Invázia do Grónska by bola najkratšou vojnou na svete. Čo stojí Trumpovi v ceste?

WASHINGTON, BRATISLAVA. Novozvolený americký prezident Donald Trump v utorok mnohých šokoval, keď odmietol vylúčiť použitie vojenskej sily na zabratie najväčšieho ostrova na svete. Grónsko, kde žije približne 56-tisíc obyvateľov, je autonómne územie Dánskeho kráľovstva, člena NATO a de iure spojenca USA.

Okrem strategickej arktickej oblasti bohatej na nerastné suroviny však Trump zároveň poškuľuje aj po Paname, v ktorej sa zaujíma predovšetkým o Panamský prieplav; a nevyhol sa ani expanzionalistickým poznámkam smerom ku Kanade.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Trump hovorí o anexii Kanady, Grónska aj Panamského prieplavu. Mexiku sa vyhráža vojnou Čítajte 

„Hovorím o ochrane slobodného sveta,“ povedal na utorňajšej tlačovej konferencii.

Podľa odborníkov, ktorí hovorili s televíziou ABC, sa Trumpova racionalizácia anexie cudzích oblastí pohybuje od diskutabilnej až po pochybnú, a zatiaľ čo novozvolený prezident obhajuje rozširovanie amerických hraníc pod zámienkou národnej bezpečnosti, jeho stratégia na dosiahnutie územných ziskov zostáva nejasná.

Dáni medzitým stále zápasia s reakciou na Trumpovu hrozbu, uvádza televízia BBC . „Túto situáciu berieme veľmi vážne, ale [dánska] vláda nemá žiadne ambície eskalovať vojnu slov,“ uviedol dánsky minister zahraničných vecí Lars Løkke Rasmussen.

Existuje však nejaká prekážka, ktorá by Trumpovi v skutočnosti znemožnila vojenskú intervenciu v zahraničí, ak by sa pre ňu rozhodol?

Ľahká manipulácia s Kongresom

Americká ústava z roku 1787 rozdeľuje moc medzi zákonodarnú (kongres), súdnu a výkonnú (prezident). Právo vyhlásiť vojnu odjakživa patrí výlučne Kongresu, ale v prípade, že sa tak stane, získa prezident právomoc nad vedením konfliktu.

Po takmer 200 rokoch sa však predstaviteľom Kongresu prestali pozdávať rozsiahle prezidentove právomoci, za čo mohla predovšetkým rezolúcia prezidenta Lyndona Johnsona o Tonkinskom zálive z roku 1964, ktorá viedla k eskalácii vojny vo Vietname.

V roku 1973 následne Kongres preformuloval ústavu, keďže vietnamský konflikt sa výrazne natiahol, čo mnohým politikom prekážalo. Schválili preto zákon o vojnových právomociach, ktorý obmedzuje schopnosť amerického prezidenta vysielať jednotky do boja, ak nemá súhlas Kongresu.

Prezident je odvtedy povinný informovať Kongres do 48 hodín od vyslania vojakov na misiu. Zároveň musí ukončiť akúkoľvek vojenskú akciu po 60 dňoch, pokiaľ Kongres medzičasom nevyhlásil vojnu alebo neschválil povolenie na použitie vojenskej sily.

„Kongres dnes historicky obmedzil právomoci prezidenta viesť vojnu,“ povedal novinár z televízie NBC John Chancellor pred 41 rokmi.

Skutočnosť však čoskoro ukázala, že sa mýlil, keďže rezolúcia zámer autorov nikdy nenaplnila, a to hneď z dvoch dôvodov: buď prezidenti našli spôsob, ako ju obísť, alebo Kongres nasledoval prezidentov v ich vojenskom ťažení.

Celkovo predstavitelia Kongresu vyhlásili vojnu iba 11-krát, naposledy Rumunsku, Bulharsku a Maďarsku v roku 1942. Nevyhlásenie vojny však USA nikdy nezabránilo rozpútať niekoľko vojenských konfliktov v rôznych častiach sveta, uvádza agentúra NPR. Zvyčajne ich riešili prostredníctvom rezolúcií, ktorých schválili 108.

Spojené štáty sa od roku 1973 angažovali napríklad vo vojne v Kosove, v invázii do Iraku, či v občianskej vojne v Sýrii. Americkým prezidentom ako sú Bill Clinton, George Bush a Barack Obama sa jednoducho vždy podarilo presvedčiť Kongres, aby použitie sily schválil aj napriek tomu, že nešlo o vojnu v rámci oficiálneho vyhlásenia.

NPR upozorňuje, že Trump často kritizoval Bushove vojenské ťaženie na Blízkom východe, ale Bush o ňom s Kongresom na rozdiel od Trumpa aspoň hovoril – počas operácie, v ktorej americkí vojaci zavraždili v roku 2020 iránskeho armádneho veliteľa Kásima Sulejmáního, sa totiž Trump priznal predstaviteľom Kongresu k svojim krokom až cez sociálnu sieť Twitter, teraz X.

Tvrdil, že niektorým z jeho politických oponentov jednoducho nebolo možné dôverovať.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Prečo má Trump záujem o Grónsko? Pod topiacim ľadom sa skrýva bohatstvo Čítajte 

Bezvýznamná doložka

USA ešte v roku 1951 podpísali s Dánskom dohodu, v ktorej sa zaviazali chrániť Grónsko pred útokom, ale po 74 rokoch sa zdá, že hrozba prichádza práve zo Spojených štátov, uvádza magazín Politico.

Američania majú najväčší obranný rozpočet na svete, na ktorý iba v minulom roku vyčlenili 948 miliárd dolárov. Dánsko za minulý rok minulo na obranu 9,9 miliardy eur a významnú časť svojho vojenského vybavenia darovalo Ukrajine.

Škandinávska krajina má zároveň len 17-tisíc vojakov, zatiaľ čo americké ozbrojené sily pozostávajú z 1,3 milióna príslušníkov vrátane vojakov, ktorí sú v súčasnosti rozmiestnení v Grónsku, kde leží americká základňa Pituffik.

Trumpova invázia na arktický ostrov by predstavovala najkratšiu vojnu na svete, domnieva sa Ulrik Pram Gad z Dánskeho inštitútu pre medzinárodné štúdie.

„Grónsko nemá žiadne obranné schopnosti. Vedú to tam Američania,“ povedal pre Politico s tým, že niektoré lode dánskej pobrežnej stráže síce často Grónsko navštevujú, ale nemajú ani nainštalovaný systém potrebný na streľbu na ciele.

Kodaň každopádne vníma potrebu posilnenia obrany vážne, keďže Dánsko minulý rok minulo 2,37 percenta svojho HDP na armádu – čo je nad dvojpercentným cieľom NATO. V budúcnosti plánuje ďalšie zvýšenie.

Podľa hovorkyne Európskej komisie Pauly Pinhovej by sa v prípade „extrémne“ hypotetickej americkej invázie do Grónska uplatnila doložka Európskej únie o vzájomnej pomoci – článok 42.

„Doložka však v súčasnej podobe nemá zmysel, pretože za ňou nie je žiadna skutočná vojenská pomoc,“ povedal pre Politico Daniel Fiott z Centra pre bezpečnosť, diplomaciu a stratégiu.

A nie je jasné ani to, či by sa Dánsko mohlo odvolať na článok 5 Severoatlantickej zmluvy o vzájomnej pomoci proti inému spojencovi.

„Ide o ukážku sily? Sme svedkami diplomatického vyhrážania medzi spojencami? Naozaj nevieme, čo to je,“ dodal Pram Gad s tým, že takýto režim bude každopádne formovať nasledujúce štyri roky.

Po skončení studenej vojny USA výrazne obmedzili svoju vojenskú prítomnosť na ostrove, ale základňa Pituffik je pre Američanov naďalej kľúčová, pretože je vybavená systémom varovania pred raketami. Ak by totiž Rusko vyslalo rakety smerom k USA, tak by najkratšia cesta viedla práve cez Severný pól a Grónsko.

Pod amerického prezidenta, ktorý počas vojny stelesňuje vrchného veliteľa americkej armády, každopádne spadajú všetky konečné vojenské rozhodnutia vrátane rozmiestnenia vojsk; invázie na nepriateľské územie, vyslania špiónov; a použitia jadrových zbraní.