Herečka Rebeka Poláková: Dúfam, že na hanbu, ktorú robia politici, sa nezabudne

Hrá vo filmoch, ktoré sa tematikou nepáčia súčasným vládnym politikom. Akým právom však môže niekto povedať, že sa niektoré filmy nemajú či dokonca nebudú nakrúcať? – pýta sa herečka REBEKA POLÁKOVÁ.

Predseda SNS Andrej Danko ešte cez leto spomínal film Únos, v ktorom účinkovala, ako typ filmu, ktorý nedovolí, aby počas ich vládnutia vznikol. Rovnako ako aj filmy s LGBTI+ témami. Jedným z takých je aj Nikto ma nemá rád, ktorý aktuálne prichádza do kín.

S akceptáciou kvír ľudí sa podľa nej vraciame do minulosti. „Uráža a bolí ma za všetkých kvír ľudí, ako hrozivo mierime do stredoveku,“ hovorí.

Na poslednom kultúrnom proteste v polovici decembra vystúpila na tribúne spolu s hereckými kolegami zo Slovenského národného divadla – hercami Martinom Hubom a Robertom Rothom. To, že Fond na podporu umenia nemôže normálne fungovať a blokujú ho nominanti ministerky, aj to, že dochádza k čistkám v kultúrnych inštitúciách, je podľa nej absolútna hanba.

„Pritom robíme veci, vďaka ktorým získavame dobré meno aj v zahraničí. Politici však robia presný opak. No je to ich hanba, ktorá tu zostane. Dúfam, že sa na ňu nezabudne,“ dodáva.

Čo ste do nakrúcania filmu Nikto ma nemá rád vedeli o intersex ľuďoch?

Stala sa mi veľmi zvláštna vec. Pozerala som jeden dokumentárny film o africkej dedine, kde je veľa intersex ľudí. Hlavným problémom bolo, že rodičia rozhodovali pri narodení detí o tom, aké pohlavie budú napokon mať. Neskôr sa z detí stali dospelí a cítili sa úplne inak, ako za nich rozhodli rodičia.

O dva týždne na to mi volali režiséri Petr Kazda a Tomáš Weinreb so scenárom k filmu Nikto ma nemá rád. Bola som v šoku, o akú zhodu okolností ide.

Po predpremiére filmu za mnou prišli niektorí diváci a pýtali sa ma na intersex ľudí. Mnohých to zaujíma. Aj nedávny česko-slovenský film Úsvit sa venuje tejto téme, všeobecne sa však o nej stále málo hovorí. Je to film, kde sa dosť edukatívne hovorí o intersex ľuďoch. Je to skvelé, lebo ho videlo veľké množstvo ľudí. Aj takýmto spôsobom môže robiť osvetu.

Verím, že aj náš film zaujme, hoci asi nebude trhať rebríčky v návštevnosti kín, pretože je minimalistický, komornejší a špecifický.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Môj homofóbny kamarát vyšiel z kina so slzami v očiach, hovorí producent filmu o intersexuálnych ľuďoch Čítajte 

Ak niekoho nezaujímajú LGBTI+ témy, osloví ho?

Je to výnimočný film. Keď som čítala scenár, veľmi ma zaujalo, že si namiesto intersex témy môžete dosadiť hocijakú inakosť. Keď sme film nakrúcali, mala som pocit, že by sa do projektu pokojne hodila postava imigranta, pretože u nás veľmi dominovala práve táto téma.

Stále je v spoločnosti skupina, voči ktorej sa väčšina vymedzuje. Film tak môže byť o komkoľvek.

Ako sme na tom s prijímaním inakosti na Slovensku?

Vraciame sa naspäť. Hoci neviem, či sme sa vôbec posunuli dopredu. Možno len v niekoľkých veciach. Mňa však veľmi uráža a bolí za všetkých kvír ľudí, ako hrozivo mierime do stredoveku.

Ako môže niekto hovoriť o istých ľuďoch, že sem nepatria a nemôžu mať rovnaké práva? Nerozumiem tomu. Všetci sme ľudia. Rovnako sme sa narodili, rovnako zomrieme. Masový vrah vo väzení má väčšie práva než človek, ktorý má inú ako väčšinovú orientáciu.

Nedáva mi to zmysel. Neviem, či sa dá ísť na Slovensku ešte ďalej s nenávisťou voči kvír ľuďom. Tak veľmi je tu vystupňovaná.

Herci Robert Roth, Rebeka Poláková a Martin Huba na pochode na podporu slovenskej kultúry s názvom Za budúcnosť kultúry. (zdroj: Jozef Jakubčo/SME)

Prečo to tak podľa vás je?

Šíriť zlo, nenávisť a strach je totiž najjednoduchšie. Aj po zhliadnutí predstavenia je ľahšie vymenovať niečo zlé, než to dobré. Pozitívna emócia nie je až taká vzrušujúca či výpovedná ako negatívna.

Tento trend vnímam celosvetovo, no u nás sme sa ho chopili enormným spôsobom. Politici radi vyvolávajú strach prostredníctvom určitej skupiny ľudí. Teraz si, žiaľ, vybrali kvír komunitu.

Čo zlé spraví gej mne či nejakej tete na dedine? Nič!

Politici však vyvolávajú medzi ľuďmi strach: pred LGBTI+ ľuďmi, pred medveďmi. Aby stúpali ich preferencie medzi ľuďmi, ktorí im naletia.

Ako ste vnímali inakosť, keď ste vyrastali?

Vyrastala som v prostredí, ktoré bolo otvorené. Láska bola láskou.

Ako dieťa som chodila do tábora, kde mi kamaráti povedali, že sú kvír. Bol to intenzívny, pekný zážitok. Doteraz sme blízki priatelia. Láska je súčasťou nás všetkých. Nerozumiem, prečo by sa mal niekto vymedzovať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Šéf organizácie Saplinq: Keď dáte dokopy LGBTI+ ľudí plus peniaze, je z toho výbušná zmes Čítajte 

Film Nikto ma nemá rád mal predpremiéru na Filmovom festivale Inakosti, ktorý ako jeden z viacerých kvír projektov ministerstvo kultúry vylúčilo z dotačného programu. Ako to vnímate?

Predseda SNS Andrej Danko už dávno povedal, že sa nebudú nakrúcať filmy s kvír tematikou, o Jánovi Kuciakovi a Martine Kušnírovej či mafii. Mňa zaujíma, prečo niektorých našich politikov práve toto trápi? Pretože by vo všetkom boli nejakým spôsobom zakomponovaní?

Andrej Danko spomínal v tejto súvislosti aj film, v ktorom ste účinkovali aj vy.

Áno, bol to Únos. Hrám vo filmoch, ktoré sa tematikou asi vládnym politikom nepáčia. Ale akým právom môže niekto povedať, že sa niektoré filmy majú alebo nebudú nakrúcť?

To, že sa nefinancuje Filmový festival inakosti, že Fond na podporu umenia nevie normálne fungovať a že dochádza k čistkám v kultúrnych inštitúciách, je absolútna hanba. Už to ani nie je len smutné, no doslova hanebné.

Pritom robíme veci, vďaka čomu získavame dobré meno aj v zahraničí. A politici robia presný opak. No je to ich hanba, ktorá tu zostane. Dúfam, že sa na ňu nezabudne.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Bubny, rapkáče, píšťalky. Nebudeme ticho, skandovali ľudia na pochode Za budúcnosť kultúry Čítajte 

Ako v takejto situácii dokáže fungovať a tvoriť kultúrna scéna?

Ideme ďalej, chceme pracovať. Všetkým v našom sektore ide len o jediné: robiť svoju prácu, lebo ju máme radi. Naše posty neprinášajú bohatstvo či teplé miestečka, ako politici prízvukujú. Je to o láske k povolaniu.

Každá pani v hocakom múzeu na Slovensku má rada svoju prácu. Vidíme to napríklad aj pri Betliarskom múzeu, kde sa zamestnanci venujú svojmu povolaniu roky, sú zžití s múzeom, rozumejú súvislostiam. Robia to z lásky k umeniu, nie pre peniaze.

Nechceme riešiť politické kauzy, ale normálne žiť a pracovať. To je celé. Kultúrna obec ani raz pri protestoch, či štrajkovej pohotovosti nepovedala, že sa ozýva pre peniaze. To je dôležité. Ide nám o hodnoty, odbornosť, elementárnu slušnosť. Aby sme mohli vykonávať našu prácu pod vedením, ktoré nám rozumie.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Spisovateľ Hvorecký: Nedám sa zastrašiť. Na to vyzývam aj celú slovenskú spoločnosť Čítajte 

Ľudia vás môžu poznať z Činohry SND, z divadla Astorka, z viacerých seriálov a filmov. V novinke Nikto ma nemá rád hráte Sáru, veľa sa vo filme však nehovorí, rovnako sú utlmené aj emócie postáv. Prečo?

Hneď ako som si prečítala scenár, vedela som, že pôjde o inú prácu, než som zvyknutá. Už len štruktúra textu bola iná. Rovnako si ma aj režiséri vybrali inak, než býva zvykom.

Nešla som cez konkurz, rok a pol sme sa stretávali, sledovali ma v rôznych predstaveniach. Zhovárali sme sa o situáciách zo scenára, chceli poznať môj názor a reakcie. Snažili sme sa prísť na to, ako by reagovala Sára v určitých momentoch.

Videla som ich skorší film Ja, Olga Hepnarová, takže som pochopila, že pôjde o minimalistický projekt. Zo začiatku som si na to však musela zvykať. Prvé dni som nakrúcala sama aj dvanásť hodín. Tomáš, režisér, mi povedal jednu veľmi kľúčovú vec.