Fínsky prezident: Diskutovať o tzv. červených čiarach Ruska je zbytočné

Rusko má imperializmus vo svojej DNA, celá jeho existencia sa točí okolo dobývania území a zotročovania iných národov, hovorí fínsky prezident ALEXANDER STUBB. Fíni aj Poliaci si to podľa neho plne uvedomujú.

Stubb v rozhovore vysvetľuje, prečo potrebujeme mať v Európe jednotné reakcie a prečo je dôležité Rusko poraziť. Text je skrátenou verziou rozhovoru z projektu The Eastern Frontier Initiative (TEFI).

Boja sa Fíni vojny s Ruskom?

Nie. Z hľadiska bezpečnosti sme v najlepšej pozícii za posledné desaťročia.

Po prvé, Fínsko má silné a moderné ozbrojené sily. Po druhé, sme členom NATO a Európskej únie a podpísali sme aj niekoľko bilaterálnych obranných dohôd vrátane dohôd so Spojenými štátmi a Spojeným kráľovstvom.

Znamená to však, že môžeme poľaviť? Práve naopak. Musíme byť a aj sme rovnako ostražití ako kedykoľvek predtým. Riadime sa zásadou: málo hovoriť, veľa robiť.

Po skončení studenej vojny Fínsko nezrušilo brannú povinnosť a naďalej investovalo do armády. Mali ste pocit, že „koniec príbehu“ predsa len nepríde?

V prvom rade sme si uvedomili, že od stredoveku sme s Ruskom viedli asi 30 menších či väčších vojen.

Naša bezpečnostná politika je založená na realizme, takže keď sme po skončení studenej vojny nevstúpili do NATO, rozhodli sme sa udržať si silnú armádu. Súčasťou tejto politiky bola branná povinnosť. Ja sám som slúžil v armáde koncom 80. rokov, môj syn ukončil vojenskú službu toto leto.

Výsledkom je, že 900-tisíc mužov a žien prešlo vojenským výcvikom. V prípade vojny môžeme povolať 280-tisíc ľudí. Naše vzdušné sily, námorníctvo a armáda patria medzi najsilnejšie v NATO. Bolo to skôr z nutnosti, ako z rozhodnutia.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Kryty, vojenská služba aj dane. Ako Fínsko vybudovalo obranu proti Rusom Čítajte 

Čiže by sa v skutočnosti Rusko malo obávať Fínska, nie naopak.

Silnú armádu si neudržiavame pre nejakú hrozbu zo Švédska. Som presvedčený, že vstup Fínska a Švédska do NATO výrazne posilnil alianciu. Na jednej strane sa pripojili dve silné armády a na druhej strane sa zdvojnásobila dĺžka hranice NATO s Ruskom.

Myslím si, že Rusko vidí Fínsko ako stabilný a predvídateľný štát. Vie, že sa nesprávame hlúpo a neprovokujeme. Ideme si svojou cestou a vyvolávať s nami boj sa nikomu nevypláca.

Na fínsko-ruských hraniciach je momentálne pokoj. Rusko sťahuje svoje jednotky.

Áno. Z Leningradského vojenského okruhu, ktorý hraničí s Fínskom, boli stiahnuté štyri taktické skupiny a poslané na front na Ukrajine. Väčšina týchto vojakov bola zabitá, zranená alebo zajatá Ukrajinou.

Z nášho pohľadu však tieto typy akcií veľa nemenia. Odhadujeme, že v priebehu nasledujúcich piatich rokov bude Rusko schopné obnoviť a preskupiť svoje sily.

Z vojenského hľadiska sa Rusko neoslabí, ale posilní. Preto je dobré, že fínski vojaci slúžia vo velení NATO a vo Fínsku sú jednotky NATO.

Nestal sa z vás vstupom do NATO terč pre ruské rakety?

Stali sme sa skôr terčom ruskej vojenskej propagandy. Zo strategického hľadiska nie sme významným cieľom. Musíme si uvedomiť, že NATO nikdy nebolo napadnuté, a to má svoj dôvod. Je to uvedené v článku 5 Washingtonskej zmluvy (ktorý zaručuje pomoc členov NATO každej napadnutej krajine, pozn. red.).

Napriek tomu je hybridná vojna Ruska proti NATO v plnom prúde.

Rusko v súčasnosti vedie dva druhy vojny: kinetickú na Ukrajine a hybridnú vo svete. Aby sme jej mohli čeliť, musíme byť pripravení a ostražití. Musíme byť pripravení na ďalšie vlny dezinformácií, kybernetických útokov a sabotáží.

Naša spoločnosť musí byť odolná. Ruská hybridná hrozba sa stala novou normou a my s ňou musíme žiť. Dôležité je, ako zareagujeme: ako rýchlo dokážeme zistiť, čo sa stalo, kto za tým stojí a ako rýchlo sa dokážeme zotaviť. Tento druh vojny sa odohráva aj v mysliach ľudí.

Myslím, že sme si na to už zvykli. Minulý týždeň som sa stretol s fínskymi veľvyslancami. Povedal som im, že nemá zmysel reagovať na každý pokus Ruska destabilizovať naše spoločnosti. Je lepšie zachovať pokoj, byť rozvážny a reagovať s chladnou hlavou.

Odporučili by ste tento prístup aj ostatným členom NATO?

Už teraz čelíme mnohým hybridným útokom. Obávam sa, že čoskoro ich bude viac. Musíme byť pripravení na sabotážne činy, a keď k nim dôjde, musíme zistiť, kto za nimi stojí, a diskutovať s našimi spojencami o tom, ako reagovať.

Ak Rusko vedie informačnú vojnu v súvislosti s otázkami hraníc, analyzujeme situáciu a reagujeme tvrdo a rozhodne. To je to, čo musíme urobiť. Rusko používa stratégiu „rozdeľuj a panuj“. To nemôžeme akceptovať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Sikorski: Nech Putin háda, čo spravíme ďalej. Pri vojne na Ukrajine nevylučujeme nič Čítajte 

Môže Európa skutočne zaujať tvrdý postoj vo vzťahu k Rusku?

Určite viac ako predtým. Ťažisko NATO sa zo zrejmých dôvodov presunulo na východ.

Práve teraz sú si Poľsko a Fínsko dosť podobné. V rámci aliancie sme neoddeliteľní. Máme vojenskú silu, aby sme situáciu zvládli, a musíme byť na ňu pripravení aj mentálne. A som presvedčený, že ak vznikne potreba, budeme pripravení.

Rusko tiež na našich hraniciach vyzbrojilo migrantov, pričom ako nástroj na to použilo Bielorusko. Je dôležité, aby naša reakcia bola jednotná a aby sme sa navzájom podporovali.

Na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu sa v súčasnosti prerokúva prípad týkajúci sa inštrumentalizácie migrantov. Fínsko bude intervenovať a brániť Poľsko (ide o sťažnosť skupiny cudzincov, proti ktorým v roku 2021 zasiahla poľská pohraničná stráž, pozn. red.).

Prípad, na ktorý sa odvolávate, je výsledkom porušovania ľudských práv, ku ktorému dochádza na poľsko-bieloruskej hranici.

Práve to ho robí náročným. Vo Fínsku diskutujeme o novom zahraničnopolitickom prístupe, ktorý nazývam hodnotový realizmus.

Na jednej strane chceme presadzovať a brániť hodnoty, ako sú ľudské práva, demokracia, právny štát a sloboda prejavu, a chceme zachovať medzinárodný poriadok založený na hodnotách. Na druhej strane musíme zostať realisti a robiť tvrdé kompromisy. Keď Rusko využíva migrantov ako politický nástroj, už to nie je otázka azylovej politiky. Stáva sa z nej bezpečnostná otázka.

Áno, nie je to ľahké. Zahraničná politika však vždy zahŕňa zložité posudzovanie hodnôt.

Na poľsko-bieloruskej hranici zomreli ľudia.

Preto potrebujeme legislatívu, ktorá zabezpečí, aby sa takéto veci nestávali. Rusko a Bielorusko sa skrývajú za potrebu brániť právny štát a medzinárodné právo, aby prenikli do našich systémov. Ale jediný jazyk, ktorému skutočne rozumejú, je jazyk sily.

Hovoríte o odpovedi silou, kým nemecký kancelár Olaf Scholz vyzýva na ukončenie vojny na Ukrajine a na mierovú konferenciu s Ruskom. Nie je na to ešte príliš skoro?

Mier sa nedá dosiahnuť bez toho, aby sa o ňom hovorilo. A načasovanie je rozhodujúce.

Otázkou je, za akých podmienok sa mier uzavrie, kde a kedy? Na tieto otázky musí odpovedať prezident Volodymyr Zelenskyj. Dlho som s ním hovoril o jeho desaťbodovom mierovom pláne a zúčastnil som sa na mierovej konferencii, ktorú zorganizoval vo Švajčiarsku.

Som presvedčený, že potrebujeme spravodlivý mier. Musí byť uzavretý za podmienok Ukrajiny. Uzavretie mieru musí byť zároveň signálom pre svet, že imperializmus, agresia a ozbrojená invázia sa nevyplácajú – že majú vážne následky.

Vladimir Putin musí byť potrestaný za to, že začal túto vojnu. Musí zaplatiť čo najvyššiu cenu. Musí prehrať.

Aby sa takéto riešenie stalo možným, Rusko musí byť porazené.

Nemali by sme zabúdať, že Ukrajina už vyhrala najväčšiu bitku – bitku za nezávislosť a suverenitu. Putin chcel Ukrajinu pohltiť a rusifikovať, ale namiesto toho sa Ukrajina stala európskou. Stane sa členom Európskej únie a NATO.

Podmienky mieru závisia od Ukrajiny. Zelenskyj musí zabezpečiť štyri kľúčové prvky: získať späť územie okupované Ruskom, získať bezpečnostné záruky, pohnať k zodpovednosti osoby zodpovedné za zločiny proti svojmu národu a obnoviť krajinu.

Myslím si, že Zelenského mierový plán má zmysel. Putin musí pochopiť, že v tomto prehrá – a to veľmi ťažko.

Zatiaľ sa zdá, že Putin to nechápe.

Pretože nedostáva presné informácie o tom, čo sa deje. To, čoho sme svedkami, je Putinova labutia pieseň. Je to jeho koniec.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Christoph Heusgen: Dúfam, že Poľsko presvedčí Orbána a Fica, že krajiny V4 musia držať spolu Čítajte 

Čo sa stane s Ruskom bez Putina?

To je nepochybne otázka, ktorú by sme mali dôkladne analyzovať, zvážiť všetky scenáre, ich dôsledky a pripraviť si odpovede.

Prišli s posolstvom, že príde deň, keď sa Rusko zmení. Nuž, dúfajme, že to tak bude. Obávam sa však, že reálnejší scenár je ten, že ktokoľvek nahradí Putina, nebude dobrý, liberálny demokrat.

Vlani v lete ľudia v Rusku jasali, keď Jevgenij Prigožin, zakladateľ žoldnierskej skupiny Wagner, pochodoval so svojimi mužmi na Moskvu. A Prigožin bol v skutočnosti vrah.

Musíme si zachovať realistický pohľad na Rusko. Rusko má imperializmus v DNA – celá jeho existencia sa točí okolo dobývania území a zotročovania iných národov. Fínom alebo Poliakom to netreba vysvetľovať.

Musíme dať šancu mieru a možno raz dáme šancu aj Rusku. Ale nie teraz. Teraz musíme byť k Rusku tvrdí.

Videli sme Rusko v jeho najbrutálnejšej podobe. Avšak pre elity v Nemecku a vo Francúzsku bolo Rusko dlhoročným a spoľahlivým partnerom.

Po tom, čo urobil Putin, je to už minulosť. Keď sa pozrieme na to, ako rýchlo sme ukončili našu energetickú závislosť od Ruska, ako sa zmenil obchod a ako sa zmenil postoj Európanov, myslím si, že už nie je možné vrátiť sa k tomu, čo bolo predtým.

Rusi neustále bombardujú ukrajinské mestá. Ukrajinci žiadajú o rakety dlhého doletu na ničenie ruských bombardovacích základní. Napriek tomu im stále neboli poskytnuté.

Namiesto toho teda používajú svoje bezpilotné lietadlá. Fínsko však neuviedlo žiadne obmedzenia na používanie zbraní a munície, ktoré sme poskytli Ukrajine. Čokoľvek urobia v sebaobrane v rámci medzinárodného práva – ktoré Putin neustále porušuje -, je pre nás úplne prijateľné. Dovoľte mi zopakovať: Ukrajinci majú plné právo brániť sa.

A čo červené čiary stanovené Kremľom?

Diskutovať o tzv. „červených čiarach“ Ruska je zbytočné. Putin sa žiadnymi pravidlami neriadi. Zabíja nevinných ľudí, bombarduje nemocnice, škôlky, ničí školy, divadlá, obytné budovy. Deň čo deň. Neexistuje žiadna hranica, ktorú by neprekročil, žiadna hranica zdrojov, ktoré je ochotný využiť vrátane životov vlastných občanov, ktorých posiela umierať v tejto vojne.

Musíme pochopiť jeho spôsob myslenia. Pre Putina ľudský život – či už ruský, alebo ukrajinský – nič neznamená.

Jednou z červených čiar, ktoré si Kremeľ stanovil, boli útoky na ruské územie. Ukrajinci to nielenže robia, ale obsadili aj značnú časť Kurskej oblasti. A nič sa nedeje.

Zo strategického hľadiska to bol od Ukrajincov šikovný ťah, ktorý zvýšil náklady, ktoré musí Rusko zaplatiť za vojnu. Musíme dať všetkými dostupnými prostriedkami Rusku jasne najavo, že by malo očakávať viac takýchto akcií.

Ukrajina je teraz v lepšej pozícii ako pred štyrmi mesiacmi. Z vojenského hľadiska je však jej situácia stále kritická. Musíme pokračovať v podpore Ukrajiny tak dlho, ako to bude potrebné.

Nie sme schopní doplniť straty v ukrajinskej armáde, zatiaľ čo Rusko má oveľa väčšiu schopnosť mobilizovať regrútov ako Ukrajina.

Na Ukrajine je povolávací vek stále vyšší ako 25 rokov a ich armáda výborne využíva zdroje, ktoré má.

Nejde ani tak o konvenčnú vojnu, ale o technologicky vyspelú vojnu. Pozrite sa na ich využívanie bezpilotných lietadiel – tu si Ukrajina počína celkom dobre. Rozdiely medzi oboma armádami už nie sú také obrovské ako predtým.

Akú úlohu by malo zohrávať Poľsko?

Potrebujeme silné demokratické Poľsko, ktoré dokáže byť konštruktívne, a presne také ho teraz vidíme. Poľské vedenie je veľmi silné a bol by som rád, keby sa Poľsko ešte viac zapojilo do spolupráce so severskými a pobaltskými štátmi.

Poľsko má silné postavenie v rámci Weimarského trojuholníka a je kľúčovým hráčom vo fungovaní celej Európskej únie. Poľsku dôveruje veľa ľudí v EÚ. Bezpochyby potrebujeme európske Poľsko.