Ceny plynu vyleteli nahor. Hrozí nám ďalšia energetická kríza a zdražovanie? (panel expertov)
Ceny zemného plynu (kontraktu na holandskom trhu Title Transfer Facility – TTF) od februára tohto roka vzrástli o vyše sto percent. Kým koncom februára stála megawatthodina plynu 23 eur, minulý týždeň sa už predávala za vyše 46 eur.
Aktuality.sk sa preto bližšie pozreli na to, čo stojí za takýmto dramatickým zdražením a ako tento vývoj na komoditných trhoch môže ovplyvniť aj konečné ceny plynu a prípadnej aj elektriny. Odborníci odpovedali na nasledujúce otázky:
1. Čo je dôvodom takéhoto výrazného zdražovania zemného plynu?
2. Môže takéto zvýšenie cien zemného plynu predznamenať nejaké ďalšie problémy v európskej energetike, čo vyústi do zdražovania?
3. Ako sa tento vývoj na komoditnej burze prejaví na konečných cenách zemného plynu pre domácnosti?
Ján Pišta, analytik spoločnosti JPX
1. Aktuálne sú to obavy z vysokého dopytu počas zimnej sezóny, ktoré podporil výpadok výroby elektriny v OZE kvôli javu označovanému ako „Dunkelflaute“, čo v preklade znamená „temný útlm“. Tento jav je charakterizovaný statickými vysokotlakovými systémami, ktoré výrazne znižujú rýchlosť vetra a prinášajú zamračenú oblohu, čo vedie k nízkej výrobe veternej aj slnečnej elektriny. Navyše zavítalo do Európy už teraz chladnejšie počasie, ktoré zvyšuje dopyt po plyne. Spotové ceny elektriny aj plynu prudko rástli a ukázali, že Európa môže mať v takýchto situáciách vážne problémy.
Stále totiž nemá dostatočný rezervný vankúš, o ktorý by sa v takejto situácii mohla oprieť. Navyše je tu stále geopolitická nestabilita na Blízkom východe aj na Ukrajine. Svoju rolu zohráva aj neistota s pokračovaním tranzitu ruského plynu cez Ukrajinu od nového roku. OMV v stredu večer oznámila, že zadržala platbu Gazpromu kvôli arbitrážnemu rozhodnutiu.
Ak Gazprom nedostane zaplatené, môže zastaviť svoje dodávky ešte skôr ako od budúceho roka. Navyše sú tu obavy z ázijskej studenej zimy, ktoré by znamenali, že narastie konkurencia aj na spotovom trhu s LNG, na ktorý bude Európa po poklese dodávok ruského plynu ešte viac odkázaná.
2. Nemyslím, že by tieto problémy boli väčšie ako pred dvomi rokmi. Zima 2022/2023 otestovala rizikové scenáre. Teraz sme už v oveľa lepšej situácii. Máme plné zásobníky, množstvo nových LNG terminálov, dlhodobé zmluvy na dodávku LNG, stabilné nórske, africké a azerbajdžanské potrubné dodávky a stále spotrebúvame menej plynu ako pred krízou. Takže aj v prípade extrémnej zimy a výpadku ruských dodávok nebude potrebné obmedzovať spotrebu viac, ako to bolo doteraz. A ani ceny plynu nestúpnu na trojciferné hodnoty, ako to bolo pred dvomi rokmi.
3. Ceny pre budúci rok už sú stanovené, tie to neovplyvní. Môže to ovplyvniť ceny na rok 2026, do ktorých budú vstupovať tieto aktuálne ceny. A tie, hoci sa teraz zdajú vysoké, sa len priblížili odspodu k minuloročným úrovniam. Výsledný vážený priemer, ktorý bude vstupovať do cenotvorby na rok 2026, preto môže byť stále nižší, ako bol ten na rok 2025, a teda je tu stále veľká šanca, že napriek aktuálnemu zdraženiu ceny na rok 2026 klesnú oproti cenám na rok 2025.
Monika Kollariková, predaj energií odberateľom MAGNA ENERGIA
1. Ide o kombináciu začiatku vykurovacej sezóny s obavami o narušenie dodávok komodity zo strany Gazpromu. Tie sa zvýšili po tom, čo ruská spoločnosť prehrala arbitráž s rakúskou OMV a mala by jej zaplatiť vyše 230 miliónov eur. Keďže sa neočakáva, že Gazprom sankciu uhradí, OMV si plánuje túto pohľadávku započítať, a teda v zodpovedajúcej sume nezaplatí ruskej spoločnosti za dodaný plyn. Existujú teda obavy, že Gazprom pristúpi k ďalšiemu obmedzeniu dodávok do Európy. Keďže ruský plyn tvorí stále necelých 20 percent importov do EÚ, navyše sa očakáva stopka pre jeho tranzit cez Ukrajinu, v reakcii na tieto obavy burzové ceny komodity vzrástli.
2. Pozitívom je, že Európa sa od ruského plynu už do značnej miery „odstrihla“, čo však úplne neplatí pre Slovensko. Preto, ak bude neistota na trhu pretrvávať, práve naša krajina môže patriť medzi tie viac zasiahnuté. Aj tento vývoj ukazuje, že čím skôr sa podarí Slovensku závislosti od ruského plynu úplne zbaviť, tým lepšie.
3. Vzhľadom na aktuálny regulačný vzorec a referenčné obdobia v ňom obsiahnuté bude v našom prípade sadzba za odobratý plyn pre domácnosti a zraniteľných odberateľov mimo domácnosti v roku 2025 na úrovni cca 44 eur/MWh. Voči tohtoročným cenovým rozhodnutiam dodávateľov (u nás z ceny 73,14 eur/MWh) ide o zásadný pokles ceny komodity.
Pokiaľ porovnáme cenu voči tohtoročnej kompenzovanej cene plynu (28,52 eur/MWh) ide o nárast cien približne o 50 percent aktuálnej ceny (keďže ceny na základe mimoriadnej regulácie máme na tento rok najnižšie – nárast cien voči budúcemu roku bude u nás najvyšší). Viac k budúcoročným cenám nájdete v rozhodnutí ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pozn. red.) pre našu spoločnosť (https://www.urso.gov.sk/00112025p/).
Aktuálny vývoj ovplyvní aj výpočet cien na rok 2026, no keďže sme iba na začiatku referenčného obdobia, ktoré do regulačného vzorca vstupuje, jeho presný vplyv sa vyčísliť nedá.
Marek Nemky, analytik spoločnosti XTB
1. V prvom rade porovnávame február, teda koniec vykurovacej sezóny, s novembrom, teda s jej začiatkom. To je akoby prvý najvýraznejší rozdiel. Spotreba plynu bola v minulej sezóne vďaka teplej zime pomerne utlmená, čo sa následne prejavilo aj na úrovni zásobníkov, ktoré boli vo februári stále plné na úrovni 70 percent. Dopyt tak v týchto mesiacoch nebol výrazný, a tak cena začala výrazne klesať až na úroveň 20 eur za MWh.
Potom však bolo potrebné zásobníky v letných mesiacoch opäť dopĺňať, čo v kombinácii s vyšším geopolitickým napätím na Strednom východe a na Ukrajine spôsobilo nárast cien. V súčasnosti s chladnejším začiatkom zimy v kombinácii s potenciálnym oficiálnym výpadkom ruského plynu od nového roka tak ceny plynu výraznejšie rástli a momentálne sa pohybujú v okolí 45 dolárov za MWh.
Dopyt je taktiež zvýšený napríklad aj z Nemecka, kde nefúka taký silný vietor, ako sa čakalo, čo znamená slabšie generovanie veternej elektrickej energie, ktorá musí byť následne nahradená plynovými elektrárňami, ktoré sa dajú pomerne rýchlo zapnúť a vypnúť.
Keď sa však na ceny pozrieme z pohľadu medziročného porovnania napríklad, aby sme očistili sezónne efekty, tak sa ceny nachádzajú o päť percent nižšie ako pred rokom. Vtedy sme videli ceny v okolí 50 eur za MWh.
2. Nepovedal by som veľmi, že by to malo niečo predznamenať, skôr to zobrazuje pokračujúcu situáciu s vyššími cenami energií od roku 2022. Európska únia nebola energeticky samostatná a do veľkej miery bola závislá od zahraničných importov, primárne z Ruska.
Keďže však postupne ruský plyn prestal tiecť do Európskej únie, napríklad z dôvodu poškodenia plynovodu Nord Stream, tak EÚ si musela nájsť alternatívne dodávky primárne v podobe skvapalneného zemného plynu, ktorý je, samozrejme, drahší ako plyn, ktorý sa prenáša v plynovodoch. Od nového roka by sa taktiež mal zastaviť východný tok plynu z Ruska, čo naďalej vzbudí nutnosť dovážať plyn prostredníctvom skvapalneného zemného plynu a opäť mierne predraží ceny pre koncových zákazníkov, ako sú domácnosti a firmy.
Je však zatiaľ otázne, ako k ďalšej energetickej diverzifikácii pristúpi Európska únia, keďže v prípade sústredenia sa na obnoviteľné zdroje energie a odklonu od tradičných zdrojov by sme tak dlhodobo s lacnejšími cenami energií nemali počítať. Na to následne reaguje, samozrejme, aj celá ekonomika, predražuje to vstupné náklady podnikom, ktoré následne strácajú konkurencieschopnosť na svetových trhoch, a následne to predražuje koncové produkty pre spotrebiteľov. Vidíme to napríklad aj na údajoch z kľúčových ekonomík, ako je Nemecko, ktorého ekonomika od roku 2022 stagnuje.
3. Ako som spomínal, keď sa pozrieme na to medziročné porovnanie, tak tam vidíme mierny pozitívny vývoj na cenách plynu, teda sú lacnejšie ako pred rokom. Často sa taktiež určujú pre zraniteľných odberateľov, ako sú domácnosti, stropové ceny, ktoré sú vypočítané z priemerných cien za posledných x mesiacov, v závislosti od krajín, samozrejme, keďže dodávatelia si častokrát fixujú ceny dopredu na základe rôznych kontraktov. Keď sa teda pozrieme na trojmesačný primer, tak ten je taktiež nižšie, keďže pred rokom bol na úrovni cca 42 a teraz 39 eur/Mwh, teda o sedem percent nižšie.
Slovensko je však mierne špecifické, keďže my sme tu mali ceny dotované zo štátneho rozpočtu a ceny boli pre domácnosti zastropované na úrovni približne 21 eur/MWh. Avšak teraz, keď sa dostaneme komoditou na burzové ceny, ktorých strop do ďalšieho roka je na úrovni približne 37 eur/MWh, tak to znamená ako keby 76-percentný nárast tejto zložky ceny. Koncoví spotrebitelia však, samozrejme, platia aj za prepravu plynu a distribúciu a tieto náklady sú stabilné, no napriek tomu sú ceny komodity približne zastúpené v koncovej cene na úrovni 50-60 percent.
To znamená, že si nakoniec spotrebitelia v ďalšom roku priplatia približne o 30 percent na konečných cenách, avšak je to v závislosti od tarify, ktorú majú, keďže niektorí spotrebitelia na plyne iba varia, iní nim zasa aj kúria a ohrievajú vodu. Otázkou však zostáva, či náhodou vláda nepredĺži dotácie aj do ďalšieho roku, čo by som vnímal pomerne negatívne. Domácnosti by si mali byť vedomé, aká je skutočná cena plynu, a na základe toho prispôsobiť aj svoju spotrebu.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO