Centrálni bankári bitcoin doteraz ignorovali a zosmiešňovali. Teraz proti nemu bojujú pseudoargumentmi (ekonomický výber)

„Môj veľmi skromný odhad je, že to nemá žiadnu hodnotu,“ povedala Lagardeová o kryptomenách v rozhovore pre holandskú talkshow College Tour. Ako ďalej dodala, tieto tieto digitálne meny nie sú na ničom založené a neexistuje pre ne žiadne podkladové aktívum, ktoré by fungovalo ako bezpečná kotva.

Lagardeová zároveň vyzvala globálnych tvorcov politík, aby zaviedli pravidlá na ochranu neskúsených investorov, ktorí robia veľké stávky na digitálne aktíva. To bolo v čase, keď sa kryptomeny výraznejšie prepadli, pričom bitcoin – najväčší na svete – vymazal viac ako polovicu svojej hodnoty od vtedajších historických maxím.

Je rok 2024 a pohľad ECB na bitcoin sa medzičasom výrazne zmenil. Aspoň to vyplýva z najnovšej analýzy o bitcoine, ktorú centrálna banka vypracovala. Je jasné, že prešla ideologickým prerodom.

Centrálni bankári sa totiž pripravujú na rozsiahlu reguláciu bitcoinu. Dôvodov je podľa autorov štúdie viacero, avšak všetky z nich vyzerajú z pohľadu predchádzajúcich slov komicky a mimo reality.

Ekonómovia ECB už počítajú, že hodnota bitcoinu môže rásť aj v nasledujúcich rokoch, aj keď v minulosti toto aktívum považovali za bezcenné.

Ich najnovší argument, prečo najväčšiu kryptomenu považujú za zlú a škodlivú, je jej údajná špekulatívna a redistribučná charakteristika.

„To, čo znie intuitívne sľubne alebo aspoň nie je škodlivé, je problematické: Keďže bitcoin nezvyšuje produkčný potenciál ekonomiky, dôsledky predpokladaného pokračujúceho rastu hodnoty sú v podstate redistribučné, teda vplyv bohatstva na spotrebu prvých držiteľov bitcoinu môže byť len na úkor spotreby zvyšku spoločnosti. Ak sa cena bitcoinu zvýši nadobro, existencia bitcoinu ochudobní tak jeho nedržiteľov, ako aj oneskorencov,“ skonštatovali autori štúdie.

Tento argument je snáď na úrovni plochozemcov. To by sme potom mohli rovno zakázať aj obchodovanie na burze s akciami spoločností. Tam totiž tiež dochádza k tomu, že akcionári, ktorým sa podarí skoro odhaliť veľmi ziskovú firmu, tak sú následne odmenení výrazne viac ako tí, ktorí vstúpia do spoločnosti neskôr.

Dobre by bolo pripomenúť ekonómom z centrálnych bánk aj ich redistributívnu úlohu, ktorú vykonávajú vďaka tlačeniu peňazí. Každé novovzniknuté euro, dolár, libra, rubeľ či frank tiež čiastočne prerozdeľuje bohatstvo v spoločnosti. Otázne teraz zostáva, prečo by banky mali mať túto možno a nikto iný už nie.

Odpoveď je jednoduchá, tejto obrovskej moci sa len tak ľahko nikto nechce vzdať.

V analýze zazneli aj ďalšie argumenty ako to, že bitcoin používajú kriminálnici a že je veľmi nešetrný k životnému prostrediu. Tieto tvrdenia však boli už dávno vyvrátené. Platby v bitcoinoch sú využívané kriminálnikmi vo veľmi malej miere. Tí majú v oveľa väčšej obľube napríklad americké doláre. V prípade energetickej náročnosti si autori správy taktiež asi nedali veľa práce a okopírovali len prevarené tvrdenia, ktoré však už boli vyvrátené.

Bitcoinoví ťažiari sa totiž snažia, aby využívali prebytkovú elektrickú energiu, ktorá je lacná. Tak pomáhajú vyrovnávať prenosové siete a spotrebúvajú elektrinu, ktorú nikto v danom čase nechce.

Významné víťazstvo pre Slovensko, ktoré ovplyvnilo celú EÚ: Koncom septembra Slovensko uspelo na nemeckom ústavnom súde. Táto správa u nás vzbudila len malý mediálny záujem. Pritom v skutočnosti išlo o veľa – až o miliardu eur. Prípad sa týkal sporu o zákaze zisku pre zdravotné poisťovne, ktorý sa ťahá už viac ako 16 rokov.

Keď sa vláda Roberta Fica v roku 2007 rozhodla, že neumožní zdravotným poisťovniam, aby mohli vytvárať zisk a následne si ho vyplácať v podobe dividend, akcionári týchto spoločností okamžite zažalovali Slovenskú republiku. Obrátili sa nielen na slovenské, ale aj medzinárodné, teda arbitrážne súdy.

Spočiatku to vyzeralo, že vlastníci zdravotných poisťovní uspejú a vláda im bude musieť zaplatiť ušlý zisk. Zvlášť po tom, ako sa na ich stranu priklonil Ústavný súd SR, ktorý označil tento zákon za protiústavný, a preto sa musela zmeniť aj legislatíva.

Celý prípad však nabral celoeurópsky rozmer a štát nakoniec nemusel zaplatiť akcionárom zdravotných poisťovní ani euro. Viac sa dočítate v našom rozhovore s riaditeľkou odboru špecifických právnych záležitostí na ministerstve financií Andreou Holíkovou a vedúcim oddelenia špecifickej právnej agendy Juliánom Kupkom.

Havarijný stav na úrade vlády alebo rozmarná rekonštrukcia: „Riešime doslova haváriu… Splašky nám vyrazili v kuchyni,“ vyhlásil šéf úradu vlády Juraj Gedra počas návštevy Nadácie Zastavme korupciu, keď sa táto nadácia začala zaujímať o päťmiliónovú zákazku, ktorú získala firma Stanter. Táto spoločnosť je spojená s podnikateľom, ktorý v minulosti spolupracoval s oligarchom blízkym strane Smer, Norbertom Bödörom. Gedra týmto spôsobom obhajoval, prečo vláda aj v čase, keď hlási šetrenie, míňa milióny z peňazí daňových poplatníkov na rekonštrukciu svojho sídla.

V skutočnosti však oprava potrubí vyjde len na niekoľko stotisíc eur. Väčšinu z peňazí, konkrétne 4,3 milióna eur, plánujú minúť na novú vstupnú bránu, skrášlenie okolia, výsadbu záhrady s jazierkom a sochou sv. Juraja a tiež na stavbu ozdobného altánku, glorietu.

Nadácia Zastavme korupciu a Investigatívne centrum Jána Kuciaka (ICJK) zistili, že plány na skrášlenie okolia a zvýšenie bezpečnosti vládneho sídla si dala vypracovať ešte predchádzajúca vláda strany Smer v rokoch 2018 a 2019.

Čo sa postaví za takmer 5 miliónov? Projekt za 4,9 milióna eur je rozdelený do troch častí, pričom najväčšiu časť – 4,3 milióna eur – pohltí výstavba vstupnej brány a záhradnej architektúry. Viac sa dočítate v nasledujúcom článku.

Číslo týždňa

Na Slovensku sa celkovo predalo za prvých deväť mesiacov 1721 elektromobilov (BEV). V medziročnom porovnaní to predstavuje takmer 5-percentný nárast.

Graf týždňa

Slovenskí zamestnanci pracujú najviac z celej Európskej únie na nočné zmeny. Hneď za nami sú Malťania. Naopak, najmenej v noci pracujú Poliaci a Litovci.

2fotky v galérii Podiel zamestnancov pracujucich na nočné zmeny Zdroj: Eurostat

Obrázok týždňa

Zaspomínajme si, ako skvele sa žilo za socializmu pred rokom 1989. V televíznej propagande si môžete pozrieť, ako sa komunistické vedenie porovnávalo so Západom.

Síce tie čísla nikomu nič nepovedia a sú úplne vytrhnuté z ekonomickej reality a kontextu, ale to predsa nemôže prekážať pri tvorbe televíznej reportáže.

Zahraničie

Uochb.cz: Českej vede sa podaril husárky kúsok. O tom môžeme na Slovensku len snívať. Ústav organickej chémie a biochémie českej akadémie vied otvoril minulý týždeň svoju novú pobočku v americkom Bostone. Českí vedci tak budú pracovať v bezprostrednej blízkosti niektorých z najvýznamnejších vedeckých inštitúcií sveta, ako sú Harvardova univerzita, MIT a Bostonské lekárske centrum. Zároveň sa stal prvým ústavom Akadémie vied ČR, ktorý expandoval za hranice, čím si otvára dvere k najnovším trendom v biomedicínskom výskume priamo v globálnom epicentre vedy. Tento krok je pozoruhodný nielen pre Česko, ale aj z európskeho pohľadu.

Otvorenie bostonského laboratória IOCB so znakom českého vedeckého inštitútu prináša významný impulz pre českú vedu. V jednom z najprestížnejších svetových centier biotechnologického výskumu bude prezentovať nielen projekty materského ústavu, ale aj ďalšie české inovácie. Cieľom tejto pobočky je stať sa predvojom českej vedy v zahraničí, a preto v nej bude pôsobiť aj zástupca z IOCB Tech, dcérskej spoločnosti ústavu, ktorý sa zameria na získavanie amerických investorov pre české vedecké projekty.

Bloomberg: Poľsko naďalej ukazuje, že jeho ekonomika šliape veľmi dobre a rovnako pozitívne sú aj jej vyhliadky. Dokazuje to aj najnovší príchod firiem na varšavskú burzu. Minulý týždeň upísal svoje akcie na tamojšom parkete jeden z najväčších maloobchodných hráčov na tamojšom trhu – reťazec Žabka. Podľa spravodajskej agentúry Bloomberg išlo o najväčšiu takzvanú prvotnú verejnú ponuku (IPO) za posledné štyri roky v krajine a najväčšiu v Európe od apríla. Jej hodnota predstavovala 1,6 miliardy dolárov (1,48 mld. eur).

Atmosféra v prvý deň na burze bola optimistická. Obchodný parket vo Varšave bol posiaty konfetami a kúpal sa v zelenej farbe, ktorá je ochrannou známkou spoločnosti Žabka, opísala agentúra začiatok obchodovania s akciami Žabky. Reťazec v štýle 7-Eleven, ktorý je v Poľsku všadeprítomný, prevádzkuje v krajine viac ako 10-tisíc pobočiek a ponúka investorom šancu využiť boom spotrebiteľských výdavkov na 40-miliónovom trhu. Okrem expanzie do rýchlo rastúceho Rumunska sa plánuje otvorenie približne 1 000 prevádzok.

Krzysztof Krawczyk, predseda predstavenstva spoločnosti Žabka a riaditeľ varšavskej pobočky CVC Capital Partners Plc, pre televíziu Bloomberg povedal, že v Poľsku je stále „veľký priestor“ na ďalší rast. Podľa výpočtov agentúry Bloomberg spoločnosť CVC získala predajom akcií v rámci IPO hrubý výnos vo výške približne 1,2 miliardy dolárov (1,1 mld. eur).

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.