Gruzínsko už nechce hnevať Kremeľ. Ohrození sú aj ruskí disidenti

Text vyšiel pôvodne v denníku The Washington Post.

TBILISI. Ešte donedávna bolo Gruzínsko domovom prekvitajúcej komunity ruských disidentov a protivojnových aktivistov, ktorí utiekli zo svojej vlasti počas zásahov Moskvy proti opozícii. Dnes je však štát dramaticky menej pohostinný.

S pokračujúcou vojnou na Ukrajine sa vládnuca strana Gruzínsky sen priklonila k Rusku a začala s vlastnými represiami. Pre ruských politických emigrantov, ktorí Gruzínsko ešte pred pár mesiacmi považovali za bezpečné miesto, je to až príliš známa situácia.

Zmenu cítiť aj v kancelárii neziskovej organizácie Emigration for Action, ktorú založili ruskí emigranti na pomoc ukrajinským utečencom v Gruzínsku. Zo šiestich zakladateľov zostal v krajine už len jeden – ostatní odišli alebo im bol zakázaný vstup do krajiny.

„Rozumiem, že moje dni sú zrátané,“ vraví Jevgenij Žukov, posledný zakladateľ Emigration for Action, ktorý ešte zostal v Gruzínsku. Sedí v malej kancelárii v Tbilisi preplnenej škatuľami s liekmi a ďalšími potrebami, ktoré spolu s dobrovoľníkmi rozdávajú Ukrajincom. „Je ohromujúce opäť zažívať toto vnáranie sa do Ruska,“ vraví.

Nepriatelia Ruska a Gruzínska

Gruzínsko sa stalo obľúbenou destináciou Rusov vďaka svojej blízkosti a bezvízovému styku, hoci každý rok musia – podobne ako väčšina cudzincov, ktorí tam žijú – krajinu na chvíľu opustiť a následne sa vrátiť, aby si vynulovali čas legálneho pobytu.

Teraz sa však niektorým nedarí dostať naspäť. Žukov sa v marci bez problémov vrátil do Tbilisi, ale jeho kolegu Igora Myglana, ktorý cestoval o niekoľko týždňov neskôr, zastavili pri pasovej kontrole, zadržali na niekoľko hodín a potom mu bez vysvetlenia odmietli vstup.

Podľa Medzinárodného tlačového inštitútu Gruzínsko od roku 2022 odmietlo opätovný vstup desiatkam pracovníkov médií vrátane novinárov z nezávislých ruských a bieloruských médií. Najmenej dvom reportérom z exilovej televíznej siete TV Dožď bol v roku 2023 zakázaný vstup.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok EÚ zvažuje sankcie voči strane Gruzínsky sen Čítajte 

Mnohí z tých, ktorým bol odopretý vstup, sú uvedení aj v ruskom registri zahraničných agentov. Vyvoláva to preto špekulácie, či gruzínske úrady nekonajú na základe tohto ruského zoznamu.

Niekoľko dní pred Myglanovým vyhostením bol zadržaný aj ďalší aktivista Maxim Ivancov, ktorého posadili na let späť do litovského Vilniusu. Ivancov odletel do Gruzínska, aby medzi diaspórou zbieral podpisy pre Borisa Nadeždina, kandidáta, ktorý mal ruskú opozíciu zastupovať v prezidentských voľbách.

Podľa Ivantsova ho pohraničníci strkali a hrubo sa s ním rozprávali a keď ho viedli k lietadlu, označovali ho za „nepriateľa Ruska a Gruzínska“.

Silný nástroj zastrašovania

Ruských aktivistov a emigrantov, ktorí považovali predtým Gruzínsko za útočisko, znepokojilo už májové prijatie kontroverzného zákona o zahraničných agentoch – – považovali ho totiž za kópiu ruského zákona, ktorý bol proti nim použitý aj doma. Dvaja členovia organizácie Emigration for Action sa po jeho prijatí rozhodli z vlastnej vôle opustiť Gruzínsko.

Nariadenie zaväzuje každú organizáciu, ktorá dostáva viac ako 20 percent finančných prostriedkov zo zahraničia, aby sa registrovala a dáva úradom rozsiahle právomoci zasahovať do ich práce. Zákon ochromil množstvo organizácií pôsobiacich v gruzínskej občianskej spoločnosti aj ruské protivojnové skupiny.

Zákon vyvolal veľké protesty a Európska únia v reakcii zmrazila prístupové rokovania, pretože zákon bol v rozpore s európskymi pravidlami. Legislatíva ide dokonca ešte ďalej ako jej ruská alternatíva a udeľuje úradom právomoc požadovať akékoľvek informácie o každom, o kom sa čo i len matne predpokladá, že je spojený s mimovládnou organizáciou financovanou zo zahraničia, čo aktivisti považujú za silný nástroj zastrašovania.

„Pre občianskych aktivistov už Gruzínsko rozhodne nie je bezpečnou alebo prístupnou voľbou,“ vraví Aron Ouzilevski, výskumný pracovník Inštitútu pre súčasné svetové záležitosti, ktorý dokumentuje ruskú vojnovú emigráciu. Viacerým gruzínskym aktivistom, ktorí na jar protestovali alebo kritizovali návrh takzvaného „ruského zákona“, sa vyhrážali a zadržali ich.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Vodné delá verzus ohňostroje. Gruzínci vyšli do ulíc štvrtý večer po sebe Čítajte 

Strana Gruzínsky sen – a Kremeľ – tvrdia, že ich zákony o zahraničných agentoch sú rovnaké ako podobné právne predpisy v Európskej únii či americký zákon o registrácii zahraničných agentov.

„Európska únia často opakuje, že zahraničné zasahovanie je veľkým problémom pre každý demokratický systém. Veríme, že Gruzínsko malo rovnaký problém, ktorý sme museli riešiť,“ povedal Archil Talakvadze, podpredseda strany Gruzínsky sen.

„Takže v tomto zákone nie je nič, čo by bolo v rozpore s európskymi hodnotami, a ubezpečujem vás, že táto legislatíva nebola nikdy použitá proti občianskej spoločnosti… navyše americká legislatíva je oveľa prísnejšia.“

Americké ministerstvo zahraničných vecí a medzinárodní pozorovatelia uviedli, že zákony sú zásadne odlišné. Organizácia Human Rights Watch v nedávnej správe uviedla, že zatiaľ čo zákony USA sa vzťahujú na lobistické skupiny a agentov konajúcich v mene iných štátov, zákony ruského typu sa rozšírili a vzťahujú sa takmer na každého a stali sa „obľúbeným nástrojom autoritárov na potlačenie kritických hlasov, ochranu ich vlády pred kontrolou a posilnenie ich moci“.

Konajú pod tlakom

Takto to však v Gruzínsku nebolo vždy. V lete 2021, po tom, čo ruské ministerstvo spravodlivosti označilo protikorupčný fond Alexeja Navaľného za extrémistickú organizáciu, nastal exodus aktivistov do susedných krajín, kam Rusi nepotrebujú víza.

Ďalší prišli, keď začala invázia, keďže Rusi kritickí voči Putinovi cítili, že už nemajú budúcnosť v krajine, ktorá sa snaží zničiť susedný štát pod zámienkou „denacifikácie“. Na jeseň 2022 zase tisíce Rusov, väčšinou mužov v bojovom veku, stáli aj tri dni v radoch na hraničnom priechode Verchnij Lars, zúfalo sa snažiac vyhnúť Putinovej čiastočnej mobilizácii.

Do konca roka 2022 sa do Gruzínska presunulo približne 110-tisíc Rusov, hoci pre niektorých to bola len prestupná stanica na ceste do Európy alebo Spojených štátov. Napriek jednoduchému vstupu je však získanie povolenia na pobyt, ktoré by Rusom umožnilo zostať v krajine na neurčito, takmer nemožné.

Iní sa zase nevedeli zmieriť s istou mierou nepriateľstva, ktorú pociťovali zo strany Gruzíncov. Tí Rusov obviňovali z toho, že ich príchod nafúkol ceny nehnuteľností a pripomínali im aj rok 2008, keď sem Moskva poslala svoje vojská.

Napriek tomu pre mnohých aktivistov, IT pracovníkov, novinárov a ďalších protivojnovo naladených Rusov zostalo Gruzínsko relatívne dostupnou a cenovo prijateľnou možnosťou, kam sa presťahovať.

Ouzilevski tvrdí, že práve zbližovanie politicky aktívnych Rusov mohlo vyvolať paniku na úradoch pod vedením Gruzínskeho sna, ktoré zrazu zistili, že ukrývajú tisíce ľudí, ktorých Kremeľ považuje za nepriateľov štátu.

„Je to v súlade s celkovým posolstvom za posledné dva roky, ktoré znie: ‚Tbilisi je mesto mieru; nechceme nahnevať ruskú vládu, pretože to, čo sa stalo na Ukrajine, by sa mohlo stať aj nám,‘“ povedal.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Gruzínska prezidentka musí opustiť úrad na konci funkčného obdobia, tvrdí premiér Kobachidze Čítajte 

Gruzínsko zároveň nie je jediným susedom Ruska, ktoré je pod tlakom. Od roku 2022 sa stredoázijské krajiny ako Kirgizsko a Kazachstan tiež stali obľúbenými destináciami pre aktivistov, ktorí hľadajú útočisko pred represiami doma. Kremeľ začal rýchlo tlačiť na ich vlády, aby prijali opatrenia proti ruským disidentom, čo viedlo k zatýkaniu a vyhosteniu týchto osôb.

Daria Pavlovová, ruská aktivistka, ktorej doma hrozí zatknutie a väzenie za to, že zbierala dary pre ukrajinskú armádu a organizovala protivojnové podujatia, spomína, ako si ona a jej priatelia kedysi vydýchli, keď úspešne prekročili hranice do Gruzínska.

Teraz sa to však zmenilo a oni čakajú, ako si Gruzínsky sen po svojom volebnom víťazstve upevní moc a ako sa bude viac snažiť upokojiť Kremeľ.

„Všetko sa bude pomaly posúvať k ruskej priepasti a Gruzínsko by mohlo ľahko začať vydávať aktivistov Moskve, ako to robí napríklad Kirgizsko,“ povedala.

Emigration for Action a ďalšia skupina zameraná na pomoc ukrajinským utečencom v Gruzínsku sa teraz snažia zmeniť svoj právny štatút a nájsť iné spôsoby, ako môžu pokračovať vo svojej činnosti.Pôsobiť by mohli aj zo zahraničia.

Odchod dvoch organizácií poskytujúcich pomoc bude znamenať ďalší nápor na približne 20-tisíc ukrajinských utečencov, ktorí sa stále nachádzajú v Gruzínsku a ktorí sa pri zabezpečovaní základných potrieb vo veľkej miere spoliehajú na skupiny, ako sú tieto.

„Nie sme registrovaní, ale plne spadáme pod kritériá zahraničného agenta,“ povedal Žukov o organizácii Emigration for Action, ktorá funguje z darov, z ktorých väčšina pochádza od podporovateľov v zahraničí. „Nechceme podporovať ruské zákony ani mimo Ruska a nemôžeme ohroziť bezpečnosť našich dobrovoľníkov a ľudí, ktorí nám pomáhajú.“