Dobu temna v kultúre presvietila knižnica, nakreslili novú diaľnicu, bradatý územný plán končí
Dobré správy pre východné Slovensko v roku 2024.
VÝCHODNÉ SLOVENSKO. Rok 2024 bol nepochybne bohatý na udalosti s rôznym obsahom. Aj keď si do nového roka nesieme v pamäti množstvo káuz, prešľapov a negatívnych tém, na ktoré upozorňovala aj redakcia Korzár, tento rok priniesol so sebou aj veľa dobrého.
Keďže pozitívnych tém nikdy nie je dosť a radi by sme sa spolu s vami rozlúčili so starým rokom s myšlienkou, že sa stále na Slovensku, aj na tom východnom, dejú dobré veci, v redakcii sme pre vás vybrali a zostavili dobré správy roka 2024. Sú z rôznych oblastí verejného života a východniarom priniesli dobrý pocit z toho, že stále existujú dôvody, pre ktoré možno na východe ostať žiť.
Košice sa dočkali, bradatý územný plán ide na dôchodok
Výstavba v druhom najväčšom slovenskom meste sa stále opiera o desiatky rokov starý územný plán. Rovnaký, ak nie vyšší, je aj počet zmien a doplnkov, ktoré sa v tomto strategickom dokumente Košíc urobili.
Posledný a stále platný územný plán vznikol ešte v 70. rokoch minulého storočia. Odvtedy sa mnohokrát skloňovala potreba jeho nového modelu. Ten sa kreoval len veľmi pomaly.
Po desiatich rokoch čakania je na svete návrh nového územného plánu Košíc. Útvar hlavného architekta ho zverejnil v lete tohto roku. Prináša zmenu hneď na prvý pohľad. Zmizli z neho farebné plochy, typické pre územné plánovanie, z rozsiahlych území východne od mestskej časti Krásna a Vyšné Opátske. Znamená to, že s výstavbou takzvaného Východného mesta sa už nepočíta.
Ako v rozsiahlom rozhovore pre Korzár ozrejmili hlavný architekt Košíc Petr Kropp a vedúci projektu územného plánu Martin Jerguš, mesto sa bude rozvíjať vo vnútri a nie smerom do vonku. Využijú sa na to nefunkčné areály a územia. K takým patria bývalé Malinovského kasárne, areál starých Východoslovenských tlačiarní či okolie Hornádu, kde sa hovorí o vytvorení nového mestského centra.
Košice chcú zastaviť exodus na perifériu, centrum pojme 13-tisíc nových bývajúcich Čítajte
Príbeh novorodencov v nedôstojných podmienkach zasiahol verejnosť
Len v niektorých prípadoch sa dokáže tak zomknúť verejnosť, ako sa to ukázalo pri téme košickej neonatológie. Celé Slovensko obletela správa o zlých podmienkach, aké vládli na vysoko špecializovanom pracovisku, v ktorom sa starajú o kriticky chorých a predčasne narodených novorodencov. Ročne tam liečia okolo 300 detí, pričom doba hospitalizácie býva aj tri mesiace.
Kolesá vlny solidarity sa naplno roztočili, keď si ľudia pozreli fotografie holubov sediacich v interiéri neonatológie. Aby pomohli pracovisku, kde hospitalizujú bábätká z Košického i Prešovského kraja, rozbehla sa na donio.sk zbierka.
Holuby, netopiere či hmyz pri inkubátoroch. Ľudia sa skladajú na opravu nemocnice Čítajte
„Často je potrebné otvárať okná, pretože viac ako 40-ročná klimatizácia je nepostačujúca. K inkubátorom sa bežne dostanú holuby, netopiere či hmyz,“ opísali organizátorky verejnej zbierky.
Pri daždi cez okná zatekalo a personál na parapety ukladal plachty a plienky, aby zadržali vodu od prístrojov, pod inkubátormi sa tvoria mláky. Verejnosti sa podarilo vyzbierať bezmála 330-tisíc eur.
Za peniaze od darcov bolo v pláne zrenovovať priestory, ktoré si Detská fakultná nemocnica Košice prenajíma v susednej štátnej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura na Triede SNP v Košiciach.
Konkrétne malo ísť o výmenu okien, elektrických rozvodov, vodoinštalácie, klimatizácie, rekonštrukciu kúpeľne a toalety. Počítalo sa aj s výmenou postelí, osvetlenia a ďalšieho zariadenia.
K inkubátorom už holuby lietať nebudú. Košickú neonatológiu obnovia zo zbierky Čítajte
Pracovisku sa ozvalo v tomto období aj viacero firiem s ponukou na spoluprácu pri rekonštrukcii. Takto získalo oddelenie zdarma vypracované vizualizácie projektu, ďalšia spoločnosť dodala pro bono zvukovoizolačné podhľady, aby mamičky neboli stresované pípajúcimi prístrojmi z oddelenia.
Pracovisko dostalo prísľub aj na farbu grátis na vymaľovanie celého oddelenia či zľavu na nábytok do priestorov pre rodičov a do mliečnej kuchynky, kde sa chystá strava pre bábätká.
Nakreslili, ako bude vyzerať diaľnica na Zemplín
Október priniesol dobré správy zrejme všetkým Zemplínčanom, ako aj ďalším východniarom, ktorí sa trebárs vracajú zo západu domov. Po diaľničných úsekoch ich totiž pred záverom cesty domov zdržal koniec diaľnice pri Košiciach. A začala sa zdĺhavá a kľukatá cesta dedinami a mestami.
Roky skloňovaná diaľnica na Zemplín začala naberať reálne kontúry. Národná diaľničná spoločnosť zverejnila štúdiu realizovateľnosti pre najvýchodnejšiu časť diaľnice D1 od Bidoviec po štátnu hranicu s Ukrajinou.
Zhotovila ju spoločnosť Dopravoprojekt, začala ju pripravovať dva roky predtým. Mala posúdiť, ktorý variant je dopravne, technicky a ekonomicky najvýhodnejší a najšetrnejší k životnému prostrediu.
Bez tunela, na rozhraní krajov, mimo Michaloviec. Známy je top variant D1 na Zemplín Čítajte
Celkovo sa posudzovalo jedenásť variantov. Variant G vyšiel ako najoptimálnejší. Má dĺžku 72,02 kilometra, s tunelom cez horský priesmyk Dargov nepočíta
Sú na ňom navrhované dve veľké jednostranné odpočívadlá, jedno pri Michalovciach, druhé pred štátnou hranicou Vyšné Nemecké s chráneným parkoviskom pre nákladné vozidlá. Mimoúrovňové križovatky sú navrhnuté pri obciach Dargov, Parchovany, meste Michalovce, obce Zalužice a meste Sobrance.
Okrem diaľničiarov sa pokúšal o štúdiu realizovateľnosti aj Košický samosprávny kraj. Napokon sa stiahol, keď zistil, že štát podnikol zásadné kroky.
Podľa optimistických scenárov by sa s výstavbou mohlo začať v roku 2027. Odhadovaný náklad na variantu G je 1,33 miliardy eur bez DPH.
Nová moderná knižnica hodná 21. storočia
V čase, keď kultúra na Slovensku zažíva temné obdobie, aj pre kroky ministerky Šimkovičovej, sa v Prešove podarilo niečo nevídané. O možnom presťahovaní verejnej knižnice na jedno miesto sa hovorí minimálne 20 rokov.
Reálne kontúry dostal nápad presťahovať Krajskú knižnicu P. O. Hviezdoslava v Prešove z rôznych miest pod jednu strechu pred tromi rokmi, keď projekt podporil zriaďovateľ knižnice, Prešovský samosprávny kraj.
Sídlom novej knižnice sa stali tri historické domy na Slovenskej ulici. Ich rekonštrukcia bola zložitá, ale rýchla. Do decembra tohto roku ju stihli nielen skolaudovať, ale do nových priestorov aj presťahovať celú knižnicu a vyše šesťdesiattisíc kníh.
Pozitívom je nielen samotné nové sídlo krajskej knižnice, ale najmä to, ako vyzerá. Neostala na polceste. Tím mladých architektov jej dal svieži, moderný a odvážny vzhľad.
„Toto je naozaj knižnica, ktorej veríme, je hodná 21. storočia. Je to komunitná knižnica, nielen požičaj a vráť, ale návštevníci v nej budú môcť tráviť čas,“ povedala riaditeľka knižnice Iveta Hurná a s jej slovami sa dá len súhlasiť. Potvrdzujú to aj ohlasy odbornej verejnosti. Panuje zhoda medzi architektmi, knihovníkmi, pamiatkarmi, ale spokojní môžu byť najmä čitatelia. Stavba novej knižnice je prešovskou správou roka 2024.
Po Volve príde veľká investícia Dejongu
Holandská spoločnosť Dejong Slovakia začala výstavbu nového závodu v Prešove. V priestoroch CTPark Prešov Sever vyrastie moderný výrobný závod na výrobu nerezových zásobníkov teplej vody, ktorý bude, ako sa vyjadril riaditeľ spoločnosti Arno La Haye, najväčší na svete.
Kapacita bude milión zásobníkov ročne. Výška investície prevyšuje sumu 60 miliónov eur. Dejong si podľa neho vybral východné Slovensko pre vhodnú lokalitu a kvalifikovanú pracovnú silu. Začiatkom roka 2026 má byť závod v prevádzke a má v prvej etape zamestnať prvých 150 až 200 ľudí.
„Budeme potrebovať ľudí do výroby, ktorí budú pracovať manuálne, ale takisto odborníkov na robotiku, mechaniku, zváračov, čiže verím, že mnohí si tu nájdu uplatnenie,“ uviedol La Haye. Výrobky z prešovského závodu budú dodávané okrem Európy aj do USA, Kanady, Japonska či Austrálie.
Investícia Dejong Slovakia je ďalšou veľkou ohlásenou po výstavbe Volvo v priemyselnom parku Valaliky.
Nad štadiónom sa zmrákalo, všetko je na dobrej ceste
V roku 2025 bude na Slovensku európsky futbalový šampionát do 21 rokov. Jeho dejiskom bude aj mesto Prešov. Prvá séria lístkov na zápasy je už vypredaná. Ešte aj v tomto čase však v metropole Šariša stále nestojí úplne dokončený štadión. Jeho výstavbu sprevádzali mnohé komplikácie a problémy.
Napokon to vyzerá tak, že Futbal Tatran Aréna, ako sa nový športový stánok bude volať, bude. Staviteľom je rovnomenná obchodná spoločnosť, ktorej väčšinovým spoločníkom je mesto Prešov, menšinovým župa. Posledné informácie hovoria o tom, že štadión dokončiť do šampionátu stihnú. Séria kolaudačných konaní sa už začala.
Aktuálne sa pracuje najmä v interiéri. Stavbu financuje mesto Prešov ako väčšinový vlastník, menšinovým vlastníkom je Prešovský samosprávny kraj.
Na štadióne v Prešove dokončujú interiér, spustili kolaudáciu. Šampionát stihneme, uisťujú Čítajte
„Teraz je to hlavne o remeslách. Robia sa podlahy, omietky, kúrenie, obklady, pripravujú sa veci na kabeláže,“ vravel nedávno riaditeľ spoločnosti Futbal Tatran Aréna Rastislav Mochnacký o tom, že najviac práce je v interiéri, ako na každej stavbe.
„Uskutočnilo sa prvé konanie na vodné stavby. Teraz nás čaká elektrické odborné zariadenie, ku koncu januára by to mali byť spevnené plochy a nakoniec pristúpime k hlavnej stavbe. Potom, keď budeme mať vydané kolaudačné rozhodnutia, môžeme pristúpiť k národnej certifikácii a potom k medzinárodnej. Až keď budeme mať medzinárodnú certifikáciu, tak to je ten bod, keď sa tu definitívne budú môcť hrať majstrovstvá Európy,“ vysvetlil Mochnacký.
Rozdelené mesto spojí kultúra
Rok 2024 znamenal pre Humenné významný míľnik. Stalo sa totiž mestom kultúry. Rozhodol o tom Fond na podporu umenia ešte na sklonku roka 2022.
Mesto získalo na realizáciu svojho projektu podporu vo výške takmer 280-tisíc eur. Podľa Fondu na podporu umenia rozhodlo, že víťazný projekt mal potenciál na budovanie personálnych kapacít dôležitých pre udržateľnosť kultúrnej infraštruktúry mesta aj po skončení programového obdobia projektu a reflektoval lokálne témy a prácu s mladým publikom.
Humenné v júni usporiadalo otvárací víkend, nosnou myšlienkou bolo umením spájať rozdelené. Centrálnu časť mesta, jeho severné a južné Námestie slobody, totiž pretínajú železničné koľaje aj štvorprúdovka.
Humenné preťala železnica, rozdelila aj ľudí, kultúra ho má spojiť (rozhovor) Čítajte
Na olympiáde Kaja ukázala, čo je v nej
V auguste sa nielen oči slovenskej verejnosti, ale aj celého sveta, upierali na košickú rodáčku, tenistku Annu Karolínu Schmiedlovú, ktorá na letnej olympiáde v Paríži predviedla svoj životný výkon a zaradila sa medzi štyri najlepšie hráčky.
Porazila napríklad aj wimbledonskú víťazku, Češku Barboru Krejčíkovú. Svojou hrou a konečným umiestnením však neprekvapila iba súperky, bookmakerov či odbornú alebo fanúšikovskú časť verejnosti, ale aj svojich rodičov.
Korzár sa krátko po senzačnom úspechu zhováral s Kajiným otcom Jurajom Schmiedlom. Ten priznal, že aj jeho prekvapili niektoré dcérine výkony na olympijskom turnaji.
Otec tenistky Karolíny Schmiedlovej po úspešnej olympiáde: K tenisu by som ju už nepriviedol Čítajte
„Priznám sa, že niektoré parížske víťazstvá som nečakal ani ja. Kaja dokázala počas kariéry potrápiť, ale aj poraziť viacero veľmi kvalitných hráčok, no na olympiáde v Paríži odohrala proti top konkurencii viacero ťažkých zápasov po sebe, ktoré dokázala v zlomových momentoch rozhodnúť vo svoj prospech.“
Otec úspešnej slovenskej tenistky tiež skonštatoval, že ak by sa mal opäť rozhodnúť, či dá obe dcéry na tenisovú dráhu, neurobil by tak.
„Nespomenul som, čo všetko museli obetovať pre vrcholový tenis naše dievčatá. V podstate sa museli vzdať časti detstva, odsunúť nabok svoje hobby a záujmy, a skoro všetok čas venovať tréningu a zápasom. Šialenstvo je aj to cestovanie.
S nohami na zemi, skromná, mimoriadne inteligentná. Čo hovoria o Schmiedlovej známi z Košíc Čítajte
Neviem, či je pre mladého človeka to pravé, aby strávil v lietadlách a po hoteloch celú svoju mladosť. Napríklad Kaja rada kreslí, píše básne, číta knihy a je veľmi dobrosrdečná. Najviac ju teší pomáhať iným. Viem, že by mohla byť mimoriadne úspešná vo všetkom, čo by robila.
Nechcem, aby to vyznelo, že niekoho od tenisu odhováram, je to krásny šport. Rodič však musí dobre zvážiť, či je vrcholový šport pre jeho dieťa správna cesta. Teraz som s Kajou chodil pomerne veľa po turnajoch a videl som dievčatá, ktoré milujú ten život okolo tenisu a chcú takto žiť. Tam je to v poriadku.
Film rozpráva o najstaršom európskom maratóne
Tento rok slávil sté výročie najstarší maratón v Európe a druhý najstarší na svete. Medzinárodný maratón mieru v Košiciach priviedol približne 13-tisíc športovcov vrátane bežcov a inlinistov. Popri trati ich povzbudzovalo približne 80-tisíc divákov.
Okrúhly ročník obľúbeného športového podujatia so sebou priniesol viacero zaujímavých sprievodných podujatí. Jedným z kultúrnych vrcholov bola nepochybne premiéra filmu Košický maratón – príBEH mesta.
Film rozpráva príbeh o dejinách malého mesta v strednej Európe, o maratóne, maratóncoch, ale aj obyčajných ľuďoch, ktorí bežia za slobodou alebo utekajú pred pohromou. Utekajú, aby rýchlejšie preklenuli priestor a predbehli čas. Príbehy jednotlivcov sa zlievajú do storočného obrazu dejín Košíc a strednej Európy, rámcovaného Medzinárodným maratónom mieru.
Peter Kerekes: Beh je forma modlitby, obetujete svoj dych, čas a energiu niečomu inému Čítajte
Film Petra Kerekesa mal premiéru v Národnom divadle Košice v predvečer maratónu. Režisér v rozhovore pre Korzár hovoril, že k filmu ho priviedlo nadšené rozprávanie organizátorov. Maratón je podľa neho skvelá komunitná akcia a dôkaz živej občianskej spoločnosti. Podľa jeho pozorovania sú bežci múdrejší a tolerantnejší.
Pre mňa osobne je to akcia, ktorá dokazuje životaschopnosť občianskej spoločnosti. Skupina nadšencov sa pred sto rokmi rozhodla, že zorganizuje maratón, kde na začiatku bežalo zopár bežcov, a teraz sú to tisíce. Stalo sa to až značkou tohto mesta, to je podľa mňa úplne fantastické, že to spája ľudí, ktorí nebežia. Jednoducho to nie je iba pre bežcov, ale aj pre divákov, aj pre náhodných okoloidúcich. Je to strašne dôležitá komunitná akcia.
Dlhú cestu výletnej lode ukončil Guľový blesk
Trvalo to síce dlho, pretože cesta sa značne natiahla, ale záverom bol happyend. Výletná loď Labe, 37 metrov dlhá a 70 ton vážiaca, „dosadla“ na vody Zemplínskej šíravy v druhej polovici augusta.
Tým sa skončila trojdňová akcia jej prepravy z prístavu Ladmovce v Trebišovskom okrese po súši až na Šíravu do prístavu v rekreačnom stredisku Hôrka.
Guľový blesk trval tri dni. Lodi sa do cesty stavali káble i kruhové objazdy Čítajte
Loď Labe 8. mája požehnal v Prahe, kde po Vltave prevážala návštevníkov hlavného mesta, kardinál Dominik Duka. Potom smerovala do Drážďan, odkiaľ sa vypravila na 3500 kilometrov dlhú vodnú cestu cez sedem štátov Európy až na Slovensko. Po 20 dňoch zakotvila na brehoch Bodrogu v slovenskej tokajskej oblasti.
Na prepravu po pevnej zemi čakala loď na Slovensku od 2. júna.Veľa času zabralo vybavovanie príslušných povolení, zmena predpokladanej trasy pre nevyhovujúci most a čakanie na špeciálny žeriav. Po trojdňovej akcii nazvanej Guľový blesk ju previezli na Šíravu.
Tanečníčka Mishena vo svetovom superfinále
Iba šestnásťročná Prešovčanka šokovala celý tanečný svet. V indickom Bombaji sa konal svetový šampionát Red Bull Dance Your Style. Na túto prestížnu tanečnú súťaž sa nominovali iba 48 národní víťazi z celého sveta plus priamo nasadená osmička profesionálov. Čiže už len získať národnú nomináciu je zložité, nieto uspieť v jednotlivých battloch na samotnom šampionáte.
Tanečné súboje sa vedú tak, že súperiacej dvojici pustia hudbu, ktorú vopred nepoznajú a tanečníci musia improvizovať. Každý sa chce dostať cez pavúk čo najďalej. Mladej Prešovčanke sa to podarilo. Michaela Stašová alias Mishena z Tanečnej školy Grimmy sa dostala v superfinále do najlepšej osmičky. Vyradil ju až neskorší absolútny víťaz MT Pop z Vietnamu. Znalci tanečného športu vedia, že ide o mimoriadny výkon a úspech.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO
