Daniel Bombic je extrémista a súd zasiahol do slobody slova médií, vysvetľujú experti

BRATISLAVA. „Ak niekto hajluje, tak môžeme povedať, že je neonacista, že je fašista. Myslím si, že to je v demokratickej spoločnosti legitímne a toto označenie sa neviaže na rozhodnutie súdu v akejkoľvek trestnej veci,“ hovorí advokát Tomáš Kamenec.

Fašista Daniel Bombic, ktorý dlhodobo žije v Londýne, minulý týždeň dosiahol vydanie neodkladného opatrenia voči Denníku N, na základe ktorého ho médium nesmie označovať za extrémistu, antisemitu a neonacistu až do chvíle, keď ho súd v prebiehajúcich prípadoch neodsúdi za trestný čin spojený s extrémizmom.

Bombic, ktorý je známy pod internetovou prezývkou Danny Kollar, pritom dlhodobo šíri nenávistné prejavy a hlási sa ku krajne pravicovým konšpiračným teóriám.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Človek, ktorý hovorí o nosatom režime a poskokoch Sionu, nie je antisemita? (komentár šéfredaktorky) Čítajte 

On sám opakovane útočí na verejne činné, ale aj súkromné osoby. Okrem vulgárneho slovníka aj zverejňovaním osobných údajov, napríklad telefónnych čísel a adries trvalého pobytu.

Kauza preto otvára diskusiu o tom, ako môžu médiá verejne informovať o osobách, ktoré svojím správaním a ďalšími črtami zapadajú do definície vybraných pojmov spojených najmä s krajnou pravicou.

Obdivoval Kotlebu, dnes adoruje Fica a útočí na opozíciu

Na stranu stíhaného extrémistu, na ktorého sú vydané tri medzinárodné zatykače a v Británii ho v apríli (zatiaľ neprávoplatne) vydali slovenským úradom, sa postavila advokátska kancelária KALLAN Legal spoluvlastnená ministrom obrany Robertom Kaliňákom.

Bombica priamo zastupuje advokát David Lindtner, bývalý sudca a dnes súčasne poradca Roberta Fica a ministra spravodlivosti Borisa Suska.

V návrhu, ktorému vyhovela sudkyňa Viera Hadrbulcová z Mestského súdu Bratislava IV, Lindtner tvrdí, že články Denníka N porušujú prezumpciu neviny tým, že spomínané výrazy v očiach verejnosti vytvárajú dojem, že Bombic je právoplatne odsúdená osoba. Viacero trestných stíhaní proti 43-ročnému Slovákovi totiž súvisí s extrémizmom.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vydanie extrémistu Bombica sa natiahne o štvrť roka. Súd potvrdil, kedy ho vypočuje Čítajte 

„Vyjadrenia pána žalobcu a jeho naozaj aktívna a intenzívna komunikácia smerom k verejnosti skôr nasvedčujú tomu, že tie výrazy nie sú neprimerané, nie sú prehnané a tie označenia, ktoré on považuje za porušenie svojej prezumpcie neviny, nemajú v tomto momente nič spoločné s akýmkoľvek jeho trestným stíhaním, ale iba a výlučne s jeho vyjadrovaním a s jeho prezentáciou na verejnosti,“ konštatuje Tomáš Kamenec.

Advokát kancelárie PaulQ upozorňuje pred možnosťou, že ľudí, ktorí otvorene používajú symboliku hnutí potláčajúcich práva iných, nebudeme môcť nazývať pravým menom.

„Ako by sme v takomto prípade skutočne žili v tejto krajine? Všetko by sa riešilo len trestným právom alebo potom, ak by sa to neriešilo trestným právom, tak by bol akýkoľvek závadný, škodlivý a nebezpečný prejav imunizovaný pred akoukoľvek kritikou. Takto nemôže vyzerať demokratický a právny štát,“ varuje Kamenec.

Do povedomia širšej verejnosti sa Daniel Bombic dostal počas pandémie, keď vulgárne útočil na policajtov, zdravotníkov, novinárov či pracovníkov štátu. Zverejňoval ich tváre, adresy či súkromnú komunikáciu.

V minulosti podporoval krajne pravicovú ĽSNS Mariana Kotlebu, potom jej odídencov v novom hnutí Republika a neskôr začal podporovať súčasné vládne strany.

S ich predstaviteľmi začal nakrúcať diskusie vysielané cez sociálne siete. Prvú odvysielal v januári 2023, hosťom bol Erik Kaliňák. Spolumoderátorkou bola Judita Laššáková, ktorá už o rok neskôr kandidovala za stranu Smer a dnes je s Kaliňákom poslankyňou v Európskom parlamente. Naopak, na politickú a názorovú opozíciu Bombic denne vulgárne útočí.

„Ak sám žalobca útočí na nespočetné množstvo osôb pohybujúcich sa vo verejnom priestore, niekedy dokonca aj v súkromnom priestore, tak súd nemôže poskytnúť takémuto žalobcovi tú ochranu, ktorú mu aktuálne poskytol len s poukazom na to, že o vine v trestnom konaní ešte dodnes súd nerozhodol,“ vysvetľuje Kamenec.

Bombic by sa tým dostal do efektívnej výhody voči vlastným kritikom. Zatiaľ čo on by mohol naďalej na kohokoľvek útočiť nevyberaným spôsobom, kritika smerom k jeho osobe by bola súdom obmedzovaná.

Legitímna kritika vs. mediálne útoky

Podľa advokáta nie je vecná kritika na základe dostatočnosti skutkového podkladu neoprávneným zásahom do práv slovenského extrémistu a, naopak, z pohľadu média ide o obmedzenie práva na slobodu prejavu, práva na kritiku a poukazovanie na protispoločenské javy.

„Každé iné médium, ak má za to, že koná v súlade so zákonom, tak by malo posúvať tak ako doteraz,“ odporúča Tomáš Kamenec.

V rámci procesu žiadosti o vydanie neodkladného opatrenia nemal Denník N možnosť vyjadriť sa a prezentovať súdu svoje argumenty.

Že Bombic vec rieši súdnou cestou, sa denník dozvedel až po doručení uznesenia. Vydavateľ denníka už avizoval, že sa proti rozhodnutiu odvolá. Šéfredaktor denníka Matúš Kostolný zároveň rozhodnutie kritizoval a napísal, že hoci ho rešpektuje, nemôže sa s ním stotožniť.

V reakcii sa mediálnou kritikou v utorok zaoberala aj Súdna rada, ktorá ju interpretovala ako útok na sudkyňu Hadrbulcovú.

„Denník N prekročil všetky červené čiary, v jeho prípade ide o recidívu,“ komentovala sudkyňa Ayše Pružinec Eren vyjadrenia Kostolného. Advokát a člen rady Martin Bezák zase spomínal možnosť zákonnej úpravy fungovania médií a načrtol, že mediálna kritika sudcov môže viesť k opakovaniu atentátu v Handlovej.

Advokát Kamenec nevidí problém v tom, že Súdna rada sa zastala sudkyne. „Na druhej strane je zarážajúce, že Súdna rada nijakým spôsobom nevníma kontext celej situácie a kritiku, povedzme, sporného rozhodnutia Mestského súdu Bratislava IV si zamieňa s útokom na konkrétneho sudcu. Toto nepovažujem za hodné demokratickej spoločnosti,“ uviedol pre SME s tým, že Kostolného kritika bola podľa jeho názoru legitímna.

Biely nacionalista

Internetom koluje množstvo fotografií a videí, na ktorých Daniel Bombic ukazuje gesto „OK“, ktoré má v krajne pravicových kruhoch iný význam. Prsty majú reprezentovať písmená „WP“, skratka spojenie „white power“, teda biela sila.

Daniel Bombic sa sám verejne hlásil ku krajne pravicovej ideológii bieleho nacionalizmu a šíri konšpiračnú teóriu o veľkej výmene národov (The Great Replacement), podľa ktorej sú Európania postupne účelovo nahrádzaní obyvateľmi iných rás.

„Daň za chtíč zaplatená. Žiaľ, svojou vlastnou rodovou líniou,“ napísal Bombic koncom novembra na svojom telegramovom kanáli. Komentoval tak fotografiu šťastnej bielej matky s malou dcérou tmavej pleti pri vianočnom stromčeku: „Nerobte to. Takto vymažú vaše gény.“ Podobné fotografie v rovnakom duchu zdieľa opakovane.

Inklinácia či doslovné hlásenie sa ku krajne pravicovým ideológiám a témam sú v prípade 43-ročného extrémistu, ktorý sa navonok stavia do pozície akéhosi ochrancu bielej rasy, verejne zdokumentované a nespochybniteľné.

Označenia ako extrémista či antisemita sú preto hodnotiacimi úsudkami vychádzajúcimi z konania a názorov, ktoré Slovák žijúci v Londýne verejne prezentuje už niekoľko rokov.

„Podmieňovať používanie pojmu ‚extrémista‘ na označenie niekoho, kto vykazuje znaky príslušnosti k extrémistickej ideológii právoplatným rozsudkom za spáchanie trestného činu extrémizmu – ktorý je tiež len zastrešujúcim pojmom nad skupinou viacerých trestných činov – je podľa môjho odborného i právneho názoru nesprávne a zavádzajúce,“ komentuje prípad Denníka N odborník na extrémizmus Daniel Milo z Inštitútu pre nové bezpečnostné hrozby (NEST). Pripomenul, že extrémizmus je v prvom rade pojem politologický a sociologický, nie právny.

„Z verejných vystúpení a prejavov menovaného D. Bombica podľa môjho právneho názoru je možné vyvodiť záver, že ide o osobu, ktorá spĺňa definičné znaky extrémizmu,“ uviedol pre SME Milo. Zdôraznil tiež, že označovanie na základe verejných prejavov je potrebné oddeľovať od výsledku trestného konania: „Inak povedané, pri akceptovaní premisy, že len osoba právoplatne odsúdená za jeden z trestných činov extrémizmu môže byť verejne označovaná za extrémistu, by bol veľmi nebezpečný precedens.“

Trvá na tom, že nie je antisemita

Daniel Bombic sa mnohokrát na internete prezentoval antisemitskými vyjadreniami. Rovnako sa však viackrát ohradil proti pomenovaniu antisemita.

Vraj v skutočnosti proti Židom nič nemá. V súvislosti s nimi sa často opiera o Protokoly sionských mudrcov, ktoré sú však výmyslom. Išlo o text vykonštruovaný so zámerom šírenia antisemitizmu, jeho pôvod je v Rusku.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Človek, ktorý hovorí o nosatom režime a poskokoch Sionu, nie je antisemita? (komentár šéfredaktorky) Čítajte 

Aj snaha maskovať svoje skutočné postoje a ideológiu využívaním zástupných pojmov či znakov je jedným z charakteristických znakov extrémizmu. Hlavným dôvodom je snaha vyhnúť sa trestnému stíhaniu.

„Tak ako kedysi namiesto hákových krížov začali neonacisti využívať severské runy, číselné skratky (14 či 88), aj dnes sa snažia skutočné úmysly skryť za iné pojmy. Typickým príkladom je nahradenie slova ‚Žid‘ slovom ‚Sionista‘, prípadne inými výrazmi ako‚nosatí‘, pričom z ich kontextu a spôsobu použitia je zrejmé, že ide o rovnaký zástupný pojem, ako sú zástupné symboly odkazom na extrémistické ideológie,“ vysvetľuje Daniel Milo.

Konkrétne Bombicove prejavy a názory zverejňované naprieč ostatnými rokmi podľa experta poukazujú na to, že nejde o náhodu, ale o „jasný prejav antisemitizmu, ktorý sa snaží maskovať za iné pojmy“.

Milove tvrdenia podporuje aj profesor Masarykovej univerzity v Brne Miroslav Mareš, politológ zameriavajúci sa na terorizmus a extrémizmus. „

Z odborného hľadiska je, samozrejme, rozdiel medzi židovstvom a sionizmom, avšak v mnohých prípadoch dochádza k maskovaniu protižidovských postojov za antisionizmus,“ hovorí pre denník SME český odborník.

Dodáva, že extrémisti sa u nás zvyčajne snažia pôsobiť umiernene v porovnaní s ich skutočnými názormi.

„Blud z 2. svetovej vojny“

Bombic pri niekoľkých príležitostiach dokonca spochybňoval holokaust. Opisoval ho napríklad ako „určitú udalosť, ktorá sa mala alebo nemala stať počas 2. svetovej vojny, ktorá je dokonca oklieštená zákonom, ktorý nemôžete spochybňovať“. Vyjadril sa tak, keď obraňoval generálneho tajomníka služobného úradu ministerstva kultúry v kauze plochá Zem.

V súvislosti s účinnosťou vakcín hovoril o „nespochybniteľných faktoch“, aké vraj boli verejnosti prezentované, pričom na slová nadviazal takto: „Našťastie tento (fakt, pozn. red.) nie je oklieštený zákonom, ako ten blud z 2. svetovej vojny.“

Milo upozorňuje, že podľa slovenských zákonov nie je trestné len popieranie, ale aj spochybňovanie či ospravedlňovanie holokaustu. „Ak teda niekto tvrdí, že sa o holokauste neučíme pravdu a spochybňuje množstvo obetí a podobne, môže to zakladať aj trestnoprávnu zodpovednosť,“ hovorí odborník na extrémizmus.

„Tieto prejavy svedčia o tom, že táto osoba sa snaží provokovať aj s využitím nenávistnej a extrémistickej symboliky a rétoriky a mal by preto strpieť tvrdú kritiku a špecifické nálepkovanie, a to bez ohľadu na výsledok trestného konania,“ myslí si Miroslav Mareš.

Kaliňák bojoval proti extrémistu, dnes ho podporuje

V internetových vysielaniach Daniela Bombica sa postupne vystriedalo viacero politikov súčasnej koalície.

Niektorí sa s ním zhovárali na diaľku, iní za ním pricestovali osobne. Medzi hosťami hoaxera a konšpirátora z Londýna patrili Robert a Erik Kaliňák, Robert Fico, Matúš Šutaj Eštok či Andrej Danko. Podľa českého experta je to problém.

„Jeho vystúpenia sú rozhodne vysoko kontroverzné a jeho väzby napríklad k Mariánovi Magátovi sa mi javia ako dôvod, prečo je spolupráca predstaviteľov strany, ktorá sa aspoň navonok hlási k sociálnodemokratickým ideám, značne problematická,“ vysvetľuje profesor Mareš.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Špecializovaný trestný súd ho uznal vinným, Magát si za extrémizmus odsedí šesť rokov Čítajte 

Paradoxom je, že minister obrany Robert Kaliňák, spolumajiteľ advokátskej kancelárie Kallan, bol kedysi v čele boja proti extrémizmu. Daniel Milo to považuje za zarážajúce.

„Osobne ma to aj veľmi mrzí, pretože si dobre pamätám, ako práve Robert Kaliňák stál na pódiu v roku 2006 na Tyršovom nábreží a hovoril o nebezpečenstve extrémizmu pre spoločnosť. Ja som tam stál vtedy vedľa neho ako predseda občianskeho združenia Ľudia proti rasizmu spolu s otcom Daniela Tupého,“ opisuje Milo.

Kaliňák neskôr ako minister vnútra predsedal vládnemu Výboru na predchádzanie a elimináciu rasizmu, antisemitizmu a xenofóbie. To už Daniel Milo pracoval na Kaliňákovom rezorte ako tajomník spomínaného výboru.

„Preto ma mrzí, že sa rozhodol podporiť aj takouto formou osobu, ktorá dlhé roky šíri vo viac či menej otvorenej podobe nenávistnú ideológiu, ktorá viedla aj k vražde Daniela Tupého v roku 2005, Matúša Horvátha a Juraja Vankuliča v roku 2022 čí mnohých ďalších obetí neonacizmu na Slovensku,“ uzavrel.