Daniel Bombic zabil Dannyho Kollara. Všimla si to aj časť dezinfoscény (Dezinfomaják #9)

Trúfli by ste si postaviť sa na námestie v Tbilisi a povedať pred protestujúcim davom, že Európska únia ho aj tak nikdy medzi sebou neprijme a radšej by mal bojovať proti západným imperialistom?

Asi nie. Ale Ľuboš Blaha si trúfol – hoci len z pohodlia bruselskej kancelárie, kde trie lavice europarlamentu (keď práve nie je na konferencii čínskej komunistickej strany ako koncom novembra). Vystúpil v 20-minútovom živom rozhovore v gruzínskej provládnej televízii Imedi.

Nespokojným obyvateľom Gruzínska, ktorého vláda nedávno oznámila pozastavenie prístupových rokovaní s EÚ , odkázal, že demokracia je pre Západ len „gigantická liberálna pretvárka“, v krajine organizuje majdan a Gruzínsko je dobré len na to, aby bojovalo proti Rusku „tak ako Ukrajinci – do posledného Ukrajinca, do posledného Gruzínca“.

Okrem toho nazval gruzínsku prezidentku „agentkou Západu“ (tak ako predtým Zuzanu Čaputovú) a posťažoval sa, že ťažká situácia bola kedysi aj na Slovensku, kde vraj bola opozícia perzekvovaná a „robili na nás medicínske experimenty“.

Vitajte pri DEZINFOMAJÁKu, prehľade aktuálneho diania na slovenskej dezinformačnej scéne.

Hoaxy a dezinformácie sú fenoménom digitálnych čias a Slovensko je nimi zasiahnuté viac ako okolité štáty. Preto je dôležité poznať naratívy a falošné správy, ktoré sa šíria naším informačným priestorom a môžete sa s nimi stretnúť na internete či v rozhovore s priateľmi a rodinou.

Vďaka Dezinfomajáku ich skôr môžete spoznať bez toho, aby ste sa sami museli brodiť kalnými vodami slovenského internetu.

Citát týždňa:

„Ja už len čakám, kedy začnete popierať holokaust.“

To je odkaz pre Denník N od smeráckej europoslankyne Judity Laššákovej, kamarátky Daniela Bombica, ktorý od súdu získal neodkladné opatrenie voči denníku. Podľa uznesenia ho nemôže označovať za extrémistu, antisemitu a neonacistu, hoci podľa odborníkov svojím správaním a skutkami zapadá do definície týchto pojmov. Vraj ide o porušovanie jeho prezumpcie neviny.

Laššáková komentovala nesúhlas so súdnym rozhodnutím, ktorý vyjadril šéfredaktor denníka Matúš Kostolný – hoci zároveň povedal, že rozhodnutie rešpektuje a zákaz bude dodržiavať. Jeho pohoršenie dala do kontextu s obdobím 2. svetovej vojny a nacistami.

Slová Judity Laššákovej vyznievajú prinajmenšom zvláštne, nakoľko to samotný Bombic v minulosti hajloval, vykrikoval nacistické heslá a vo svojich videách na sociálnych sieťach dodnes spochybňuje holokaust.

Laššákovej vyjadrenie o nacistoch v kontraste s nahrávkou Bombicovho nedávneho spochybňovania holokaustu sme zachytili cez slovenský AI nástroj pre transkripciu videí a audio nahrávok GASTON, aby sme sa vyhli promovaniu dezinformačných a inak problémových kanálov:

Pokiaľ ide o samotného Bombica, celá kauza má dosť pokrytecký charakter. On sám sa totiž dlhodobo tituluje ako „extrémista slobody slova“. Teda okrem toho, že sa v minulosti sám označil za bieleho nacionalistu – čiže príslušníka krajnej pravice. Sám teda súdnou cestou dosiahol, aby sa o ňom niekto nemohol slobodne vyjadrovať a popisovať niečo, k čomu sa dobrovoľne prihlásil.

Bombic celé roky šikanuje svoje obete. Spúšťa na ne dehumanizačné verbálne útoky, posiela na ne internetový dav, zverejňuje ich osobné údaje. Napriek tomu sa teraz postavil do úlohy údajnej obete.

O médiách hovorí ako o „mediálnom molochovi“ a kolose. Pritom pred vlastným publikom dlhodobo hovorí o tom, ako „mainstream“ skrachoval, klesajú mu čísla, nemá už žiadnu moc a odkazujúc na stúpajúci vplyv dezinfoscény ho dokonca nálepkuje ako „médiá bývalého mainstreamu“. Pred súdom zrazu otočil a tvrdí, že výtlaku skutočných médií sa nemôže rovnať.

Bombic si tento právny súboj užíva, vidieť to v každom jeho verejnom vystúpení. Zároveň však v rámci tohto súboja niekoľkokrát poprel sám seba. Napríklad aj reakciou na zjavné pochybenie Denníka N, ktorý zverejnil súdne uznesenie k prípadu bez toho, aby z neho vymazal Bombicovu novú londýnsku adresu, kde sa nedávno presťahoval.

Na denník za to podal trestné oznámenie, pritom on sám to robil celé roky.

Podľa reakcií jeho fanúšikov to nie je problém, pokrytectvo v tom nevidia. Bombicovi neprajníci na dezinfoscéne si to však všimli. Medzi reakciami sa objavilo aj spojenie „Daniel Bombic: Ten, ktorý zabil Dannyho Kollara“.

Celé toto sebapopretie pritom malo jediné pozitívum – dočasné strápnenie jedného zo znepriatelených médií. Odborníci sa totiž zhodujú, že v rámci odvolania súd kontroverzné uznesenie zruší.

Ak sa tak stane, extrémista, antisemita a neonacista Daniel Bombic skončí ako niekto, kto dobrovoľne poprel všetko, na čom si roky budoval vlastné internetové meno, no v konečnom dôsledku absolútne nič nedosiahol.

Kauze sme sa v týchto dňoch podrobne venovali z odborného i právneho pohľadu. Rozoberali sme, prečo Bombic skutočne je extrémista a aké sú právne medzery sporného rozhodnutia súdu. Tému si môžete prečítať alebo vypočuť ako podcast.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Daniel Bombic je extrémista a súd zasiahol do slobody slova médií, vysvetľujú experti Čítajte 

Dezinfoweby chcú zverejňovať pravdu?

Robert Fico začal už pred Bombicovou kauzou hovoriť o tom, že by sa mali zmeniť podmienky pre výkon práce novinára. Napríklad by mohla byť podmienená konkrétnym dosiahnutým vzdelaním. Súbežne sa začalo hovoriť o novinárskych, respektíve mediálnych stavovských organizáciách.

Téma z októbra je znova na stole, keď sme podobné návrhy mohli počuť aj na utorkovej Súdnej rade.

V ten istý deň zverejnil Dominik Papala z dezinformačného eReportu návrh na zvolanie zasadnutia Platformy na podporu slobody tlače a ochranu novinárov. Témou by mala byť práve diskusia o profesijných cechoch a zodpovednosti novinárov. Išlo o reakciu na kritiku, ktorú vzniesol Denník N voči rozhodnutiu v Bombicovej kauze „tri slová“.

Dominik Papala sa dostal do platformy pochybným spôsobom, keď z nej splnomocnenkyňa vlády pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová odvolala Zuzanu Petkovú z Nadácie Zastavme korupciu. Petková bola zástupkyňou občianskeho sektora, Zacharová za ňu ako náhradu nominovala práve Papalu, ktorý nemal s občianskym sektorom nič spoločné.

Papala, ktorý šíril napríklad konšpiračnú teóriu o chemtrails, navrhuje nasledovné:

1. Zavedenie profesijných cechov: stanoviť jasné pravidlá a štandardy pre novinársku prácu a zároveň poskytnúť právnu ochranu a podporu pre novinárov.
2. Zodpovednosť za obsah: zabezpečiť, aby šírené informácie boli pravdivé, vyvážené a založené na overených faktoch.
3. Vyváženie regulácie a slobody: ochrániť nezávislých novinárov pred možným zneužitím regulácií, pričom by sme zachovali transparentnosť a profesionalitu médií.

Cieľ, aby boli v médiách pravdivé a overené informácie, je v záujme každého. Len je trocha bizarné, že takýto návrh prichádza z prostredia, kde sa šíri najviac neprávd a výmyslov.

Ostáva preto otázne, ako by si prípadné pravidlá darilo vynucovať v praxi a ako by sa ním riadili dezinformačné médiá. Napríklad tie, kde pôsobí samotný Papala – provládny eReport a problémové žilinské rádio Frontinus, ktoré bolo už viackrát sankcionované Radou pre mediálne služby.

Blanár sa chytil na háčik. Zas a znova

Šťuka dunajská: Ako sme písali už minulý týždeň, minister zahraničných vecí Juraj Blanár sa už tretí raz stretol so svojim ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Rusi stretnutie tradične využili na svoju propagandu a chválili sa spoločnými fotkami. Tentoraz však zašli ešte ďalej.

Ruská tlačová agentúra TASS ovládaná štátom zverejnila správu, podľa ktorej sa SR zúčastnila na konferencii v Minsku a prejavila záujem zapojiť sa do rámca eurázijskej bezpečnostnej architektúry.

Na to už musel zareagovať aj náš rezort, hoci je v súčasnosti orientovaný silno na východ. Zverejnil oficiálne stanovisko, kde informácie dementoval a ubezpečil, že „Slovensko je jasne ukotvené v bezpečnostnej architektúre Severoatlantickej aliancie“.

„Naše“ mimovládky: Čo majú spoločné dezinfoweby Hlavný denník, InfoVojna, Slobodný vysielač, Bádateľ či Veci verejné? Stoja za nimi mimovládky (tie dobré, samozrejme), na ktoré v júli podala podnet Nadácia Zastavme korupciu.

Podľa zákona o vydavateľoch by sa mal každý takýto web registrovať do evidencie spravodajských webových portálov na ministerstve kultúry a tiež sa zapísať do registra partnerov verejného sektora. Ani jeden z nich tak neurobil, no to isté platí aj pre Šimkovičovej ministerstvo kultúry.

Hlavný denník si povinnosť splnil krátko po podaní podnetu, ďalší päť podnetov rezort zhodil zo stola vraj preto, že nedokázal identifikovať, kto za webom stojí. Vo zvyšných prípadoch odmietol poskytnúť bližšie informácie, voči čomu sa nadácia odvolala.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Dezinfoweby porušujú zákony. Šimkovičová za pol roka nespravila nič Čítajte 

Ako Rusi ukradli rumunské voľby

Geneticky modifikovaná kukurica a technologickí giganti, ktorí si uzurpujú právo meniť výsledky volieb po celom svete. Aj to boli témy najnovšieho rozhovoru Milana Mazureka s „nezávislou novinárkou“ Mimi Šramovou (nedávno prepustenou asistentkou poslanca Ivana Ševčíka), ktorá mu v rozhovore tykala a oslovovala ho „Miňo“.

Mazurekovou aktuálnou agendou ako europoslanca je kydať na Brusel. Najnovšie zato, že sa vraj mieša do volieb v spomínanom Gruzínsku – a tak upriamil pozornosť na Rumunsko ako členský štát EÚ:

„V Rumunsku ústavný súd normálne zrušil výsledok prvého kola prezidentských volieb s úplne neuveriteľnou zámienkou, že voľby boli nejak zmanipulované nejakými tiktokovými účtami a na základe toho – keďže v prvom kole vyhral kandidát, ktorý sa nepáčil médiám či establišmentu – normálne súd zrušil výsledok prezidentských, demokratických volieb a úplne znegoval vôľu a hlas miliónov občanov Rumunska.“

Údajná zmena členských štátov na „totalitné zriadenia“ je problém, ktorý si EÚ mala riešiť. No aká je skutočnosť?

Rumunské voľby pre seba ukradlo Rusko. Rumunské tajné služby zverejnili dokumenty, ktoré odhalili masívnu manipulačnú kampaň v prospech podceňovaného proruského kandidáta a neskoršieho víťaza prvého kola volieb Calina Georgesca. Kampaň podrobne rozobral český projekt Investigace.cz vo svojom podcaste Odposlech:

Slepá spravodlivosť

Preferencie: Pri Republike ešte ostaňme. Na prelezenie do parlamentu jej pred rokom chýbalo len pár hlasov. Rozhádala sa s časťou dezinfoscény a môžeme sa dôvodne domnievať, že práve to ju pripravilo o miestenku v NR SR.

Uhríkovcov však nepostihol osud ĽSNS. Pozviechali sa a do europarlamentu pretlačili svojich dvoch Milanov. No a medzičasom pomaly, ale isto získavajú percentá v prieskumoch. Aktuálne sú bezpečne tesne pod hranicou desiatich percent. Z Bruselu kritizujú Brusel a súčasnú vládu, ktorá prijíma aj pre časť dezinformačnej scény nepopulárne opatrenia.

Ak by niektorá strana profitovala z prípadných predčasných volieb, vieme spoľahlivo tvrdiť, že by to bola práve Republika.

Skutok sa nestal: Bratislavský podnikateľ Igor Cako, ktorý vložil tisíce eur do protizákonnej volebnej antikampane proti Ivanovi Korčokovi, vyviazol bez trestu. Upozornilo na to Transparency International Slovensko. Ministerstvo vnútra podnet odstúpilo okresnému úradu, ktorý ho označil za nedôvodný.

„Úradníci sa našim podaním odmietli čo i len zaoberať a záležitosť vyriešili záznamom o odložení. Takýto záver je o to prekvapujúcejší, že podnet sme podávali priamo po konzultácii s bývalou riaditeľkou odboru volieb na ministerstve,“ popísalo TIS.

Cako vytvoril falošný web, ktorý sa vydával za kampaňovú webstránku Ivana Korčoka. Jej obsah následne šíril prostredníctvom inzercie.

Pripomeňme, že trestu sa nedočkal ani minister vnútra Matúš Šutaj Eštok. Ten pravidlá kampane porušil tým, že na facebooku si platil reklamu na príspevky proti Korčokovi. Písanie statusov je povolené, no v rámci pravidiel politickej kampane ich politici nesmú šíriť formou sponzorovaných statusov, teda inzercie.

Pohľad do našich hláv

Nekonečný príbeh: V súčasnosti najväčšia politická konšpiračná teória na Slovensku – „vražda“ Milana Lučanského – stále žije. Tento týždeň nám to pripomenul iný policajný generál, dnes už vo výslužbe, poslanec Ivan Ševčík.

Ešte v júni dala za kauzou bodku generálna prokuratúra, keď potvrdila výsledky predošlých vyšetrovaní, ktoré nedokázali cudzie zavinenie. Napriek tomu musel Úrad inšpekčnej služby vec nedávno znova otvoriť.

Či existuje vyšetrovanie, ktoré by cudzie zavinenie vylúčilo a zároveň presvedčilo „neveriacich“, ostáva nateraz otázne.

Súboj petícií: Už niekoľko týždňov mapujeme petíciu za vypísanie referenda za zrušenie protiruských sankcií. Iniciatíva irelevantnej mimoparlamentnej strany Slovenské hnutie obrody (SHO) dodnes vyzbierala 160-tisíc podpisov.

Medzičasom Demokrati, ktorí majú podľa citovaného prieskumu preferencie na úrovni štyroch percent – teda stokrát vyšší preferenčný výtlak oproti SHO – zatiaľ vyzbierali len 70-tisíc podpisov za referendum o predčasných voľbách.

Za dobrotu na žobrotu: Združeniu Mier Ukrajine vykradli sklad. Zmizli reproduktory, mikrofóny, zvukový set na ozvučenie podujatí či veľká obrazovka. Aktivisti preto zbierajú peniaze na náhradné vybavenie vo verejnej zbierke na platforme Donio.

Múdro na záver: Tento týždeň Dezinfomaják neukončíme žiadnou vtipnou vsuvkou. Namiesto toho si pozrite krátke poučné video, v ktorom bývalý štátny expert na hybridné hrozby Daniel Milo (dnes suplujúci štát v Inštitúte pre nové bezpečnostné hrozby NEST) vysvetľuje, prečo veríme prevažne tomu, čomu veriť chceme:

Dezinfomaják zostavujeme aj s pomocou slovenského AI nástroja GASTON pre transkripciu, sumarizáciu a preklady videí či zvukových nahrávok, ako aj monitorovanie audiovizuálnych zdrojov.