Expert: Naplno sa rozbehol tretí jadrový vek, čiastočne sa vraciame do studenej vojny

14. okt 2024 o 15:08  I 

USA nechcú, aby sa jadrový klub rozširoval.

Svet vstúpil do tretieho jadrového veku, zbrojenie sa nevyhnutne zintenzívňuje. Pripomína to studenú vojnu, no tak ďaleko určite nie sme, tvrdí TOMÁŠ NAGY, odborník organizácie Globsec na jadrové a raketové zbrane.

„Musíme prijať realitu, ktorú prijímali aj generácie pred nami. Vzájomné odstrašenie funguje, takže aj my sme v nejakej miere odstrašení ruským jadrovým arzenálom,“ hovorí.

Ak by Irán získal jadrovú zbraň, malo by to následky nielen na región, ale na celý svet. Európa musí prevziať väčší diel zodpovednosti za svoju obranu, čo znamená najmä viac konvenčného zbrojenia, dodáva. Americký jadrový dáždnik však nezmizne a európski spojenci sa doň dokážu zapájať aj bez toho, aby získali vlastné jadrové zbrane.

Nobelovu cenu za mier aktuálne získala japonská organizácia Nihon Hidankyo, ktorú založili ľudia, ktorí prežili jadrové útoky na Japonsko. Vo svete sú dva veľké konflikty, v ktorých sú zaangažované jadrové mocnosti. Aká je dnes možnosť, že by niektorý z nich eskaloval do jadrového útoku?

Článok pokračuje pod video reklamou

Článok pokračuje pod video reklamou

Zajímavost :  ČSOB s Policií ČR radí seniorům, jak se bránit kyberpodvodníkům

Odkedy existujú jadrové zbrane, používajú sa každý deň ako nástroj odstrašenia. Pokiaľ ide o ich nasadenie v boji, tá pravdepodobnosť nikdy nie je nulová. Už len preto, že existujú.

Zároveň história ukázala, že pravdepodobnosť ich použitia je mimoriadne nízka a je pomerne ťažko kvantifikovateľná.

Dnes je jedno, či je to pol percenta, percento alebo päť percent. Dôležitejšie je, či sa dokážeme vyhnúť eskalácii, keď to číslo za krátky čas vyletí nekontrolovane veľmi vysoko. Ak by sme sa dostali k pravdepodobnosti v desiatkach percent, aj zo života vieme, že to je reálna možnosť. Tam teraz nie sme, ale tá možnosť je reálna už len preto, že tie zbrane existujú.

Každá krajina, ktorá ich má a má ich podchytené nejakou doktrínou, je pripravená ich použiť, to je účel ich existencie.

Dnešná situácia je destabilizovaná v mnohých regiónoch, bohužiaľ, vrátane nášho. Ale bezsenné noci kvôli tomuto určite nemám.

Na Blízkom východe sa zrazili dve lokálne mocnosti. Izrael je tichým držiteľom jadrového arzenálu, Irán sa ho snaží získať. Po raketovom útoku Iránu na Izrael sa očakáva izraelská odveta. Dovolí si Izrael napadnúť iránske jadrové zariadenia?

Je to jedna z možností. Izrael by som zaradil medzi krajiny, ktoré sú najrozvážnejšie, hoci toto tvrdenie sa dnes každému nemusí páčiť. Jeho angažovanosť v Pásme Gazy vyvoláva otázniky, no ak by išlo o konflikt, ktorý by mal zmeniť strategickú rovnováhu v regióne, tak sa neobávam toho, že by Izrael nezvažoval každý jeden krok a jeho následky.

Izrael by musel neutralizovať relatívne veľa zariadení. To nie je jednoduché a je otázka, či by Izrael šiel cestou individuálneho útoku, alebo by sa spoliehal na svojich spojencov tak, ako to robí pri obrane pred iránskymi útokmi. Takto zrejme vedie aj svoju diplomaciu.

Ak by Irán získal jadrové zbrane, bolo by to závažné nielen pre Izrael, ale aj pre celý región a celý svet.

Veľa ľudí to vníma cez Spojené štáty, takže, prečo vlastne Spojeným štátom tak veľmi záleží na tom, aby Irán nemal jadrovú zbraň? Čo by sa stalo, keby ju mal?

Záujmom Spojených štátov je, aby sa jadrový klub už nerozširoval. Dokonca aby sa zúžil, ideálne o Severnú Kóreu.

Do tejto kategórie v amerických očiach spadá aj Irán. Predovšetkým je tam strach z toho, že ak by Irán získal jadrový arzenál, mohol by začať robiť podobné veci ako Severná Kórea, teda vystupovať nepriateľskejšie voči svojim rivalom. To sú primárne Izrael a Saudská Arábia.

Ukrajina aj Izrael ukazujú, že stavať obranu na tom, že zostrelíme každú raketu, ktorá príde, nie je udržateľné. Útočník má vždy výhodu minimálne v tom, že útočné systémy sú podstatne lacnejšie.

Izrael s najväčšou pravdepodobnosťou už desaťročia disponuje jadrovým arzenálom, hoci to nikdy nepriznal. Saudská Arábia má prinajmenšom finančnú kapacitu na to, aby sa k nemu dopracovala. Tu už hovoríme o menej kontrolovanom šírení jadrových zbraní v rámci regiónu, ktorý je historicky veľmi volatilný.

Takže aj následky sa veľmi ťažko predvídajú, ale scenáre sú zlé a veľmi zlé.

Platí, že ak by Irán získal jadrovú zbraň, tak ju Saudská Arábia (zo svojho pohľadu) bezpodmienečne musí získať tiež?

Možno nie bezpodmienečne. Saudská Arábia by musela hľadať nejakú formu strategickej parity. Prinajmenšom by to znamenalo veľmi masívne zbrojenie.

Symetrická odpoveď by bola, že by si zadovážili vlastný jadrový arzenál. Otázka je, do akej miery to dokážu urobiť sami. To je ale otázka aj v prípade Iránu, do akej miery sa tam angažujú štáty, ktoré už jadrové zbrane majú.

Saudská Arábia by také niečo nemohla ignorovať.

Odstrašený je aj Západ

Rozhovory z denníka SME

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO