Expert SaS priblížil, ktoré ministerstvá by okamžite zrušil. A čo by urobil s vlakmi „zdarma“

Vláda Roberta Fica presadila razantný nárast ministerských platov, ktorých sa predstavitelia kabinetu nemienia vzdať ani v časoch, keď zavádzajú vyššie dane a voliči budú musieť siahnuť hlbšie do peňaženky.

Ficov Smer si však napriek tomu v prieskumoch verejnej mienky udržuje najvyššiu popularitu.

Ak by sa aj situácia zmenila a črtala sa šanca na víťazstvo opozície, jej predstavitelia by čelili rovnakej katastrofe, ako súčasná koalícia – vyplienenej verejnej pokladnici.

Ako by mali opozičné strany za takýchto okolností bojovať s populistickými konkurentmi a či by sa nemali odhodlať k bezprecedentnému kroku – „vyložiť karty na stôl“ – sme sa rozprávali s expertom SaS Mariánom Viskupičom.

Vysokým dlhom nečelí len Slovensko, ale celý svet. Stačí jedno číslo. Náš verejný dlh je zhruba 14-tisíc eur na hlavu, verejný dlh USA dosahuje v prepočte na obyvateľa už zhruba 90-tisíc eur. Je vlastne možné vyhnúť sa celosvetovému krachu?

Som presvedčený, že i keď je celý svet zadlžený, nemyslím si, že smeruje v krátkodobom horizonte k nejakému zásadnému krachu. To, že sú aj finančnej krízy, že akciové trhy niekedy rastú, niekedy padajú, je normálne.

Dlh určite je jedným z hlavných problémov dneška. Poviem úplne jasne, je to dôsledok nesprávnej menovej politiky Európskej centrálnej banky. Politika takmer v podstate nulového úročenia, keď peniaze akoby nemali cenu, je popretním základných ekonomických pravidiel. Bolo veľmi ľahké zadlžovať sa, tak to všetci politici robili. A to vlastne podporilo a populizmus.

Bohužiaľ, všetkým zodpovedným politikom vlastne vytrhli z rúk argumenty. Je omnoho jednoduchšie predstaviť víziu populistovi. Môže sľúbiť, že postaví priehradu, cestu, školu či poskytne vysoký dôchodok. Zodpovedný politik také jednoduché ciele k dispozícii nemá.

Keď sa ešte vrátime k celosvetovej rovine. Na obhajobu ECB a „tlačenia“ peňazí môžeme pripomenúť Japonsko. Verejný dlh už dávno prekonal 260 percent HDP (verejný dlh Slovenska dosiahne zhruba 58 percent HDP). Ako je možné, že Japonsko dávno neskrachovalo, čo by bol jasný signál pre všetkých vo svete, že takto sa hospodáriť nesmie?

Nie som, samozrejme, expert na japonskú politiku. Ale zhodou okolností som pracoval pre japonskú firmu. Japonsko má veľa špecifík. V prvom rade je to ostrov a tam môžete oveľa ľahšie robiť špecifickú menovú a fiškálnu politiku. Môžete sa inak správať aj ku verejným financiám, úrokom…

Japonci sú skutoční nacionalisti v tom najlepšom zmysle. Japonec z princípu nikdy nepôjde nakupovať do Číny. Oni svojej ekonomike veria. No a veľmi dôležité je, že medzi najväčšie svetové firmy naďalej patria japonské spoločnosti.

Posledná otázka z tejto oblasti. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia zažil svet takzvané ropné šoky. Cena jedného barelu ropy stúpla postupne zo zhruba 3 dolárov na 12 dolárov. V súčasnosti presahuje 70 dolárov. A práve v sedemdesiatych rokoch sa dá vystopovať razantný nárast dlhov. Nie je na čase otvorene vo väčšej miere upozorňovať, že ľudstvo narazilo na fyzikálne možnosti zemegule a ďalší rast životnej úrovne a konzumu už nie je možný?

Zvyknem to prirovnávať ku kolóniám, napríklad mikroorganizmov. Ide o bežné teórie z oblasti biológie. Kým má nejaké spoločenstvo dobré podmienky, populácia rastie. No keď narazí na možnosti prostredia, nastane stagnácia, prípadne kolaps či dokonca úplné vyhynutie. Tento princíp platí aj na ľudí. A my spotrebujeme, ak si dobre pamätám, 1,6-násobok toho, čo dokáže planéta vyprodukovať za rok.

Čiže žijeme ešte z nejakých zásob, ktoré sa rýchlo míňajú. Od ropy, cez meď, po vzácne zeminy, čokoľvek. Ľudstvo má tú schopnosť, že vždy dokázalo nájsť nové cesty, ako sa posunúť vpred, ale samozrejme, je to čoraz náročnejšie.

Nuž a v tejto situácii by malo Slovensko v tomto roku hospodáriť so schodkom približne 8 miliárd eur. Čo chce pod tlakom katastrofálneho stavu verejnej pokladnice urobiť vláda Roberta Fica, už vieme. Zaujíma nás váš pohľad, vaše riešenia. Zrozumiteľné a jednoducho vysvetliteľné by bolo zrušiť možno aj 10 z 15 ministerstiev, okresať parlament na 50 poslancov a ukázať voličom, že toto vedia politici ušetriť na sebe samých…

Dve ministerstvá by sa dali zrušiť okamžite – MIRRI (vzniklo počas predošlej vlády, poznámka redakcie) a ministerstvo športu a cestovného ruchu (vytvorila ho súčasná vláda, poznámka redakcie). Veď to by sme mohli mať aj ministerstvo vodného hospodárstva či automobilového priemyslu.

A to ešte nehovorím o predraženom nájme nového ministerstva športu. Vychádza na 20 eur za meter štvorcový, zatiaľ čo ministerstvo školstva v rovnakej lokalite našlo nové sídlo za 10,5 eura na meter. To by mohli byť úspory v miliónoch eur.

Pri nákupe hasičskej techniky získa predraženú zákazku za 46 miliónov eur firma, ktorá mala od svojho vzniku v roku 2021 v podstate nulové tržby.

Náš pohľad je jasný – šetriť na štáte. Čo Česko zvláda s dvoma úradníkmi, na to my potrebujeme troch. Vždy treba zrušiť povinnosť, o čo sme sa aj snažili, keď sme boli vo vláde.

Keď sme zrušili napríklad cenové evidencie pre potravinárov, razom bolo 200 či 300 kontrolórov zbytočných.

Ďalšou veľkou príležitosťou je elektronizácia štátnych služieb. Keď to funguje v Estónsku, prečo by to nemalo fungovať aj u nás.

No pokiaľ ide o samotné ministerstvá, nejde len o MIRRI či ministerstvo športu. Na čo nám je ministerstvo pôdohospodárstva, kde väčšina peňazí v rezorte „preteká“ cez Poľnohospodársku platobnú agentúru? Prečo živíme ministerstvo práce, keď máme ústredie práce s vlastnou riadiacou štruktúrou? Nehovoriac o ministerstve kultúry, hospodárstva či dopravy. Od ich prípadného zrušenia sa nedajú očakávať ušetrené miliardy, pretože nie je možné zo dňa na deň prepustiť úradníkov a ochromiť fungovanie mnohých služieb, ale zlikvidovanie funkcií ministrov, štátnych tajomníkov a podobne by mohlo byť pre voličov symbolom…

V SaS uvažujeme nad rôznymi riešeniami, ale zatiaľ sme na úrovni vnútrostraníckej expertnej debaty.

Presuňme sa teda k šetreniu, ktoré by doľahlo na občanov – voličov. Keď sme sa pokúsili skresať schodok nie o spomínaných 8 miliárd, ale „len“ o 5 miliárd, hneď sa ukázalo, aké je to náročné. Bolo by potrebné prepustiť napríklad 10-tisíc (polovicu) policajtov (ušetrilo by sa takmer 500 miliónov eur). Rodičovský príspevok by musel klesnúť na polovicu (úspora 430 miliónov eur) , rodičovský dôchodok a 13. dôchodok by mali zaniknúť úplne (úspora približne 1,1 miliardy eur)…

Treba povedať, že nie je nevyhnutné skresať výdavky naraz o 5 miliárd eur. Problém nevznikol naraz a ani sa nedá jedným rezom vyriešiť. Priznávame, že neexistuje konsolidácia, ktorá by sa nedotkla ľudí. No v ekonomike je kľúčová kontinuita a trendy. Opatrenia by sa mali rozložiť aspoň na 2 či 3 roky a každý rok niečo skonsolidovať.

A zároveň by sme si nemali likvidovať ekonomiku. Keď teraz zavedieme transakčnú daň, ako presadil Robert Fico, ktorá napríklad v Poľsku nie je, poškodíme tým konkurencieschopnosť slovenských firiem.

Ale áno, pokiaľ ide o výdavky, nie je možné mať vlaky „zdarma“ pre študentov či seniorov. Nie je možné nútiť dopravcov, aby desaťročie nezvyšovali ceny, keď inflácia dosiahla v priebehu dvoch rokov úroveň 20 percent. Ceny lístkov treba zvýšiť, čo sa dotkne ľudí, ale doplatky štátu budú nižšie. A namiesto plošného dotovania obnoviť systém výrazných zliav pre juniorov a seniorov. Navyše vo všeobecnosti platí, že keď má človek pocit, že je niečo zadarmo, má k tomu aj taký prístup. Nevníma skutočnú hodnotu danej veci, ako keď musí za ňu zaplatiť. Najdôležitejšie sú však systémové opatrenia. Keď si občan musí za niečo priplatiť, politici by mali priniesť riešenia, ktoré pomôžu ekonomike rásť a cez ňu si potom vyššie náklady vykompenzuje aj občan.

Radi by sme sa ešte vrátili k tým nepopulárnym opatreniam. Najzrozumiteľnejším plánom by bolo napísať vlastný rozpočet. Nabádali sem k tomu aj vášho straníckeho šéfa Branislava Gröhlinga, ale ten okrem iného poukázal na to, že na rozpočte pracujú početné tímy z ministerstiev a bez tohto personálu nie je možné pripraviť vlastný rozpočet. My si dovolíme namietať, že vďaka materiálom zverejňovaným ministerstvom financií si vlastný rozpočet môže navrhnúť každý jeden občan krajiny – tak ako sme sa my pokúsili okresať výdavky o 5 miliárd eur. Chápeme, že by ste tým úplne „vyložili karty na stôl“, pretože by ste museli vyčísliť aj to, koľko by ste kde škrtali, no prečo by to malo odradiť voličov, akých má SaS?

Ako som už spomenul, zamýšľame sa nad rôznymi riešeniami, no zatiaľ interne. Jednoznačne však platí, že sme strana založená na ekonomike a odkaz Richarda Sulíka, hoci sa stiahol z vedenia, naďalej žije.

Som presvedčený, že aj do budúcna musíme byť pravicová ekonomická strana. Jedným z nepopulárnych, no nevyhnutných riešení je, že vláda nemôže dlhodobo vyplácať 13 dôchodkov, keď ekonomika a odvody dokážu vygenerovať len 11 dôchodkov.

Nie je udržateľné len sociálny systém dotovať 2 miliardami ročne, ktoré si Slovensko musí požičať na finančných trhoch a platiť úroky. Rovnako nepopulárne, no nevyhnutné, je nutnosť šetriť na výdavkoch štátu. Úloha štátu je dobre hospodáriť a keď máme prebytok, tak je možné ho zodpovedne minúť alebo ešte lepšie, odložiť do budúcna.

Kde každý občan Slovenska nájde „noty“, aby mohol zostaviť vlastný rozpočet:

Vlastný rozpočet by vám dával do rúk dva silné tromfy. Jednak by ste mohli v situácii, ako je tá súčasná – keď musí verejné financie ozdravovať Ficov kabinet – ukazovať: pozri sa, milý volič, my nerečníme do vetra, my sme to mali spísané už dávno a keby sme postupovali podľa nášho plánu, nemusel si teraz čeliť 23-percentnej DPH-čke. Druhým tromfom by bolo, že ak by SaS niekedy v budúcnosti opäť vstúpila do vládnej koalície, okamžite by svojim rozpočtom mohla brzdiť nejaké populistické nápady prípadných koaličných partnerov…

Štátny rozpočet je veľmi komplexný materiál, ktorý spracúvajú stovky ľudí na MFSR a podklady pripravujú všetky zložky štátu. Vypracovať vlastný návrh rozpočtu v celej jeho komplexnosti, hoc aj so silným ekonomickým tímom Sasky, je prakticky nemožné. Dôležité je mať jasne definované ekonomické postoje k riadeniu štátu a smerovanie hospodárskej politiky.

Otvorene hovorím, že ani vláda, v ktorej sme boli, nehospodárila vždy efektívne. Avšak pripomínam, že minulá vláda čelila zásadným krízam – pandémii covidu, energetickej kríze a vojne na Ukrajine. Všetko to boli ťažké krízy, ktoré každý jeden štát EÚ stáli mnoho peňazí.

Vôbec nie je pravdou, čo vyhlasujú premiér Fico či minister Kamenický, že sa len tak pomíňalo 20 miliárd eur. Reálne zvýšenie čistého dlhu bolo 18,6 miliardy eur, z čoho zásadná časť išla na pomoc ľuďom. Len na porovnanie – v najbližších 2 rokoch plánuje Smer zadlžiť Slovensko o 15 miliárd eur. A to nečelí aktuálne žiadnej kríze.

Tiež majme na pamäti, že Smer vládol Slovensku 13 z posledných 18 rokov.

Ale áno, napríklad „energopomoc“ bola príliš rozšafná. Matovičove atómovky boli príliš drahé. Viaceré opatrenia boli také, že si ich slovenské verejné financie nemohli a nemôžu dovoliť.

A legislatívna smršť, ktorá prišla na konci vládnutia, sa vymkla spod kontroly. Na strane druhej, SaS asi v 90 percentách prípadov málo účelných výdavkov hlasovala proti.

A Taktiež absolútne neplatí, čo Fico vyhlasuje, že v roku 2020 nám odovzdali verejné financie vo výbornej kondícii. Dobré časy v rokoch 2015-2019 boli „prejedené“. Vlády Smeru vytvárali dlhy aj v rokoch, keď napríklad Česko malo 4 roky po sebe prebytkový rozpočet. V pokojnej dekáde malo Slovensko za vlády Smeru ročne priemerne o 2 percentuálne body horšie rozpočtové hospodárenie ako Česko.

To potvrdzujú aj čísla. Vlády Roberta Fica (vrátane prvého roka aktuálneho kabinetu, poznámka redakcie) zanechali po sebe dlhy vo výške viac než 7000 eur na obyvateľa…

Svoje dlhové polienko prikladali všetky vlády v histórii Slovenska. Ale dôležité je rozprávať sa hlavne o súčasnosti. Keď naše sociálne náklady aktuálne rastú o 17 percent ročne a ekonomika len po 3 percentá, tak je jasné, že takýto vývoj nie je možné dlhodobo utiahnuť. Tu už hovoríme opäť o jasnej zodpovednosti aktuálnej vlády strany Smer.

A keď je už tak zle, že sa problém nedá odkladať, príde vláda s návrhom, v ktorom chce 95 percent peňazí vytiahnuť od občanov a na výdavkoch ušetriť možno tých zvyšných 5 percent.

Nehovoriac o tom, že si naplánovala ešte aj nové výdavky. Veď z tých 2,7 miliardy eur má ísť na ozdravenie financií asi 1,6 miliardy eur a zvyšok plánujú pomíňať na neefektívne nákupy a neviem čo ešte ďalšie.

Na záver vám položíme rovnakú otázku, ako predsedovi SaS Gröhlingovi. Keby ste mali neobmedzenú moc – ktoré tri kroky by ste podnikli ako prvé a prečo?

1. Zrušil by som konsolidačný balíček a zasadne by som ho preformátoval – tak aby jasne šetril štát na sebe a nevytváral nove výdavky. Tak aby nevyhnutné konsolidačné opatrenia mali aj pozitívny a rastový efekt na ekonomiku (zrušenie niektorých sviatkov ako dní pracovného pokoja, zníženie neefektívnych dotácií, zásadné zníženie byrokracie a nezmyselných povinnosti v ekonomike, zníženie daní z kryptomien…)

2. Zásadne by som posilnil boj proti korupcii a daňovým únikom.

3. Zaviedol rovnú daň z príjmov fyzických a právnických osôb vo výške 19 percent.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO