Čínska centrálna banka chystá revolúciu v menovej politike a Tesle klesajú predaje (týždeň vo svetovej ekonomike)

Automobilka Tesla v roku 2024 dodala 1,79 milióna vozidiel, čo je mierne pod úrovňou 1,81 milióna z predchádzajúceho roka. Tento pokles vyvolal na Wall Street nervozitu, čo sa prejavilo 6-percentným prepadom akcií spoločnosti. Štvrťročné dodávky 495 570 vozidiel síce predstavovali nárast o 2,3% oproti rovnakému obdobiu minulého roka, ale nesplnili očakávania analytikov, ktorí predpovedali prekročenie hranice 500 000 vozidiel.

Čínsky výrobca BYD nezaháľa a v roku 2024 predal 1,76 milióna čisto elektrických vozidiel. Celkovo, vrátane hybridov, dosiahol BYD rekordný predaj 4,3 milióna vozidiel. Tento úspech podčiarkuje rastúcu konkurenciu na trhu elektromobilov, najmä z Číny.

Musk verí v ďalší rast

Elon Musk naďalej verí v rast Tesly. Predpovedá, že predaje vozidiel by mohli v roku 2025 vzrásť o 20 až 30 percent. Zároveň sa Musk aktívne angažuje v politike, investoval viac ako 250 miliónov dolárov do úspešnej volebnej kampane Donalda Trumpa a stal sa jedným z jeho najbližších poradcov.

Tesla sa zameriava na autonómne riadenie, umelú inteligenciu a robotiku. Musk predpovedá, že tieto technológie sa čoskoro stanú hlavným zdrojom príjmov spoločnosti. Tesla plánuje uviesť na trh samoriadiaci Cybercab do roku 2027 s cenou okolo 25 000 dolárov po odpočítaní štátnych dotácií.

Napriek výzvam Tesla zostáva inovátorskou silou v automobilovom priemysle. Jej schopnosť adaptovať sa na meniace sa trhové podmienky a technologické trendy bude kľúčová pre udržanie vedúcej pozície v ére elektromobility.

V Číne sa chystajú na historický krok

Ľudová banka Číny (PBoC) sa chystá na historický krok, ktorý by mohol zmeniť tvár čínskej ekonomiky. V snahe priblížiť sa štandardom západných centrálnych bánk, ako sú americký Fed či Európska centrálna banka, plánuje PBoC zásadnú reformu svojej menovej politiky. Táto zmena prichádza v čase, keď čínska ekonomika čelí rastúcim tlakom a potrebuje nový impulz.

Hlavným bodom plánovanej reformy je posun k väčšiemu využívaniu úrokových sadzieb ako hlavného nástroja menovej politiky. PBoC naznačila, že v priebehu roka 2025 pravdepodobne zníži úrokové sadzby zo súčasnej úrovne 1,5%. Tento krok by mal stimulovať ekonomickú aktivitu a podporiť dopyt po úveroch.

Zároveň sa banka chystá upustiť od doterajšieho systému kvantitatívnych cieľov pre rast úverov. Tento systém, ktorý desaťročia slúžil na smerovanie úverov do vysokorastových sektorov ako výroba, technológie či nehnuteľnosti, sa podľa PBoC už prežil. Banka sa domnieva, že reforma je naliehavá, pretože dopyt po úveroch sa v dôsledku dlhodobého spomalenia na realitnom trhu výrazne prepadol.

Richard Xu, hlavný analytik pre Čínu v Morgan Stanley v Hongkongu, komentuje: „Reforma úrokových sadzieb bude pravdepodobne skutočným ťažiskom PBoC v roku 2025. Čínsky ekonomický rozvoj naliehavo potrebuje prejsť od myslenia zameraného výlučne na rozširovanie veľkosti trhu (úverových portfólií bánk).“

Koniec zlých dlhov

PBoC tiež objasnila, že jej hlavným politickým nástrojom sa stane sedemdňová reverzná repo sadzba. Tento krok by mal zjednodušiť a sprehľadniť menovú politiku banky. Zároveň by mohol pomôcť obmedziť nadmerné kapacity v Číne, ktoré viedli k zlým dlhom doma a narušeniu globálnych odvetví, ako je napríklad oceliarstvo.

Implementácia tejto zmeny však nebude jednoduchá. Vláda stále požaduje smerovanie peňazí do high-tech a výrobných sektorov, čo je jednoduchšie v rámci starého systému expanzie úverov. Navyše, PBoC je pod tlakom, aby oživila čínsku ekonomiku. V roku 2024 už dvakrát znížila sedemdňovú sadzbu a trikrát päťročnú sadzbu ovplyvňujúcu ceny hypoték ako súčasť najagresívnejšieho stimulačného balíčka od pandémie COVID-19.

Guvernér PBoC Pan Gongsheng a jeho predchodcovia Yi Gang a Zhou Xiaochuan v poslednom čase tlačia na oceňovanie úverov založené na riziku. Toto úsilie však naráža na obavy bankárov, ktorí varujú pred možným zmätkom pri oceňovaní dlhodobejších úverov, keďže trh je zvyknutý na usmernenia od PBoC.

Pre medzinárodných investorov by úspešná implementácia týchto zmien znamenala, že čínska menová politika sa začne podobať systému, na ktorý sú zvyknutí v USA, Európe či Japonsku. V roku 2024 PBoC po prvýkrát za dve desaťročia nakúpila vládne dlhopisy na otvorenom trhu, aby „napumpovala“ peniaze do finančného systému, podobne ako to robí Fed.

Analytici však upozorňujú, že PBoC stále chýbajú niektoré základné prvky systému založeného na úrokových sadzbách, ako napríklad harmonogram pravidelných, verejne oznámených stretnutí na prijímanie politických rozhodnutí. Haibin Zhu, ekonóm pre Čínu v JPMorgan Chase, poznamenáva: „Bez takéhoto usmernenia by účastníci trhu mohli len hádať, čo sa stane ďalej.“

Táto reforma predstavuje odvážny krok PBoC smerom k modernizácii čínskej menovej politiky. Ak bude úspešná, mohla by nielen posilniť čínsku ekonomiku, ale aj zvýšiť jej atraktivitu pre zahraničných investorov. Zároveň však predstavuje značnú výzvu, keďže si vyžaduje zásadnú zmenu v dlhodobo zaužívaných praktikách a myslení. Rok 2025 tak bude pre čínsku ekonomiku kľúčový, keďže ukáže, či sa PBoC podarí úspešne implementovať túto ambicióznu reformu.

Autor je portfólio manažér spoločnosti HABERL

Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše. Využite limitovanú akciu a získajte predplatné s 86 % zľavou len za 0,99 € mesačne na prvé 3 mesiace.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO