Hlas vytvára nový front proti PS a SaS. Prekážajú mu Bratislavčania v parlamente

21. okt 2024 o 20:08  I 

BRATISLAVA. Trvalý pobyt má v Bratislave, ale v sobotu sa predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok posťažoval, že sa musia skončiť časy, keď viac ako tretina poslancov parlamentu žije v hlavnom meste.

Chce predstaviť návrh nového volebného systému, aby “vrátil skutočnú moc slovenským regiónom”.

Hlas vedie Šutaj Eštok piaty mesiac a popularita strany stagnuje.

Odvolal sa na to, že Bratislavčanov je v parlamente výrazne viac, než je ich podiel na obyvateľstve Slovenska. Aj vedenie Hlasu je pritom dôkazom, že podľa trvalého pobytu sa nedá určiť, ako sa poslanec bude politicky angažovať.

Komentár Komentár Šutajove Eštokove reči sú znakom politického zúfalstva Čítajte 

Šutajov Eštokov bývalý šéf a od júna prezident Peter Pellegrini má síce trvalý pobyt v Banskej Bystrici, no dlhodobo žije v hlavnom meste – najskôr vo vlastnom byte pod Bratislavským hradom a dnes v dome v bratislavskej Vrakuni, ktorý patrí poslancovi Hlasu Petrovi Náhlikovi.

Navrhovaná zmena volebného systému by poškodila politických rivalov z Progresívneho Slovenska a SaS, a mohla by pomôcť skôr Smeru než Hlasu.

Hlas tvrdí, že detaily návrhu sú “technikáliami, ktoré nie sú nateraz podstatné”. V minulosti spomínal zmiešaný volebný systém, v sobotu Šutajove Eštokove vyjadrenia skôr naznačovali zánik jedného celoštátneho volebného obvodu, ktorý by nahradilo osem obvodov kopírujúcich územie žúp.

1. Prečo o osude Slovenska nerozhoduje len Bratislava?

“O osude Slovenska nemôže predsa rozhodovať len Bratislava,” tvrdil ako svoj hlavný argument na zmenu volebného systému Šutaj Eštok. Zároveň povedal, že politika je kvôli opozícii plná skratiek a neprávd, ale v tomto prípade sám zavádza.

Podiel voličov s trvalým pobytom v Bratislave na všetkých voličoch na Slovensku. (zdroj: SME)

V Bratislave bolo v parlamentných voľbách 2023 zapísaných 376-tisíc voličov, teda 8,5 percenta všetkých voličov, ktorých je na Slovensku 4,3 milióna.

O niečo väčší vplyv hlasov na výsledky volieb Bratislavčanom nevyplýva z pravidiel volebného systému, ale z ich väčšej ochoty prísť voliť, než majú voliči v iných regiónoch Slovenska.

V parlamentných voľbách 2023 v Bratislave volilo 279 301 voličov, teda 74,12 percenta, kým v účasťou najslabšom Košickom kraji prišlo voliť 60,78 percenta voličov, teda takmer o štrnásť percent menej.

Ani silná mobilizácia voličov v Bratislave v porovnaní s ostatnými regiónmi však výraznejšie neovplyvňuje výsledky volieb. Voliči z hlavného mesta v septembrových voľbách 2023 tvorili 9,2 percenta zúčastnených voličov. Svojou mobilizáciou tak zvýšili svoj vplyv na výsledok volieb o 0,7 percenta, teda asi o 21-tisíc hlasov.

Keďže snahou strán pred voľbami je účasť svojich voličov zvyšovať, za údajným problémom, ktorý naznačuje Hlas, je v skutočnosti neschopnosť strán prilákať k voľbám viac voličov v iných regiónoch.

Vyššia ochota Bratislavčanov ísť voliť s aktuálnym volebným systémom nesúvisí a jeho prípadná zmena ju automaticky nezníži.

V iných častiach Slovenska má trvalý pobyt 91,5 percenta voličov. O osude Slovenska tak nerozhoduje “len Bratislava”, ako tvrdí Šutaj Eštok, ale v skutočnosti výraznou väčšinou všetky ostatné regióny okrem Bratislavy.

2. Ako Hlas nedodržal argument o kandidujúcich Bratislavčanoch?