Brusel chystá dohodu, ktorá môže pochovať našich farmárov a výrazne poškodiť celé potravinárstvo (panel expertov)
Európska únia dosiahla politickú dohodu so zakladajúcimi krajinami združenia Mercosur (Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj) o voľnom pohybe tovarov. Pokiaľ sa tieto plány premenia na realitu, vznikne najväčšia obchodná zóna na svete.
Voči tejto zmluve sa však zdvihla vlna odporu a kritiky zo strany európskych agropotravinárov. Aktuality.sk sa pozreli bližie na riziká, ktoré sú spojené s vytvorením tejto novej zóny. Odborníkom sme položili nasledujúce otázky:
1. Ako hodnotíte krok EÚ ohľadom voľného pohybu agropotravinárskych produktov s krajinami Mercosur?
2. Čo to bude znamenať pre slovenských farmárov a potravinárov? Môže to ešte viac ohroziť ich postavenie na našom a európskom trhu?
3. Čo by prípadná dohoda znamenala pre slovenských spotrebiteľov z pohľadu cien, sortimentu a kvality potravín?
4. Aké zmeny by ste navrhovali v tejto dohode z pohľadu agropotravinárstva?
Martin Ondráš, bývalý šéf poradcov na ministerstve pôdohospodárstva
1. Postup Európskej komisie je zarážajúci až nepochopiteľný. V čase, keď trvá konflikt na Ukrajine, ktorý vo veľkom rozsahu negatívne zasiahol do fungovania vnútorného trhu EÚ s agrokomoditami, a čoraz hlasnejšie sa hovorí o plnohodnotnom vstupe Ukrajiny na vnútorný trh EÚ, je dohoda so zoskupením Mercosur kontroverzná až otázna. Uzavretie rokovaní po 25 rokoch nemohlo byť načasované horšie a výsledok rokovaní je pre európskych producentov agrokomodít rana pod pás.
2. Vo svojej podstate ide o bezcolný obchod medzi štátmi Mercosuru (hlavní členovia: Argentína, Bolívia, Brazília, Paraguaj, Uruguaj; profitujúci členovia: Čile, Peru, Ekvádor, Kolumbia, Guyana, Surinam) a EÚ. Pri komoditách ako hovädzie mäso, hydinové mäso, cukor, med a kukurica pôjde o priamy negatívny vplyv všetkých farmárov vrátane slovenských, na ich postavenie na vnútornom trhu EÚ.
Rozhodnutie postaviť na rovnakú štartovaciu čiaru všetkých producentov EÚ pri zohľadnení všetkých obmedzení a zákazov platných v EÚ a členské štáty Mercosuru je to isté ako postaviť na preteky F1 dva monoposty, ale jednému (tomu svojmu) pred štartom zoberiete palivo, kolesá a motor. Je alarmujúce, že napr. pesticídy vyrobené v Nemecku, ale neschválené v EÚ, tvorili 56,3 percenta ich exportu najmä do štátov Južnej Ameriky.
3. – 4. Z pohľadu sortimentu a cien sa neočakáva žiadna zásadná zmena, ktorú by pocítil slovenský spotrebiteľ. Z pohľadu kvality, ale hlavne bezpečnosti potravín ostáva otázne, ako chce EK zabezpečiť bezpečnosť a zdravie svojich občanov, ak nezmyselne povolí dovoz produkcie, pri ktorej sa používajú zakázané látky, ohrozujúce život a zdravie. Dokazovanie prítomnosti týchto látok vo finálnej potravine je nielen finančne náročné, ale často veľmi zložité.
Práve preto sa mnohé látky, bežne používané v zoskupení Mercosur, v EÚ zakázali.
V krajinách Mercosuru sa výrazne navýšili pestovateľské plochy a okrem výrazného nárastu používania pesticídov dochádzalo podľa dostupných informácií aj k extrémnemu odlesňovaniu za účelom získania poľnohospodárskej pôdy. Ratifikácia dohody s týmito štátmi je v priamom rozpore s nariadením o odlesňovaní, ktoré bude platiť od 31.12. 2025 a bude to ďalšie zásadné znevýhodnenie pre všetkých producentov potravín v EÚ, a ratifikácia dohody Mercosurom plne ruší opodstatnenosť a zmysel smernice o odlesňovaní.
Celkovo je postup EK nepochopiteľný a odbornej verejnosti nie je známy jediný benefit pre sektor poľnohospodárstva. EK je prebytkový producent potravín a jeden zo svetových lídrov v exporte potravín a ani jedna komodita, ktorá je predmetom dohody, nie je na vnútornom trhu EÚ nedostatková.
Ak dohoda s Mercosurom mala zlepšiť postavenie európskych automobiliek v Amerike a zlepšiť šance na oddialenie uvalenia dovozných ciel, ktoré chystá kabinet nového prezidenta USA, je nezmyselná. Dosahy nepremysleného zásahu do uzavretého a dobre fungujúceho vnútorného trhu EÚ sme mali možnosť vidieť pri neuváženom a hlavne neriadenom dovoze agrokomodít z Ukrajiny po začatí konfliktu.
Dodnes sa vnútorný trh EÚ nespamätal, nárast cien zaplatili spotrebitelia a nie je možné identifikovať jediný benefit pre sektor, ktorý odčerpá ročne viac ako 40 percent všetkých európskych zdrojov, a navyše vznikne nové riziko v oblasti ochrany zdravia spotrebiteľa a bezpečnosti potravín, ktoré EK nijak vo svojich rozpočtoch nezohľadnila.
Juraj Huba, šéfredaktor portálu Polnoinfo.sk
1. Z hľadiska Európy sú s dohodou najviac nespokojné vyspelé agrárne krajiny ako Francúzsko a Poľsko. Francúzsko dosahuje vôbec niekoľko prvenstiev z hľadiska agrárnej produkcie. Je štátom s najvyššou hrubou pridanou hodnotou v poľnohospodárstve v rámci EÚ 27. Takmer 19 percent európskej agrárnej produkcie sa vytvorí v krajine galského kohúta.
Francúzsko je taktiež najväčším pestovateľom obilnín, napríklad aj kukurice na zrno, ktorej sa dohoda EÚ – Mercosur dotýka. V rámci spolupráce sa hovorí aj o dovoze hovädzieho mäsa z Latinskej Ameriky do Európy. Tu tiež patrí Francúzsku prvé miesto v európskej produkcii. Obrazne, každý piaty hovädzí stejk v Európe má francúzsky pôvod.
Druhým nespokojným štátom v rámci dohody EÚ – Mercosur je Poľsko, ktorého poľnohospodárstvo v ostatných 20 rokoch neuveriteľne akcelerovalo. V súčasnosti je náš severný sused napríklad najväčším producentom hydinového mäsa v Európskej únii, keď na trh dodá 22,5 percenta európskej produkcie.
Aj hydinové mäso je predmetom dohody, ktorá rieši výrazné zníženie ciel na dovoz určitých objemov vybraných agrárnych komodít. Tie množstvá pritom nie sú pre európske poľnohospodárstvo až také zásadné. Produkcia kukurice v EÚ tvorí viac ako 60 miliónov ton, pritom dovoz, ktorý upravuje dohoda so štátmi Mercosuru, má dosiahnuť jeden milión ton.
2. Nespokojnosť poľnohospodárov je potrebné vnímať najmä z pohľadu dvojitého metra, keď Európa je schopná privrieť oči nad agrárnou produkciou v Latinskej Amerike, no vlastných poľnohospodárov obmedzuje v účinných látkach chemických prípravkov, v sprísňovaní emisných noriem poľnohospodárskych strojov a orientáciou na často veľmi diskutabilné environmentálne postupy, ako napríklad pokryvnosť pôdy a stanovenie termínov jesennej orby. Je však potrebné dodať, že konečné slovo pri prijímaní dohody majú členské štáty a sú také, ktoré dohodu plne podporujú. Medzi nimi napríklad aj Slovensko.
3. Z pohľadu cien je možné, že sa základné agrárne komodity môžu dostať pod tlak, no či sa ich znížená cena premietne aj do ceny výrobku na pulte obchodu, je veľmi otázne. Pri mnohých potravinárskych výrobkoch vstupujú do konečnej ceny oveľa významnejšie ukazovatele ako len cena samotnej komodity. Hovoríme o mzdách, odpisoch či obaloch samotného výrobku.
Z prezentovaného sortimentu komodít, ktorý je predmetom dohody, je jasné, že nenastane vôbec žiadne obohatenie európskeho trhu o nové produkty. Len zákazník náchylný na spotrebu európskych či slovenských potravinárskych výrobkov bude mať viac práce dešifrovať na obaloch, či ide o produkt vyrobený z domácich komodít. Z hľadiska kvality je tu veľká neznáma, lebo účinné látky, ktoré sú v EÚ roky zakázané, chemické koncerny stále produkujú a dodávajú na mimoeurópske trhy. Pravdepodobne aj na latinskoamerický.
4. Dohoda sa formovala od roku 1999. Dobrá je vtedy, keď sú obe strany rovnako nespokojné. Podľa vyjadrenia slovenského premiéra v Brazílii je Slovensko s dohodou veľmi spokojné. Naši poľnohospodári ju pritom razantne odmietajú. V rámci vyššej politiky pravdepodobne zodpovední vymenili európsky priemysel za európske poľnohospodárstvo.
Ivan Štefunko, člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
1. Dohoda nie je len o agroproduktoch. Odstránenie 91 percent ciel by otvorilo bezprecedentné príležitosti pre európske podniky v kľúčových odvetviach, ako je automobilový, strojársky, chemický a farmaceutický priemysel, a vytvorilo by významný hospodársky rast a zamestnanosť. Zároveň príjmy z tohto obchodu môžu pomôcť poľnohospodárstvu nepriamo cez daňovú redistribúciu.
EÚ je otvorenou a exportnou ekonomikou. Do roku 2021 bolo približne 30,4 milióna pracovných miest v EÚ prepojených s exportom do krajín mimo Únie. Ide približne o 15 percent celkovej zamestnanosti v EÚ.
EÚ by nemala viesť obchodné vojny, ale spolupracovať a rozvíjať obchodné vzťahy. V situácii, keď sa skloňuje protekcionizmus a narastá počet reštriktívnych opatrení „silných“ lídrov ako Trump či Xi Jinping, EÚ musí obhájiť svoje hodnoty a ostať lídrom medzinárodného obchodu založenom na zmluvných dohodách a na medzinárodnom práve. Dohoda s Mercosurom garantuje našu serióznosť v očiach partnerov.
Ak nezvládneme po 25 rokoch uzavrieť obchodnú zmluvu so štyrmi demokraciami, potom je naša obchodná politika, a tým aj globálne ambície, ohrozená. Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj sú krajiny kultúrne a jazykovo blízke Európe. Navyše by do vzniknutého obchodného vákua okamžite vstúpila Čína, ktorá si už na trhy Latinskej Ameriky brúsi zuby.
Čím menej ekonomických partnerstiev, tým viac závislostí. Dohoda medzi EÚ a Mercosurom urobí z EÚ privilegovaného partnera v regióne. Pomôže napríklad aj zabezpečiť trhy a prístup k surovinám, čím sa posilní suverenita EÚ a zníži sa závislosť od iných regiónov (napr. od Číny).
Odstraňovať riziká sa dá len diverzifikovaním obchodných vzťahov, a to najmä cez otváranie nových obchodných partnerstiev. Rovnaká logika platí aj pri diverzifikovaní našich exportov. Do regiónu Mercosuru sa dajú napríklad vyvážať európske automobily vyrobené na Slovensku.
Progresívne Slovensko má šancu túto dohodnu ovplyvniť cez svojich europoslancov a europoslankyne. Európsky parlament (EP) bude dohodu riadne skúmať pred udelením súhlasu alebo nesúhlasu na ratifikáciu. Počas tohto obdobia sa budeme zaujímať aj o to, či daná dohoda zabezpečuje fytosanitárne požiadavky Únie pre import potravín a aké mechanizmy existujú v prípade porušenia pravidiel. EP posúdi hospodársky vplyv dohody a prehodnotí ju z hľadiska nášho záväzku k udržateľnosti a pracovným právam, pričom zohľadní aj to, v akej miere sa reflektuje nariadenie o odlesňovaní.
Pre nás je dôležité, že EÚ a Mercosur sa zaväzujú účinne vykonávať Parížsku klimatickú dohodu a dohodli sa na spolupráci v oblasti klimatických aspektov obchodu medzi oboma stranami. To zahŕňa bojovať proti odlesňovaniu.
EÚ a Mercosur sa ďalej zaviazali, že neznížia pracovné ani environmentálne normy, aby podporili obchod a prilákali investície. Naopak, separátna kapitola obsahuje špecifické záväzky týkajúce sa ochrany životného prostredia, práv zamestnancov a podpory zodpovedného podnikania. Nemáme síce rovnaké klimatické podmienky, ale máme spoločné ambície dodržiavať štandardy.
EP rovnako posúdi aj kompenzačné opatrenia pre farmárov pomocou vytvorenia špeciálneho fondu vo výške okolo jednej miliardy eur.
2. Vyzerá to tak, že naši farmári sú podľa analytikov menej ohrození priamo touto dohodou. Najviac sú ohrození nečinnostou posledných vlád a hlavne tejto. Ak sa vláda konečne nebude venovať zvyšovaniu konkurencieschopnosti nášho poľnohospodárstva, tak táto dohoda môže krízu v ňom, samozrejme, prehĺbiť. Povedzme si pár faktov.
Výdavky na pôdohospodárstvo sú porovnateľné s priemerom EÚ, avšak výsledky sú značne horšie. Máme veľmi slabú produktivitu. Produktivita slovenského agrosektora je oproti EÚ tretinová – hrubá pridaná hodnota na hektár dosahuje iba 33 percent priemeru EÚ. Potravinárstvo taktiež dosahuje produktivitu menej ako 40 percent priemeru EÚ.
Dôvodom sú aj nízke investície do technológií – investujeme iba jednu pätinu priemeru EÚ. Tu hrá veľkú rolu aj nastavenie štátu. Bohužiaľ, táto vláda (ktorá v nejakej forme vládne už 13 rokov, resp. 4700 dní) nemá v agre/potravinárstve víziu a plán.
Výsledkom je, že takmer polovica hrubej pridanej hodnoty pochádza z priamych platieb – v EÚ je priemer len okolo 17 percent! Je to presne ako s tou metaforou – naša vláda dáva hladnému dookola ryby, ale nedá mu udicu a nenaučí ho chytať ryby. Tá udica/návod na chytanie rýb je podpora technológií, inovácií, rastu…
To sa dá tiež robiť pomocou európskych peňazí – cez tzv. druhý pilier alebo Program rozvoja vidieka (PRV). Každá krajina sa rozhoduje, aký podiel peňazí bude čerpať cez prvý pilier (priame platby) a aký cez druhý (pilier). Slovensko druhý pilier dlhodobo zanedbáva. Aj na rok 2025 je plán znížiť výdavky najmä na druhý pilier.
Na programové obdobie 2023 až 2027 je na modernizačné projekty farmárov vyčlenených iba 360 miliónov z 5 milárd (to je okolo 7,2 percenta). Tak sa konkurencieschopné potravinárstvo a lacnejšie potraviny nedosahujú.
3. Pre spotrebiteľov by znamenala pravdepodobne väčší výber za nižšie ceny. Avšak pri kvalite bude veľmi záležať, ako sa nastavia sanitárne a kvalitatívne kontroly. Pevne verím, že sa dosiahne celoeurópsky systém.
4. Treba sa sústrediť na vyššiu produktivitu práce, druhý pillier a lepšie porozumenie technologických a spracovateľských a spotrebiteľských trendov.
Jaroslav Karahuta, bývalý člen Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo a životné prostredie
1. EÚ ide podpísať obchodnú dohodu Mercosur, ktorou sa vytvorí najväčšia zóna voľného obchodu (viac ako 700 miliónov obyvateľov), pričom praktický ide o výmenu európskych áut za potraviny a poľnohospodárske suroviny z neoverených zdrojov. Mercosur je príležitosťou pre európske automobilky a juhoamerických farmárov, ale určite nie pre slovenský agrosektor.
Čo ma však najviac zaráža, je pokrytectvo a zelený cynizmus zo strany európskych orgánov. Iba v roku 2018 sa z EÚ vyviezlo viac ako 80-tisíc ton pesticídov, ktorých používanie je v EÚ zakázané. Hlavnými príjemcami pesticídov zakázaných v EÚ, ale vyrábaných na jej území, boli Brazília, Ukrajina a Južná Afrika. Iba v Brazílii stúpla spotreba pesticídov štyrikrát za posledných 10 rokov a je niekoľkonásobne vyššia ako priemer spotreby v EÚ.
Konanie Európskej komisie v období dnešnej politickej nestability, ekonomických a vojnových kríz mi pripadá ako neférové – nielen z hľadiska narušenia stability agropotravinárstva a potravinovej bezpečnosti EÚ, ale aj z dôvodov ochrany zdravia ľudí a zvierat a porušenia všetkých klimatických a environmentálnych zásad SPP, ktoré sú nútení dodržiavať milióny európskych poľnohospodárov a potravinárov. Zriadením zóny voľného obchodu medzi EÚ a krajinami Mercosuru sa vytvorí precedens a stimul pre protestné aktivity farmárov v rámci celej EÚ a ignorovanie pravidiel SPP.
Podpísať v dnešnej situácii takúto dohodu o bezcolnom pohybe poľnohospodárskych a potravinárskych produktov z oblasti bez kontrolných mechanizmov, ktoré poznáme v EÚ, je potieraním vlastných zásad a pravidiel správnej praxe pri produkcii poľnohospodárskych surovín, spracovaní a produkcii potravín.
2. Jednoznačne. Slovenské poľnohospodárstvo a potravinárstvo je na tenkom ľade. Najviac budú ohrozené tie odvetvia, ktoré sú piliermi krehkej stability nášho sektora. Či už ide o produkciu cukru, ale najväčšie dosahy bude mať nekontrolovaný dovoz z krajín Mercosuru na chov a spracovanie hydiny a chovateľov hovädzieho dobytka. Straty sa dotknú aj obilninárov, z dôvodu obsadenia našich exportných pozícií, hlavne kukurice.
Naši chovatelia sú dnes odkázaní na predaj hovädzieho dobytka do susedných štátov. V prípade, že zahraniční spracovatelia zamenia nákup nášho hovädzieho dobytka za lacný dovoz hovädzích štvrtí, budeme mať veľký problém. Ostanú nám odberatelia z Eurázie a ďalších štátov vzdialených tisíce kilometrov, kde sú v lete obmedzenia v preprave na niekoľko mesiacov v roku.
Musíme mať na pamäti, že Európska komisia už dnes pripravuje nariadenie o ďalšom sprísnení podmienok prepravy živých zvierat, čo bude mať negatívny vplyv aj na predaj hovädzieho dobytka do vzdialených krajín. Ak budeme chcieť konkurovať juhoamerickému importu, musíme podliezť cenou, čo z dlhodobého hľadiska nie je riešenie, pretože spôsobí ďalší úpadok agropotravinárstva na Slovensku.
Ekonomické vplyvy dohody s krajinami Mercosuru pocíti celý agrorezort a pôjde najmä o výrazný pokles stavov hospodárskych zvierat, ekonomické straty u obilninárov a výrazný pokles produkcie cukru. Naše záporné saldo zahraničného obchodu dosiahne ďalšie rekordné hodnoty a dosahy na vidiek budú fatálne.
3. Z pohľadu sortimentu dovážaných spracovaných potravín nevidím veľa šancí na ich masívny predaj v našich maloobchodných predajniach. Aj keby sa objavili na trhu spracované potraviny vo výhodnej cene, dobre vieme, že slovenský zákazník má síce rád lacné potraviny, ale rovnako je opatrný pri výrobkoch, pri ktorých nie je jasný pôvod a kvalita. Kde vidím riziko konkurencie v potravinách, je hovädzie mäso, cukor a hydina. Hlavne ak by sa objavilo hovädzie mäso na stejky v dobrej cene, ale aj iné druhy hovädziny alebo cenovo zaujímavé hydinové mäso.
Aj ten najopatrnejší zákazník nebude dlho váhať pri nákupe lacnej sviečkovice, hovädzieho stehna, roštenky alebo kuracích prs v cene stehna. Musíme si ešte uvedomiť, že podstatná časť mäsa končí v mäsových výrobkoch a tu zákazník nespozná, či ide o mäso slovenské, pôvodom z EÚ alebo z Južnej Ameriky. Nakoniec to poznáme pri bežne predávaných mäsových výrobkoch, kde podiel bravčového mäsa zo Slovenska dosahuje ledva 10 percent.
Šance na predaj za dobrú cenu má aj trstinový cukor, ktorý sa bežne používa nielen v domácnostiach, ale aj v zariadeniach HORECA a nájde si miesto aj v potravinárskom priemysle, ak bude dobrá cena.
4. Určite mi je proti srsti meniť autá za potraviny, aj keď chápem ekonomický cieľ a dôsledky ďalšej recesie v automobilovom priemysle v EÚ, navyše po prípadnom zavedení ciel na dovoz áut do USA.
Bezcolný a voľný dovoz surovín a potravín z Južnej Ameriky sa nemôže vymykať pravidlám platným v EÚ. Každá poľnohospodárska surovina a potravina, ktorá by mala vstúpiť na trh EÚ, by mala prejsť náročným procesom posudzovania kvality a dodržania správnej praxe.
Som zásadne proti tomu, aby sa na našich pultoch objavili potraviny s výskytom rezíduí pesticídov a ďalších chemických prípravkov na ochranu rastlín. Rovnako je to aj s rezíduami antibiotík a ďalších antimikrobík, ktoré sa v Južnej Amerike používajú v živočíšnej produkcii. EÚ by mala mať svojich vyslancov, ktorí by kontrolovali všetky procesy produkcie surovín a spracovania potravín dovážaných do EÚ.
Rovnako mám obavy aj z pravidiel týkajúcich sa nariadenia o odlesňovaní, pretože dobre vieme o masívnom odlesňovaní pôdy Južnej Ameriky, ktorá sa mení na poľnohospodársku pôdu. Je nepredstaviteľné, aby sme prijímali v EÚ environmentálne a klimatické opatrenia a súčasne by sme nakupovali do EÚ potraviny vyprodukované na odlesnenej pôde. Nariadenie o odlesňovaní bude platiť od 30.12. 2025 a chcem vyjadriť presvedčenie, že Európska komisia (EK) nevydá žiadnu výnimku pre dovozcov dreva, výrobkov z dreva, sóje, hovädzieho mäsa a ďalších produktov z bloku Mercosur, ktoré sú obsiahnuté v nariadení EK o odlesňovaní. Ak by EK vydala čo len jednu výnimku z nariadenia, musela by takúto výnimku vydať aj pre producentov z EÚ.
Protekcionizmus, a hoci len jednoduchá výnimka, ktorá by zvýhodňovala juhoamerických farmárov a producentov pred európskymi, by mohli mať nepríjemné dosahy nielen na stabilitu európskeho agropotravinárstva, ale aj celej EÚ. V kontexte politickej dohody medzi EÚ a blokom Mercosur je pre mňa nepochopiteľná pozícia ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, ktorý sa ako agrominister postavil na stranu automobiliek a zapredal rezort, ktorý dostal do správy na štyri roky.
A to sa ešte nehovorí o ovocí a zelenine, ktorú tak rád pán minister slovne podporuje s cieľom udržania politickej podpory svojich voličov. Minister pôdohospodárstva a vláda SR sa postavili proti ochrane vlastného trhu a jedinou nádejou pre nás sú Poliaci, Francúzi, Taliani a snáď ich podporia aj Rakúšania, Holanďania či Íri. Minimálne aspoň skomplikujú a sprísnia pravidlá voľného dovozu juhoamerických potravín a surovín.
Andrej Gajdoš, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory
1. – 4. Obchodná dohoda Európskej únie s krajinami Latinskej Ameriky zásadne zníži konkurencieschopnosť európskych poľnohospodárov a potravinárov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora ju jednoznačne odmieta, pretože s férovosťou pri výrobe potravín nemá nič spoločné. O tejto téme budú už zajtra vo Vysokých Tatrách hovoriť aj výrobcovia potravín z krajín vyšehradského regiónu a prijmú k nej oficiálne stanovisko.
Obchodná dohoda Mercosur medzi EÚ a krajinami Latinskej Ameriky (Brazília, Argentína, Paraguaj, Uruguaj) môže spustiť intenzívne obchodovanie s komoditami naprieč oceánom a vytvoriť obrovský trh s viac ako 700 miliónmi obyvateľov. Európski a latinskoamerickí vyjednávači ju pripravovali viac ako 20 rokov. Podpisom dohody spred pár dní sa ešte viac zintenzívnili obavy európskych poľnohospodárov o budúcnosť odvetvia. Predpokladá sa, že najväčšiu časť dovozov do európskeho spoločenstva budú predstavovať produkty z hovädzieho a hydinového mäsa či komodity ako cukor, med alebo kukurica.
Tieto produkty budú predstavovať významnú konkurenciu aj pre slovenských poľnohospodárov a potravinárov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK) ju preto jednoznačne odmieta. Navyše v krajinách zoskupenia Mercosur neplatia také prísne environmentálne požiadavky na poľnohospodársku produkciu ako v EÚ.
Týka sa to používania prípravkov na ochranu rastlín, dobrých životných podmienok zvierat alebo postupov udržateľnosti. Krajiny Mercosuru tiež fungujú na základe nižších pracovných a bezpečnostných noriem. To im umožňuje vyrábať s nižšími nákladmi, čo znemožňuje spravodlivú hospodársku súťaž pre výrobcov z EÚ. Táto dohoda preto zvýši hospodársku záťaž mnohých poľnohospodárskych podnikov, ktoré už teraz zápasia s vysokými cenami vstupov a náročnými klimatickými podmienkami.
Slovensko nepotrebuje potraviny z ďalekej Latinskej Ameriky. Čo je na tom férové, ak sa k nám majú dovážať tony potravín, ktoré vznikli odlesňovaním pralesov a ktoré vznikli z pôdy plnej chemických látok? Potraviny v Európskej únii a najmä u nás vyrábame za podstatne prísnejších pravidiel, ktoré znižujú používanie prípravkov na ochranu rastlín na minimum. Naši producenti tak budú vystavení tvrdej konkurencii z tretích krajín, ktorej sami nebudú vedieť čeliť.
