Daň z transakcií dopadne aj na obyčajných ľudí. Nikto sa jej len tak ľahko nevyhne (panel expertov)

1. Koaliční politici na čele s premiérom a ministrom financií tvrdia, že transakčná daň sa bežných ľudí nebude týkať, a teda ju nebudú platiť. Súhlasíte s takýmto tvrdením?

2. Mohli by ste uviesť názorný príklad, ako nakoniec nepriamo zaplatia obyčajní ľudia transakčnú daň?

Martin Vlachynský, analytik inštitútu INESS

1. – 2. Transakčná daň je unikátna nielen pre Slovensko, ale aj v rámci sveta, keďže v takto širokom formáte ju pozná len pár krajín – Maďarsko alebo Venezuela. Obávam sa však, že to nie je niečo, čím sa bude chcieť Slovensko chváliť. Jej záludnosť spočíva v tom, že skutočne zasahuje každú transakciu smerom von od právnickej osoby, pričom je úplne jedno, či je s tou transakciou spojená nejaká tvorba zisku alebo vôbec nejaké tržby.

Vo výsledku to bude spôsobovať pre niektoré subjekty veľmi vysokú daňovú záťaž (ak robia veľa malých transakcií), priamo to znevýhodní slovenských podnikateľov (slovenský e-shop predávajúci Slovákom ju bude platiť, český alebo poľský e-shop predávajúci Slovákom ju platiť nebude) a zmení správanie podnikateľov.

Dajme si pár príkladov, keď transakčná daň vyvolá náklady:

A. Transport hotovosti. Obchodník dá večer hotovostné tržby do banky z bezpečnostných dôvodov. Ráno si časť z nich vytiahne, aby mal ráno pripravené peniaze v pokladniach. Časť hotovosti sa tak iba „točí“ medzi bankou a pokladňami. Po novom za túto operáciu bude musieť každý deň obchodník zaplatiť 0,8 percenta. Ak si to vynásobíme 365 dňami, bude to zaujímavá suma. Pravdepodobne to vyvolá zmenu správania, keď niektorí obchodníci sa rozhodnú zvýšiť množstvo hotovosti v lokálnych trezoroch, čo zase zvýši ich riziko.

B. Daň zasiahne všetky činnosti, pri ktorých funguje nejaký „správca toku peňazí“ – napríklad exekúcie, konkurzy, ale riziko môže byť aj pre zúčtovacie centrá veľkých korporácií. Ak má napríklad korporácia XYC zúčtovacie centrum na Slovensku pre Európu, takáto daň bude extrémne nákladná, pretože by zaťažila toky peňazí zo všetkých jej dcér po celej Európe.

C. Daň zaplatia aj neziskovky (napríklad Liga proti rakovine) a cirkvi.

D. Pointou je, že daň sa zaplatí pri každom presune medzi právnymi subjektmi. Vezmime si to na príklade chleba. Daň zaplatí obchodník pri nákupe od pekárne. Pekáreň zaplatí daň od mlynu. Mlyn zaplatí daň pri nákupe od poľnohospodárov. Poľnohospodár zaplatí daň pri nákupe osiva. A tak ďalej, a tak ďalej. Do pecňa chleba tak bude daň zarátaná viacnásobne.

E. V zákone je už teraz 21 výnimiek a predpokladám, že kým sa stane zákon účinným, pribudnú ešte ďalšie. Bude to jeden z najkomplikovanejších a najbyrokratickejších daňových zákonov, ktoré u nás sú.

Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko

1. Je zrejmé, že transakčná daň spolu s ďalšími konsolidačnými opatreniami finančne dopadne na bežných ľudí. Pri transakčnej dani zrejme vláda čaká, že všetky náklady na jej zadministrovanie ponesú banky. Tie to však logicky prenesú na svojich klientov. Takisto firmy nebudú mať často inú možnosť ako preniesť vysoké nové náklady do cien svojich produktov a služieb.

2. K evidencii a výberu transakčnej dane zatiaľ vieme len to, že vláda očakáva zabezpečenie celej administratívy od bánk. S tým sú však spojené nemalé náklady, ktoré vláda zrejme nemá v úmysle platiť.

To znamená, že ich banky musia preniesť cez vyššie poplatky na klientov. Samy sú totiž pod enormným finančným tlakom osobitného odvodu.

Situácia firiem sa zhorší ešte viac, keďže budú čeliť vyššej DPH, extra nákladom transakčnej dane a mnohé aj najvyššej dani z príjmu v celom regióne. Logicky sa budú snažiť nemalé náklady navyše preniesť do cien produktov a služieb. A keďže ďalej narastie už aj tak rekordné zaťaženie práce, možno uvidíme aj znižovanie platov, rušenie benefitov či prepúšťanie.

Ivan Kahanec, senior analytik spoločnosti Brokeria

1. Nepovažujem za férové tvrdiť, že akákoľvek daň alebo odvod štátu sa nebude týkať obyvateľov krajiny. Hoci z právneho pohľadu platí, že daňovníkom sú pri transakčnej dani podnikatelia a právnické osoby, pre nich je to náklad, ktorý pretavia do cien pre konečných spotrebiteľov.

Takže aj keď banky nebudú obyvateľom strhávať transakčnú daň priamo z ich účtu pri platbách, zaplatia ju vo vyššej cene produktov a služieb. Keďže sa transakčná daň týka aj vyplácania miezd, tak sa ich dotkne aj v tom, že im zamestnávateľ nezvýši mzdu tak, ako by to mohol urobiť, keby táto daň neexistovala.

Za veľmi antisociálne považujem to, že sa táto daň týka aj nepodnikajúcich právnických osôb, čo je množstvo charít či iných občianskych združení. Tieto organizácie budú musieť taktiež platiť túto daň a o to menej peňazí budú mať na svoju činnosť v sociálnej alebo inak spoločensky prospešnej oblasti.

2. Transakčná daň sa premietne do cien všetkých výrobkov. Celý výrobný reťazec už len bežného masla je pomerne komplikovaný, je v ňom viacero krokov a vstupuje doň mnoho dodávateľov. Maloobchodník musí platiť veľkoobchodu alebo distribútorovi, ten musí platiť výrobcovi mliečnych výrobkov a ten poľnohospodárovi.

Všetci musia platiť svojim ďalším dodávateľom, ale aj mzdy zamestnancom. Pri každej transakcii sa strhne táto daň. Hoci je jej výška 0,4 percenta, v konečnej cene výrobku sa kvôli tomu môže prejaviť zvýšením pokojne o 1 až 2 percentá.

Radoslav Kasík, spoluzakladateľ spoločnosti Finax

1. – 2. Nesúhlasím s tvrdením koaličných politikov. Samozrejme, priamo ju platiť nebudú, keďže sa výhradne týka prevodov firiem a podnikateľov. Nakoniec ju však všetci zaplatíme v cenách tovarov a negatívne ovplyvnenom ekonomickom raste. Pre podnikateľský sektor táto daň znamená dodatočný náklad, ktorý prenesú na zákazníkov. Zároveň ide o peniaze, ktoré mohli byť použité na mzdy alebo investície s prislúchajúcim multiplikačným efektom, ktorý štát nedokáže plne nahradiť svojimi výdavkami. Nepriamy vplyv cez ekonomický rast sa dotkne životnej úrovne celej spoločnosti.

Peter Horčiak, úverový špecialista finančno-poradenskej spoločnosti Simplea

1. Hoci sa transakčná daň priamo netýka fyzických osôb, ale podnikateľov, nepriamo ovplyvní aj bežných ľudí. Podnikatelia zvýšené náklady z transakčnej dane prevedú na zákazníkov, najmä zvýšením cien tovarov a služieb.

2. Transakčná dať spôsobí navýšenie cien všetkých tovarov a služieb, nehnuteľnosti nevynímajúc. Napríklad developerom sa výrazne navýšia ceny vstupných materiálov, keďže aj ich dodávatelia pretavia transakčnú daň do predajných cien, čo budú musieť developeri zohľadniť v cenách nehnuteľností.

Matúš Čarný, investičný analytik spoločnosti FinGO.sk

1. – 2. Transakčná daň sa vzťahuje len na podnikateľov, ale v konečnom dôsledku jej zavedenie určite pocítia aj bežní občania. Novú daň budú musieť podnikatelia zohľadniť v cenách tovarov a služieb rovnako ako každé iné zvyšovanie nákladov.

Ak si zoberieme obchodníka, ktorý mesačne zrealizuje platby za tovar, služby, mzdy a ostatné výdavky vo výške 100-tisíc eur, tak zaplatí transakčnú daň 400 eur. Túto sumu bude musieť zohľadniť v cene tovaru, ktorý predáva, a to bude mať vplyv aj na obyčajných ľudí.

Maroš Ovčarik, generálny riaditeľ Partners Investments

1. Transakčná daň sa prejaví v cenách výrobkov a služieb, podobne ako sa viackrát zavádzaný bankový odvod alebo banková daň prejavili v cenách bankových služieb. Je tu však ešte jedno významnejšie riziko.

Slovensko je krajinou, kde signifikantný podiel výrobného sektora tvoria produkty s nízkou maržou, čo je výsledok mnohoročného zanedbávania vzdelanostnej ekonomiky. Veľkým rizikom preto je, ako sa podarí firmám znížiť iné náklady alebo zvýšiť konečné ceny, a to v pomerne silnom konkurenčnom prostredí tak, aby firmy boli schopné absorbovať celý konsolidačný balík vrátane dane z finančných transakcií.

2. Skúsim krátky príbeh – majme výrobcu topánok niekde na Slovensku. Ten nakupuje suroviny od rôznych firiem. Sústreďme sa na gumenú podrážku. Teda prvá firma v reťazci nakúpi kaučuk, zaplatí okrem ceny kaučuku daň z finančnej transakcie vo výške 0,40 percenta.

Následne sa tá istá guma dostane do veľkoobchodu, ďalšia daň z transakcie 0,40 percenta. Následne si výrobca topánok gumu kúpi, ďalšia daň z finančnej transakcie. Potom máme ešte výrobcu topánok, ktorý topánku predá veľkoobchodu a následne maloobchodu. Je viac ako jasné, že tento nezanedbateľný dodatočný náklad sa prejaví v koncovej cene topánok. Musí.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.