Daňová expertka: Nevieme isto, kto bude platiť transakčnú daň. Je to chaos

Konsolidačný balíček už prešiel parlamentom a s ním aj novinky v daniach a odvodoch, ktoré pobúrili firmy, podnikateľov, ale aj bežných ľudí. Nešlo len o daň z pridanej hodnoty pri knihách, ale aj ďalšie oblasti, ktoré môžu mať závažné dopady na podnikanie živnostníkov, či atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia pre zahraničných investorov.

Jednou z najkontroverznejších je daň z finančných transakcií vo výške 0,4 percenta z každej bezhotovostnej transakcie (s horným limitom 40 eur) a 0,8 percenta z každého výberu z bankomatu. Platiť by mala pre právnické osoby a aj fyzické osoby podnikateľov. Podľa odborníčky na firemné dane Ľubomíry Murgašovej však ani po schválení balíčka nie je skutočne jasné, koho sa dotkne.

„Napríklad v prípade fyzických osôb sa v zákone odvolávajú na definíciu z obchodného zákonníka, ale ani tú neskopírovali presne,“ hovorí Murgašová s tým, že tento chaos spôsobilo hlavne rýchle prijímanie celého konsolidačného balíka. „Od predstavenia po prijatie zákona v treťom čítaní v parlamente prešlo len jedenásť dní,“ dodáva.

Navyše, všetky nové daňové záťaže pre podnikateľov značne zneatraktívnia Slovensko v očiach zahraničných firiem. „Slovensko má už dnes v rámci krajín Európskej únie druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie práce. Ak k tomu pribalíme transakčnú daň, ktorá sa platí aj z úhrad miezd, je logické, že investori nebudú mať chuť u nás podnikať, prípadne sa budú snažiť zautomatizovať procesy, aby sa im znížili náklady na zamestnancov,“ dodáva.

Čo ďalšie so sebou v praxi prinesie daň z finančných transakcií, koho a ako sa dotkne, a čo spôsobí vyššia daň z príjmov pre vybrané firmy alebo vyšší vymeriavací základ?

V Indexe na otázky Evy Frantovej odpovedá Ľubomíra Murgašová, špecialistka na firemné dane zo spoločnosti Grant Thornton Slovakia.