Čo tvrdia žaloby na Trumpa (komentár)

Globalizácia politiky nesie pestré a zaujímavé plody. Ešte aj zo zvolenia Trumpa sa dajú odvodiť neprekvapivé slovenské indície, súvislosti, asociácie.

Rozhodnutie „pustiť“ všetky žaloby proti Trumpovi, o čom práve rozhodlo ministerstvo spravodlivosti, je vysoko sporné. Ešte aj keď nepôjdeme do hádky s oslavujúcim Trumpom, ktorý ako papagáj opakuje, že „honba na čarodejnice“ (jeho obľúbený zvrat, nič iné nevie) by sa nekonala, keby nekandidoval.

Argument, že nevznášať obvinenia proti prezidentovi je tradícia, znie veľmi nepresvedčivo. Predsa Trump nebol ani za útok na Kongres, ani za „úschovu“ klasifikovaných dokumentov v Mar-a-Lago, ani za pokus o manipuláciu s volebným výsledkom žalovaný ako „službukonajúci“ prezident. Ak už prezumpcia neviny umožňuje prezidentskú kandidatúru potenciálneho zločinca, i tak nevidno spravodlivý dôvod, že v prípade zvolenia bude beztrestnosť uznaná aj vrahovi.

Do tvrdenia, že Slovensko je demokratickejšie, keďže prezidentská funkcia nemala nič spoločné s tým, že Pellegrini sa vyhol stíhaniu za údajné prijatie 150-tisícového úplatku, sa púšťať nebudeme. Kriminalizácia politiky ako z prsta vycucaný, ale kľúčový argument permanentnej kampane, ktorú vedie Smer za svoje očistenie, je však kľúčom k zametaniu káuz pod koberec.

Nie ešte trestnoprávne, ale politicko-mentálne do bezvedomia, ktoré budoval pamätným vyhlásením napríklad Kaliňák: politická korupcia na Slovensku neexistuje, čoho dôkazom je, že žiadny politik (vtedy) nie je stíhaný ani odsúdený.

Dva mesiace pred nástupom do úradu Trump neprekvapivo už aj avizuje, že účastníkom a tvorcom „politických káuz“ zriaďuje takpovediac „otvorený účet“. Tu fakticky „iba“ dobieha Fica. Jeho portfólio je však mohutnejšie, keďže perzekúciami hrozí nielen tým, čo sa mu snažili dostať na kožu trestnoprávne, ale paušálne hocikomu, koho si vyhliadne neukojená emócia pomsty.

Hromadný záver z Trumpovho oslobodenia znie, že liberálne demokracie by sa mali vystríhať čo len náznakom užívania chmatov a chvatov, ktoré sú príznakové v autokratických režimoch. Dochádza sa až k balastu, že receptom na porážanie antisystému v demokracii nie sú právne mechanizmy, a to ani vtedy, keď sa svedkovia motajú pod nohami.

Je to – nebudete veriť – presviedčanie voličov, že ich potreby uspokojíte lepšie vy. Čiže ak v OČTK nie sú presvedčení, že kauzy premenia na góly, na úplatok najvyššieho ústavného činiteľa môžu mať troch živých svedkov a na korupciu guvernéra NBS dvoch, radšej nech nič neskúšajú.

Lebo krajina, trebárs Slovensko, bude zvonka pôsobiť dojmom bohvieako manipulovanej demokracie.

Pozor, to netvrdí autor, ale stiahnuté žaloby na Trumpa.