ktorý vyštudoval vojenskú akadémiu v USA, stal zástupcom šéfa prezidentskej kancelárie – aby obstarával informácie z prvej ruky.

Nepriatelia na bojisku, ukrajinská a ruská armáda, zdieľajú rovnaký problém zdedený zo sovietskej minulosti, myslí si analytik Franz-Stefan Gady. Podľa neho ide o „vysoko centralizované velenie, kedy právomoc rozhodovať spočíva takmer výlučne na najvyššie postavených veliteľoch, ktorí sa často nachádzajú ďaleko za frontom“.

V prípade Ruska sú dôsledky čiastočne kompenzované obrovskou rezervou mužov, posielaných na smrť.

Ukrajina sa od ruskej anexie Krymu a vypuknutia konfliktu na východe Ukrajiny so separatistami riadenými z Moskvy na jar 2014 snaží bojovať proti tejto pohrome, aby sa dostala na úroveň NATO.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Blížiaci sa pád Pokrovska je pre Kyjev viac než len vojenská prehra. Tvrdo zasiahne aj ekonomiku Čítajte 

Sovietska mentalita veliteľov

Hoci vyrástla nová generácia dôstojníkov, systém sa v zásade a do hĺbky nezmenil. Korupčné škandály a zneužitie právomocí vysokopostavenými dôstojníkmi sa objavujú pravidelne.

Táto sovietska mentalita vychádza hlavne z najvyššieho velenia a poškodzuje efektivitu operácií, pretože skostnatené velenie do najmenších detailov dusí iniciatívu a zvyšuje straty, myslí si Gady.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Nenapraviteľná strata. Zrejme „v mlynčeku na mäso“ padol Rus, ktorých ostáva už len zopár Čítajte 

Vojaci spomínajú tiež problém s nedotknuteľnosťou veliteľov, ktorí zvaľujú všetku vinu na podriadených. „Čím vyššiu hodnosť máte, tým menej sa na vás vzťahujú zákony,“ opísal situáciu poddôstojník a bloger Valeryj Markus.

Nie je nezvyčajné, že sa vojaci svojho veliteľa boja, pripúšťa Drapatyj a usudzuje, že takéhoto sovietskeho myslenia sa musia zbaviť.

Veliteľ delostreleckého oddielu húfnic Caesar Serhij Strachov tvrdí, že problémy v komunikácii medzi vojakmi na fronte a vysokými dôstojníkmi pretrvávajú. Ale domnieva sa, že zmena sa začala a že veliteľov používajúcich sovietske metódy „je menej ako predtým“.

Vojna na Ukrajine