Fico dvíha DPH aj odvody, siahne na daňový bonus. Čo všetko zaplatia ľudia a čo firmy?

Správu priebežne aktualizujeme.

Vláda Roberta Fica (Smer) konečne predstavila opatrenia, pomocou ktorých chce konsolidovať vysoko deficitný štátny rozpočet. Dohromady plánuje ušetriť 2,7 miliardy eur. Zaplatia to firmy, banky, ale aj bežní ľudia.

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť zvýšila na konci augusta odhad deficitu na tento rok na 5,6 percenta hrubého domáceho produktu (HDP), čo je 7,4 miliardy eur.

Deficit verejných financií by mal budúci rok klesnúť pod päť percent HDP, čo si vyžaduje úsporné opatrenia za viac ako 1,5 miliardy eur. Vláda chce teda šetriť ešte viac. Do roku 2027 plánuje znížiť dlh pod tri percentá HDP.

Minister financií Ladislav Kamenický (Smer) pripravil 17 opatrení v oblasti daní, odvodov a ďalších poplatkov, ako sa aj úspor na strane výdavkov štátu.

Sadzba DPH pôjde nahor aj nadol

Základná sadzba DPH sa zvýši z 20 na 23 percent. Uplatňovať sa bude na spotrebné tovary, ako sú pračka či chladnička.

Sadzba na vybrané základné potraviny, lieky a školské učebnice sa zníži z 10 na päť percent. Naopak, sadzba DPH pre knihy vzrastie na 23 percent. Kamenický povedal, že ich kupujú len bohatší ľudia, preto je legitímne ich viac zdaniť.

Zvyšné potraviny, ale aj energie budú mať 19-percentnú sadzbu DPH. Fico pred týždňom rôznorodé sadzby avizoval, i keď spomínal aj nulovú sadzbu na základné potraviny.

Premiér na tlačovej konferencii spomenul, že vláda bude obchodné reťazce kontrolovať, aby zníženú DPH premietli do finálnej ceny. V prípade, že tak neurobia, pohrozil im hygienou a inými kontrolami: “Potraviny sú drahé, preto ideme znižovať sadzbu.”

Vyššie dane a odvody pre úspešné firmy

Daň z príjmu právnických osôb bude mať novú zvýšenú sadzbu. Z 21 na 22 percent za dvihne daň pre firmy, ktorých zisk pred zdanením presiahne päť miliónov eur.

Osobitný odvod zo zisku budú opätovne platiť rafinérie, čo mieri na Slovnaft. Získať sa tým má 36 miliónov eur.

Slovnaft mal pritom aj v tomto roku na takzvanom solidárnom príspevku zaplatiť 180 miliónov eur. Firma však v účtovnej závierke za rok 2023 napísala, že sa tak nestane: „Spoločnosť nesplnila kritériá na uplatnenie solidárneho príspevku.“ Obe strany mali o dani rokovať.

Odvod zo zisku zaplatia aj energetické firmy, čím by sa malo získať 156 miliónov eur. Novinkou bude odvod pre telekomunikačné spoločnosti (25 miliónov eur).

V rámci živnostníkov vláda nesiahla na paušálne výdavky. Zachovala aj sadzbu dane z príjmu na 15 percent, pričom hranicu takto zdaniteľných príjmov zvýšila zo 60- na 100-tisíc eur.

Daň z finančných transakcií

Vláda podľa vzoru Maďarska zavedie daň z finančných transakcií. Platiť ju však budú len firmy a fyzické osoby – podnikatelia, nie bežní ľudia, ako je to v Maďarsku.

Dani budú podliehať bankové prevody, výbery z bankomatov, nákup cenných papierov či splátky úverov.

Vláda navrhla sadzbu 0,35 percenta z výšky prevodu, maximálny možný poplatok bude 30 eur. Výber z bankomatu podnikateľa alebo výber peňazí na pobočke banky bude spoplatnený sadzbou 0,7 percenta z výšky výberu.

Extra nákladom má byť aj poplatok vo výške dvoch eur ročne za platobnú kartu, ktorú podnikateľ používa.

V praxi sa stáva, že podnikatelia majú zmiešané rodinné a firemné financie na jednom bankovom účte. Po novom si budú musieť vytvoriť dva účty – firemný a osobný.

“Budeme tlačiť na banky, aby podnikateľ, ak si bude chcieť otvoriť ďalší účet na osobné financie, dostal zvýhodnené podmienky,” povedal Kamenický. Opatrenie má platiť od apríla 2025.

Daňový bonus

Zmenou prejde aj vlajková loď vlády Igora Matoviča, ktorý zvýšil daňový bonus. Ficova vláda ho zmení, zníži sa lepšie zarábajúcim rodičom.

Nárok bude klesať pre rodičov s príjmom nad 2480 eur. Ľudia zarábajúci nad 3632 eur už nebudú mať nárok na daňový bonus.

Vláda tým chce získať 170 miliónov eur ročne. Namiesto miliardy eur minie vláda na daňový bonus približne 800 miliónov eur. Tvrdí, že pridá nízkopríjmovým ľuďom.

Minister financií tvrdí, že po novom budú mať ľudia nárok na daňový bonus od polovice minimálnej mzdy. Ak majú dieťa do 14 rokov, a teda robia na čiastkový úväzok, dostanú mesačne o 23 eur viac ako v starom modeli.

Ľudia s priemernou mzdou dostanú približne rovnako ako v súčasnosti. Na daňový bonus však stratia nárok rodičia, ktorí majú deti staršie ako 18 rokov.

Rodičovský dôchodok

V tomto roku vyjde rodičovský dôchodok Sociálnu poisťovňu na viac ako 307 miliónov eur, v budúcom roku to bude ešte viac. Jeho zmena je jedným z konsolidačných opatrení.

Rodičovský dôchodok presadila ešte predchádzajúca vláda, prvýkrát bol vyplatený v minulom roku. V rámci neho prispieva každé pracujúce dieťa sumou vo výške 1,5 percenta zo svojej hrubej mzdy jednému aj druhému rodičovi.

Minister práce Erik Tomáš so zrušením rodičovského dôchodku prišiel už vlani v novembri, keď hľadal peniaze na vyplatenie 13. dôchodku, ale nakoniec ho zachoval.

Od nového roka sa má rodičovský dôchodok zrušiť v súčasnej podobe. Namiesto rodičovského dôchodku sa zavedie pre pracujúce deti možnosť poskytnúť rodičom dve percentá z dane z príjmu.

Daňovník bude môcť dve percentá venovať naďalej aj neziskovkám. Štát chce zmenou rodičovského dôchodku ušetriť 287 miliónov eur ročne.

Drahšia diaľničná známka

Motoristi budú za využívanie diaľnic platiť ročne 90 eur. Dnes stojí ročná diaľničná známka 60 eur. Kamenický argumentuje, že je najlacnejšia v regióne.

Cena mesačnej známky ostane bez zmeny a vodiči za ňu budú platiť aj naďalej 17 eur. Známka na desať dní naopak zlacnie z 12 eur na 10,80 eura.

Zdražieť by mala jednodňová známka. Tá dnes stojí 5,40 eura, po novom by to malo byť 8,10 eura. Štát na drahšej diaľničnej známke získa navyše 45 miliónov eur.

Približne 100 miliónov eur chce štát získať aj zvýšením mýta pre nákladné autá. Týka sa to predovšetkým zahraničných nákladiakov, ktoré podľa Kamenického ničia slovenské cesty.

Na revanš autodopravcom s kamiónmi či väčšími autobusmi ministerstvo navrhuje znížiť cestnú daň tak, aby vyššie mýto nepocítili. V dôsledku toho sa príjmy štátu znížia o 32 miliónov eur.

Viac však na dani z motorových vozidiel zaplatia podnikatelia s minibusmi na prepravu najviac ôsmich cestujúcich alebo s malými dodávkami, za ktoré sa neplatí mýto, ale diaľničná známka. Na tomto opatrení zasa štát získa 45 miliónov eur.

V štátnej správe sa má šetriť tiež

Kamenický hovorí o znížení personálnych nákladov o 10 percent pri 50-tisíc štátnych úradníkov. Nevzťahuje sa to na vojakov, policajtov, hasičov, učiteľov ani zdravotníkov. Ušetriť by sa malo 124 miliónov eur.

Spomalenie valorizácie platov bude aj u lekárov a sestier o tri percentá. Podľa Kamenického zdravotníci na Slovensku zarábajú už nadpriemerne.

Naopak, členovia vlády si platy začiatkom roka zvýšili o tisícky eur. Urobili to cez zvýšené paušálne náhrady, z ktorých sa neodvádzajú dane. Premiér Fico si tak prilepšil o viac ako 4,5-tisíca eur mesačne, po novom zarába vyše 11-tisíc eur. Jeho ministrom narástol plat o tri tisícky mesačne.