Gruzínci bojujú o európsku budúcnosť. V krajine je revolučná nálada

TBILISI, BRATISLAVA. Obraz demonštrantov v nočných uliciach mesta, ako s európskymi vlajkami v rukách vzdorujú vodným delám, slznému plynu a policajným obuškom, sprevádza Gruzínsko už mesiace.

Po jarných protestoch proti zákonu na obmedzenie mimovládnych organizácií a jesenných protestoch proti pochybným parlamentným voľbám sú Gruzínci v uliciach znova.

Príčinou je náhle rozhodnutie populistického premiéra Irakliho Kobachidzeho zastaviť všetky snahy o vstup Gruzínska do Európskej únie do roku 2028. Premiér sa drží pri moci po voľbách, ktoré opozícia, ale aj Európsky parlament považujú za zmanipulované.

Kým protesty po voľbách nedokázali krajinou vážnejšie pohnúť, dnešná situácia môže byť podľa experta prelomová. Premiér sa dostal do konfliktu s väčšinou gruzínskych obyvateľov.

„Prirovnal by som to k momentu, keď v roku 2013 vtedajší ukrajinský prezident Viktor Janukovyč odmietol podpísať asociačnú zmluvu Ukrajiny s EÚ. Ukrajinci vyšli do ulíc a začal sa Majdan,“ komentuje Ján Cingel, analytik z bratislavského think-tanku Strategic Analysis, ktorý sa Gruzínskom zaoberá dlhodobo.

Prezidentka dohovárala policajtom

Prvé strety medzi nespokojnými občanmi a políciou sa v metropole Tbilisi nastali už vo štvrtok. Premiér Kobachidze vtedy pozastavil rokovania o vstupe Gruzínska do Európskej únie. Rozhodnutiu predchádzalo hlasovanie v Európskom parlamente, ktorý väčšinou 444 hlasov prijal rezolúciu, že stav demokracie v Gruzínsku sa zhoršuje.

Europarlament neuznáva výsledky parlamentných volieb z októbra a žiada ich opakovať pod dohľadom medzinárodných pozorovateľov.

Medzi 72 europoslancami, ktorí rezolúciu nepodporili, sú členovia Smeru, Branislav Ondruš z Hlasu a Milan Mazurek s Milanom Uhríkom z extrémistickej Republiky.

Po tomto hlasovaní gruzínsky premiér zastavil prístupový proces.

„Zo strany Kobachidzeho to možno bola aj trochu skratová reakcia,“ myslí si Cingel. „Dostal sa tak do konfliktu s väčšinou ľudí. Už vo štvrtok večer sa rozpútali protesty, noc na piatok bola dosť násilná,“ hovorí. Vstup do Európskej únie má v Gruzínsku zhruba osemdesiatpercentnú podporu.

Do protestov proti premiérovmu rozhodnutiu sa zapojila aj proeurópska prezidentka Salome Zurabišvili, ktorá sa na čele davu stretla s policajným kordónom. Vládu označila za nelegitímnu, a povedala o nej, že vyhlásila vojnu občanom.

„Protesty boli doposiaľ pomerne pokojné, ale vo štvrtok sa ľudia skutočne nahnevali, pretože im na vstupe do EÚ veľmi záleží,“ povedala SME Mária Demková, slovenská antropologička a blogerka, ktorá je v Tbilisi.

Hovorí, že v krajine po schválení zákona proti mimovládnym organizáciám ľudia do veľkej miery stratili nádej a protesty začali slabnúť. Zosilneli znova po voľbách a teraz silnejú opäť, pričom ľudia neprotestujú len v hlavnom meste.

„Takmer na každom proteste ľudia búšia do železnej bariéry, ktorá chráni bránu parlamentu a kričia ‚otroci‘. Tu polícia doposiaľ nezasahovala. Problém nastáva, keď sa ľudia hnevajú a na policajtov kričia. Vtedy už policajti reagujú. Keď sa snažia zhromaždenie rozprášiť, ľudia sa bránia, vtedy už je zle,“ rozpráva.

Upozorňuje, že Gruzínsko nie je rozdelené na proruských a prozápadných ľudí. Rusko okupuje pätinu krajiny a väčšina Gruzíncov považuje Rusov za okupantov.

„Nemálo ľudí však má pocit, že Rusko je lepšie nedráždiť. Často od nich počúvam, že keď malo Gruzínsko problémy, Európa mu nepomohla. Myslia si, že nepomôže ani teraz. Zastavenie prístupového procesu však nechce nik,“ hovorí Demková.

„Ťažko im vysvetľujem, že Európa nedokáže zasahovať do vnútorných vecí iných krajín. Vidia, ako to robia Rusi a nie vždy chápu, že my to robiť nemôžeme,“ povedala.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Európa alebo Rusko? Po Moldavsku sú dôležité voľby aj v Gruzínsku Čítajte 

Otázne sú ozbrojené sily

Demková aj Cingel nezávisle od seba hovoria, že občiansku aj politickú opozíciu spája problém, že konajú veľmi impulzívne, nemajú plán, a aj protesty veľmi často prebiehajú improvizovane.

„Síce s vervou idú do ulíc, no nevedia, čo budú robiť zajtra,“ pokračuje Demková.

Možné scenáre ďalšieho vývoja teraz do veľkej miery závisia od toho, čo sa bude diať v gruzínskej polícii a ozbrojených silách, tvrdí Cingel.

„Otázka je, ako dlho budú stáť bezpečnostné zložky pri vláde. Prezidentka sa prešla priamo pred kordónom policajtov a dohovárala im,“ hovorí. Armáda sa zatiaľ snaží byť neutrálna, časť polície tiež. Ale špeciálne zložky, ktoré zasahujú proti demonštrantom, má pod kontrolou vláda. To isté sa týka tajných služieb.“

Poukazuje pritom na možnosť, že polícia pod kontrolou vlády používa aj neregulérne zložky. Na protestoch sa už dlhšie objavujú záhadní neoznačení muži, odetí v čiernom a s kuklami na hlavách.

„Zjavne to nie sú policajti. Nemajú označenie, obuté mali biele tenisky. Boli však medzi policajtmi, napádali demonštrantov a bili ich,“ pokračuje analytik.

Môže ísť o príslušníkov tajných služieb alebo o najatých ľudí z prostredia mafií či futbalových chuligánov, myslí si. „Špekuluje sa aj o možnosti, že ide o nejakú pomoc z Ruska, ale dôkazy zatiaľ nie sú,“ tvrdí.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Aj v Gruzínsku idú obmedziť mimovládky. Zákon je miernejší ako ten Ficov, vraví expert Čítajte 

Európa bola len maskou

V Gruzínsku ani jedna strana nie je otvorene proruská, no práve Gruzínsky sen premiéra Kobachidzeho sa prezentoval ako strana mieru a bezpečnosti.

„Gruzínsky sen v kampani tvrdil, že je za vstup do Európskej únie, používal európsku vlajku. Už vtedy opozícia aj aktivisti varovali, že je to hrané a že Gruzínsky sen sa iba snaží osloviť väčšinového voliča,“ hodnotí Cingel.

Hoci strana, ktorej sivou eminenciou je oligarcha a miliardár Bidzina Ivanišvili, je formálne proeurópska, podľa Cingela je jej bližšia predstava Viktora Orbána a Marine Le Penovej. Proeurópsky postoj strany aj on sám vnímal ako masku, ktorá práve spadla.

Októbrové parlamentné voľby, v ktorých si Gruzínsky sen nárokuje víťazstvo, boli podľa pozorovateľov silne zmanipulované. Osobitne štátni zamestnanci nemali istotu, že hlasujú tajne, a tak pre vlastnú bezpečnosť hlasovali tak, ako sa od nich očakávalo.

„Faktor strachu tam bol. V niektorých volebných miestnostiach boli kamery, ľudia sa báli, že ich vláda sleduje,“ hovorí analytik. Bezpečnostné zložky však podľa neho dosiahli opak toho, čo chceli, a toto môže byť pre opozíciu motivačný faktor.

„Má to potenciál prerásť do niečoho masovejšieho, uvidíme, či to bude také dramatické,“ myslí si Cingel.

Hoci Rusko v Gruzínsko okupuje dve separatistické oblasti (Abcházsko a Južné Osetsko), Cingel neočakáva, že by do situácie v Gruzínsku Moskva vstúpila vojensky.

„Je príliš zamestnaná na Ukrajine. Ak Moskva niečo podnikne, pôjde o nástroje hybridných hrozieb,“ predpokladá.