Európa má plán na odvrátenie ekonomickej katastrofy. Bude to stačiť na dobehnutie USA a Číny? (panel expertov)
Európska komisia okrem kritickej správy o stave našej ekonomiky predstavila aj plán, ako sa dostať zo súčasnej mizérie. Bývalý šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi jasne pomenoval, v akom žalostnom stave sa nachádzame v rámci globálneho konkurenčného boja.
Naše hospodárstvo totiž zaostáva za USA alebo Čínou vo všetkých oblastiach. Okrem toho Draghi navrhol aj viacero opatrení, ktoré by mali prebrať európsku ekonomiku a pomôcť jej znovu začať dobiehať zvyšok najvyspelejšieho sveta.
Aktuality.sk preto oslovili odborníkov, aby zhodnotili navrhované riešenia, vďaka ktorým by sa mohol starý kontinent znovu prepracovať medzi najvýkonnejšie krajiny sveta. Experti odpovedali na nasledujúce otázky:
1. Súhlasíte s odporúčaniami Maria Draghiho, ako by mala Európa dobehnúť USA a Čínu?
2. Aké sú podľa vás nevyhnutné opatrenia zo strany Európskej komisie, ako aj členských štátov, aby Európa prestala zaostávať a dobehla svojich ekonomických konkurentov?
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
1. Motorom nemeckej, a teda do veľkej miery aj európskej ekonomiky bolo ľahké strojárstvo a na patentoch a praxi postavená vycibrená výroba strojov, zariadení a aj automobilov. Technologickým vývojom sa však najmä Čína naučila túto výrobu v podobnej kvalite zvládať lacnejšie, okrem toho dnes už väčšiu časť svetovej ekonomiky tvoria služby vrátane tých digitálnych.
A práve v oblasti digitálnych technológií Európe ušiel vlak. Súhlasím preto s Mariom Draghim, že Európa musí urobiť všetko pre to, aby sa rozhýbala v inováciách, a to najmä v tých digitálnych. Zároveň pre výrobu aj technológie je zásadné zostať konkurencieschopný v cenách energií, keďže v osobných nákladoch bude Európa mať vždy istý hendikep.
2. V Európe štatisticky vzniká pomerne veľa inovatívnych nápadov, ale pre slabý venture capital trh (rizikový kapitál, pozn. red.) drvivá väčšina z nich odchádza do USA. Európa potrebuje dať šancu novým nápadom, aj keď väčšina z nich sa štatisticky končí neúspechom. Stačí však niekoľko firiem, ktoré vyrastú na úroveň jednorožcov, aby vznikol základ európskeho Silicon Valley.
Pritom nehovorím len o inováciách v AI alebo čipoch, ale aj o obnoviteľných zdrojoch a jadre.
Európa tiež potrebuje reformu energetického trhu, ktorý dnes dopláca na demokratický prístup každej technológie na spoločný trh, čo zvyšuje ceny. Zároveň si myslím, že práve kombinácia obnoviteľných zdrojov a jadra môže v Európe znížiť ceny energií, čo je veľmi dôležité nielen pre prežitie priemyslu, ale napríklad aj pre prevádzku dátových centier.
Naopak, nie som presvedčený, že lepšiu digitalizáciu by prinieslo menej väčších telekomunikačných operátorov.
Faktom je, že Európa je napríklad v porovnaní s USA preregulovaná, avšak to vychádza z oveľa prívetivejšieho prístupu k právam a životným podmienkam Európanov a je to výhoda, ktorá robí z Európy najlepšie miesto na život. Myslím si, že regulácie sa dajú zladiť s takými trhovými podmienkami, ktoré budú podporovať modernizáciu európskej ekonomiky.
Radoslav Kasík, spoluzakladateľ spoločnosti Finax
1. – 2. Je to veľmi náročná téma a hľadanie optimálneho stavu medzi rastovou a sociálnou politikou nemá odpoveď. USA ako kapitalistická krajina neberie natoľko ohľad na jednotlivca a solidárnosť s ním. Ešte výraznejšie to platí pre autokratickú Čínu, v ktorej jednotlivec nemá ani istotu svojich práv. Vidíme, že tento autoritársky prístup nefunguje. Čína dávno stratila svoje postavenie ekonomického tigra a, naopak, čelí množstvu ekonomických problémov. Rovnaké ako pre ochranu jednotlivcov v týchto krajinách platí aj pre ochranu napríklad životného prostredia.
Faktom je, že Európa stráca svoje postavenie ekonomickej veľmoci. Za uplynulé dve dekády stratila signifikantný podiel na svetovej ekonomike, produktivita práce sa takmer nezvýšila a ekonomický rast prakticky nedosiahla skoro žiadny. Kým ešte v 70. rokoch bol podiel ekonomiky USA a Európskej únie na svetovom hospodárstve zhruba rovnaký (cca 27 percent), dnes je podiel EÚ 16 percent, kým USA okolo 25 percent. Navyše zadlženie štátov, ale aj súkromnej sféry výrazne narástlo. Tento stav ani zďaleka nepôsobí ako udržateľný.
Základné problémy Európy vidím v extrémne nepriaznivej demografii, prehnanej regulácii všetkých odvetví, extrémnej byrokracii, vo veľkej role štátu v ekonomike a v surovinovej nesebestačnosti. Ako som však povedal, cieľom regulácie je ochrana spotrebiteľa, obyvateľov a životného prostredia. Je veľmi náročné v akejkoľvek oblasti hospodárstva stanoviť hranicu, kedy regulačné opatrenia začínajú pôsobiť veľmi reštriktívne a prevyšovať benefity na druhej strane. Uplynulé dve dekády však dokazujú, že zachádzame na starom kontinente priďaleko. Na čo nám budú sociálne benefity a solidárnosť, keď ich nebudeme mať z čoho zaplatiť v dôsledku poklesu konkurencieschopnosti, ekonomickej sily a celkovej životnej úrovne.
EÚ si zaostávanie Európy uvedomuje, a preto aj Draghiho požiadala o vypracovanie štúdie možností zvrátenia súčasného trendu. Draghi správne identifikoval slabé miesta, ako chýbajúci výskum a vývoj, inovácie, nedostatočné kapitálové trhy a chýbajúce zdroje financovania inovatívnych podnikov, surovinovú závislosť a nepriaznivú demografiu. Žiaľ, riešenia mi nepripadajú dostatočné a skôr pokračujú v tom, v čom je Európa doma – požičať si a peniaze rozdeľovať. Navrhuje, aby Európa tieto problémy riešila spoločným dlhom a investíciami EÚ do týchto slabých miest.
Osobne sa viac prikláňam k zmene prostredia. Teda znížiť reguláciu a zamerať sa na vytvorenie podnikateľského prostredia, ktoré bude lákať talenty, bude zjednodušovať podnikanie, inovácie a výskum. Potrebujeme zlacniť a zvýšiť dostupnosť energií a surovín, tzn. spomaliť všetky zelené iniciatívy, ktoré zabíjajú európsky priemysel. Európa má ložiská surovín a mohla by zvážiť ich ťažbu. Ďalej potrebujeme racionálne znížiť reguláciu finančného trhu, aby sme sem prilákali kapitál, zjednodušili jeho toky, aby si našiel miesto, kde sa skutočne využije a zhodnotí.
Európa musí prestať hrať hru, kde neexistujú porazení. Základom úspechu je systém víťazov alebo porazených. Tým narážam na živenie zombie spoločností, rôzne dotácie, radenie celých sektorov stimulmi, štedrú sociálnu politiku, extrémnu solidárnosť a podobne. Živíme takto neúspešné projekty a jednotlivcov a oberáme o prostriedky a priestor práve tých úspešných a potenciálnych. Základom kapitalizmu je zjavne mať víťazov a porazených, lebo jedine tak sa dosahuje úspech a rast. Evolúcia je jednou zo základných prírodovedných teórií a my v Európe sa ju snažíme v ekonomike vyhladiť. Výsledkom bude, že budeme v konečnom dôsledku všetci porazení.
Najťažšou otázkou ostáva demografia. Tu veľmi ťažko otočíme kormidlo. Riešením, žiaľ, zostáva len migrácia. Aj vďaka nej USA nerešia tento problém. Vzhľadom na aktuálne spoločenské nálady a doterajšie skúsenosti s imigráciou do EÚ však nejde o veľmi priechodný nástroj zvrátenia nepriaznivej demografickej situácie. Politiku treba nastaviť tak, aby ju imigranti neprichádzali len zneužívať (osekať sociálne benefity), aby bola lákavá pre vysokokvalifikovaných ľudí a aby mala systém. Nakoniec, v krajinách Severnej Ameriky to funguje obdobným spôsobom (i keď aj tam väčšina migrantov prichádza mimo systému, ale nezískavajú žiadne sociálne výhody, čím sú nútení pracovať a zapĺňajú práve nízkokvalifikované pozície, o ktoré domáci nestoja). V USA je všetko skrátka jednoduchšie, preto to tam funguje, preto tam ľudia utekajú, preto tam vznikajú a zanikajú nápady.
Pokiaľ sa pokúsime len na problémy naliať ďalšie požičané peniaze, na chvíľu ich prelepíme, vyliečime načas symptómy a problémy sa onedlho vrátia v podstatne väčšej podobe.
Tomáš Vranka, analytik spoločnosti XTB
1. Z toho, čo som zachytil, tak tých Draghiho odporúčaní bolo v princípe veľké množstvo – od požičania si na investície cez dekarbonizáciu, respektíve zosúladenie dekarbonizácie s konkurencieschopnosťou, zníženie odkázanosti na dodávateľov v niektorých oblastiach, nové priemyselné dohody až po zvyšovanie výpočtového výkonu v oblasti AI, zmenu ekonomickej paradigmy a podobne. Ja osobne sa nemôžem zbaviť dojmu, že sú to všetko veci, ktoré počúvame už dlho. Draghi v minulosti hovoril aj o reforme trhu práce či verejnej správy, zvýšení výdavkov na kľúčové oblasti, zjednotení regulácií a pravidiel pre rôzne trhy a podobne.
Nič z toho však nie sú, možno s výnimkou AI, nové veci. Ako Európa o nich hovoríme už dlhé roky, avšak schopnosť presadiť nejaké rázne kroky je prakticky nulová a USA s Čínou nám zatiaľ utekajú. Celkovo mi tie Draghiho plány pripadajú v princípe možno aj dobré, avšak obávam sa, že k prevedeniu nepríde alebo príde len vo veľmi malej miere a v mnohých oblastiach sa tá exekúcia proste opiera o štát alebo EÚ, čo, ako vieme historicky, nie je úplne efektívne. Draghi hovorí o tom, že potrebujeme ročne investovať 5 percent HDP, čo je zhruba 800 miliárd eur. Len na porovnanie, Marshallov plán svojho času počítal s 1 až 2 percentami HDP. Päť percent je obrovská suma peňazí a treba povedať, že už teraz majú takmer všetky štáty deficitné rozpočty.
To znamená, že na tieto investície by sme si museli požičať a naozaj sa obávam efektivity toho, keď o investíciách bude rozhodovať nejaký centrálne riadený blok. Požičať si na investície, ak dávajú zmysel, mi pripadá byť v poriadku, musí to však urobiť trh, lebo ten vie najlepšie, ako efektívne alokovať kapitál. Pripadá mi to ako taký klasický európsky postup – veľa o niečom hovoriť a konštatovať a potom sa to snažiť vyriešiť nejako centrálne požičaním si peňazí.
2. Ja osobne si myslím, že hlavným problémom Európy je naša preregulovanosť a pohodlnosť. Existuje vtip, ktorý hovorí, že USA niečo vymyslí, Čína to skopíruje a Európa zreguluje. Je to síce vtip, ale podľa mňa veľmi dobre vystihuje našu situáciu. Firmy sú tu zväzované obrovskou byrokraciou, vysokými daňami, prísnymi pravidlami pri zamestnávaní a podobne.
Okrem toho máme roztrieštené kapitálové trhy a burzy a mnoho firiem, ktoré by mohli súkromne pomôcť Európe inovovať, uteká do USA, keď má vstúpiť na burzu. Zárorveň ako kontinent starneme, pribúdajú starí ľudia, ktorí vypadnú z pracovného procesu, ale zároveň necheme posúvať vek odchodu do dôchodku a priebežne dokonca skracujeme odpracované hodiny.
Jedným z dôvodov, prečo nám USA utekajú, je to, že tam za posledných 50 rokov klesol v priemere ročný počet odpracovaných hodín z 1900 na 1800, zatiaľ čo napríklad v Nemecku z 1850 na 1350, zároveň sú však sociálne dávky väčšie a väčšie a vládne výdavky v pomere k HDP rastú. Musíme si prestať klamať, že to takto bude možné ťahať ďalej, lebo to nie je pravda.
My tu proste potrebujeme zjednodušiť byrokraciu, podnikateľské prostredie, obmedziť regulácie a prestať sa báť, že sú ľudia nesvojprávni a nechať im proste viac osobnej zodpovednosti tým, že regulácie a silný sociálny štát zrušíme. Musíme tiež aspoň prestať skracovať pracovný čas, reálne zvýšiť vek odchodu do dôchodku a prestať mať také silné sociálne štáty. Ďalej sa musíme prestať snažiť diktovať trhu, čo má robiť, lebo posledné dve dekády vidíme, že to nefunguje, a musíme zelenú energetiku robiť rozumnejšie a nie za každú cenu.
Na zelené energie sa snaží prejsť aj USA, avšak ceny elektriny a plynu sú v EÚ niekoľkonásobne vyššie, čo opäť len podkopáva našu konkurencieschopnosť, obzvlášť v kontexte toho, že sme stále priemyselný kontinent. Ak by som to mal zjednodušiť, nesnažil by som sa plánovať nič centrálne, ale rozviazal by som firmám ruky, znížil byrokraciu, regulácie a ochranu ľudí a nechal to na voľný trh. Ten nie je dokonalý, určite má však k dokonalosti bližšie ako súčasný stav.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO