Brusel pretlačil ďalšiu reguláciu, ktorá prehĺbi zaostávanie EÚ za zvyškom sveta

Pred štyrmi mesiacmi odhalil bývalý prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi doslova žalostný stav ekonomiky EÚ. Vo svojej správe, ktorú vypracoval na pokyn Európskej komisie, ukázal naše obrovské zaostávanie za USA a v mnohých oblastiach aj za Čínou.

Európska ekonomika sa v priebehu pár desaťročí stala absolútne nekonkurencieschopnou voči vyspelému globálnemu svetu. Starý kontinent, už totiž nie je v žiadnej oblasti hospodárskym lídrom, pritom práve Európa je kolískou novodobého svetového blahobytu.

Najnovší krok EÚ

Jedným z hlavným dôvodov zaostávania únie sú aj nezmyselné regulácie. O to paradoxnejšie vyznieva najnovšie bruselské nariadenie, ktoré vstúpilo do platnosti pár dní pred koncom vlaňajška.

Od 28. 12. minulého roka musia mať všetky nové mobilné telefóny, tablety a fotoaparáty predávané v EÚ jednotný nabíjací port – USB-C. Toto nariadenie sa na jar budúceho roku rozšíri aj na všetky notebooky.

„Jedna nabíjačka pre všetko, bez ohľadu na značku. Harmonizované technológie rýchleho nabíjania. Znížené množstvo elektronického odpadu,“ takýmto postom obhajovalo najnovšiu reguláciu Zastúpenie Európskej komisie v Česku na svojej sociálnej sieti.

Ako obvykle Brusel svoju reguláciu zdôvodňuje nejakými environmentálnymi dopadmi a ochranou spotrebiteľov, aby nemali problémy a nemuseli sa už zaoberať napájacími káblami.

Absolútne však ignoruje ďalšie dôsledky, ako napríklad negatívne dopady na inovácie a zníženie slobodnej hospodárskej súťaže medzi firmami. Preto existuje veľká pravdepodobnosť, že táto regulácia dopadne zle, ako sme boli svedkami už aj v minulosti. Zoberme si príklad legislatívy na ochranu osobných údajov, ktorú poznáme pod skratkou GDPR.

Krok proti inováciám

Celá táto európska regulácia totiž v skutočnosti priniesla únii zaostávanie a podkopla nohy inováciám. Európske nariadenie GDPR, zavedené v roku 2018, malo chrániť súkromie spotrebiteľov a posilniť technologickú relevantnosť EÚ. Avšak objavujú sa dôkazy, že namiesto toho brzdí technologický a inovačný ekosystém Európy.

Ako napríklad vyplýva z jednej medzinárodnej štúdie, GDPR malo okrem iného viesť k harmonizovanému prístupu v celej EÚ. Avšak táto legislatíva umožňuje členským štátom definovať pravidlá ochrany osobných údajov v 15 oblastiach. Výsledkom nie je jedno GDPR, ale roztrieštený „jednotný“ trh, ktorý podkopáva digitálne ciele EÚ.

Odhady naznačujú, že GDPR predražilo firmám v EÚ uchovávanie dát o 20 %. Trh sa stal koncentrovanejším a zvýhodnil veľké firmy na úkor menších firiem.

Čo je však najhoršie, po zavedení tejto regulácie v EÚ došlo k poklesu počtu transakcií rizikového kapitálu o 26 % v porovnaní s USA. Negatívne účinky boli väčšie pri podnikoch zameraných na spotrebiteľov (B2C – 31 %) než pri podnikoch B2B (-18 %). Výrazne viac boli zasiahnuté firmy v ranej fáze, teda spoločnosti, ktoré vznikli pred menej ako troma rokmi.