Jedna z top reforiem Mikuláša Dzurindu „ficovcom“ nevyhovovala. Spasil by našu ekonomiku návrat rovnej dane?
Píše sa rok 2004 a zo Slovenska sa pomaly, ale isto začína stávať „tiger Európy“. Krajina, ktorej v tom období už druhýkrát vládne garnitúra Mikuláša Dzurindu, sa má o pár mesiacov stať právoplatným členom Európskej únie, jej hrubý domáci produkt (HDP) kontinuálne rastie a prijíma rôzne štrukturálne reformy.
Jednou z nich je aj rozsiahla daňová reforma, ktorej úspešná realizácia vedie k tomu, že Slovensko sa stáva jednou z najrýchlejšie rastúcich európskych ekonomík. V rámci tejto reformy sa zavádza nový daňový systém, ktorý okrem iného ruší daň z dividend, rovnako tak aj dane z darovania, dedičstva a prevodu nehnuteľností a odstraňuje väčšinu výnimiek, odpočítateľných položiek či špeciálnych sadzieb.
Jednou z najvýraznejších zmien je zavedenie rovnej dane, ktorá nahrádza dovtedy platný progresívny daňový systém. Od 1. januára 2004 začína platiť rovná sadzba dane z príjmov pre právnické aj fyzické osoby a zároveň sa zjednocuje sadzba dane z pridanej hodnoty (DPH), a to všetko na úroveň 19 percent.
Zavedenie rovnej dane sa podľa ekonómov ukázalo byť dobrým krokom, ktorý sprehľadnil daňový systém, zvýšil daňové príjmy štátu, viedol k nárastu ekonomiky a prílevu zahraničných investícií.
To však podľa všetkého nestačilo, keďže staronová vládna garnitúra na čele s premiérom Robertom Ficom sa ju presne po deviatich rokoch rozhodla zrušiť. „Týmto rozhodnutím definitívne končí na Slovensku rovná daň, ktorú zo sociálneho hľadiska považujeme za škodlivú. Rovná daň v tomto období nemá miesto vo svete,“ vyhlásil Fico v januári 2013.
Aktuality.sk v spolupráci s odborníkmi analyzovali, či by sa mala rovná daň vrátiť a čo by jej znovuzavedenie znamenalo pre slovenskú ekonomiku.
Motivácia pre investorov, varovanie pre špekulantov
Medzi prvými by za návrat rovnej dane zahlasovala daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová. Tá v rozhovore pre Aktuality.sk o rizikách nedávno prijatých konsolidačných opatrení povedala, že rovná daň sa na Slovensku ukázala ako výborné opatrenie, ktoré po zavedení zvýšilo daňové príjmy štátu.
„Prihováram sa za návrat k rovnej dani a zrušenie daňových výnimiek tak, aby bol daňový systém prehľadný, jednoduchý a nenabádal na daňovú optimalizáciu,“ hovorí Hallová, podľa ktorej bolo zavedenie rovnej dane jediným príkladom, keď Slovensko zmenilo daňový systém a tým motivovalo firmy platiť viac daní.
Komplikovaný a neprehľadný daňový systém s mnohými výnimkami je ideálnym prostredím pre daňové úniky a daňovú optimalizáciu aj podľa finančného analytika OVB Allfinanz Slovensko Mariána Búlika. Ten prízvukuje, že opísanú skúsenosť potvrdzujú príklady mnohých štátov vrátane Slovenska, kde už máme skúsenosť s jednoduchým systémom s priamou daňou voči systému s viacerými pásmami pri dani z príjmov.
Rovná daň podľa Búlika zaznamenala na Slovensku jasný úspech a je presvedčený, že tento koncept by sa dal opäť použiť s pozitívnym vplyvom na Slovensko. „Skúsenosť ukazuje, že po zavedení rovnej dane sa efektivita výberu daní zvýšila a celkové daňové príjmy narástli. Keď štáty s otvorenou ekonomikou, akou je Slovensko, znížia daňové zaťaženie na dostatočne nízku úroveň, aby sa podnikateľom neoplatilo zbytočne optimalizovať a riskovať prípadné postihy, daňové príjmy rastú,“ súhlasí s Hallovou.
Nárast výberu daní podľa analytika nie je daný len poctivejším platením daňových záväzkov, ale aj rozvojom ekonomiky, ktorý nízka a rovná daň prináša. Je to totiž koncept, ktorý je v Európe ešte stále minoritný, a preto je pre firmy lákavý. Ak sa skombinuje nízke daňové zaťaženie s vymožiteľnosťou práva a platbami v eurách bez neistoty z výmenných kurzov, je to ideálna kombinácia na prilákanie investorov. „Osobne som preto presvedčený, že návrat k rovnej dani by bol krok dobrým smerom,“ konštatuje Búlik.
Kráčame opačným smerom
O tom, že zavedenie rovnej dane na nižšej úrovni by viedlo k prílevu investorov na Slovensko a k rastu príjmov štátneho rozpočtu, je presvedčená aj Hallová. Naopak, konsolidačné opatrenia majú podľa daňovej odborníčky potenciál pôsobiť opačne: výrazne zvyšujú náklady firiem a je pravdepodobné, že v konečnom dôsledku bude ekonomika na Slovensku trpieť a životná úroveň klesať.
Podľa Búlika prijaté konsolidačné opatrenia enormne zaťažujú celý podnikateľský sektor, ktorý tvorí takmer celý hrubý domáci produkt Slovenska. Expert pripomína, že Slovensko bude mať od budúceho roka najvyššiu daň z príjmu v regióne, ktorú ešte navýši transakčná daň. „To znamená, že 24-percentná daň z príjmu sa navýši na orientačne 27,5 percenta v reálnej výške, v akej budú zaťažené firmy. To je enormne vysoké číslo,“ hovorí.
Okrem toho máme na Slovensku druhé najvyššie daňovo-odvodové zaťaženie v Európskej únii, čo opäť znevýhodňuje podnikanie na Slovensku. Táto kombinácia je podľa Búlika vyslovene diskvalifikačná pri snahe získať investorov zo zahraničia a nemôžeme sa diviť ani tomu, keď sa na Slovensku podnikajúce firmy zdvihnú a premiestnia do zahraničia.
Ku kritike prijatých opatrení sa pridáva aj investičný a úverový analytik spoločnosti SwissLife Pavel Škriniar. Konsolidačné opatrenia podľa neho brzdia rozvoj ekonomiky a predstavené kroky vezmú firmám zdroje. „Firmy buď prenesú tieto opatrenia do cien, alebo sa premietnu do zníženia nákladov. Ani jeden krok neznamená rozvoj. Dôsledkom je odhadovaný rast inflácie o 1,5 percenta, teda nebude vo výške 3,5 percenta, ale v dôsledku konsolidácie až päť percent,“ zhodnotil.
Nie všetci sú za
Znovuzavedenie odskúšanej rovnej dane však nemá medzi odborníkmi len fanúšikov. Podľa sociálno-ekonomického analytika Jána Košča by išlo o zlý krok, pričom svoj názor zdôvodňuje pohľadom do zahraničia.
„Keď sa pozrieme na krajiny, kde bola takáto reforma zavedená, nikde to neprinieslo žiadne signifikantné pozitíva. V žiadnej bohatej krajine s vysokou životnou úrovňou takýto daňový systém nemajú a ani nikde vo vyspelom svete ho neplánujú zavádzať,“ hovorí Košč, ktorý v rovnej dani ako takej nevidí žiadnu logiku okrem toho, že daňový systém je „jednoduchý“. Jednoduché riešenia však podľa neho nikdy neprinášajú dobré výsledky.
„U nás sa zvykne argumentovať tým, že po zavedení rovnej dane sa nám zvýšili daňové príjmy, a preto je vraj rovná daň dobrá vec. Problémom však je, že sa pozeráme na koreláciu, a nie kauzalitu. Ak dnes niekto tvrdí, že po prípadnom návrate rovnej dane by sme znova mali vyššie daňové príjmy, tak asi chce vystúpiť z eurozóny a Európskej únie (EÚ), aby sme tam mohli znova vstúpiť. Pretože náš vstup do EÚ, otvorenie nášho trhu pre krajiny EÚ, náš vstup do spoločného trhu EÚ a následný vstup do eurozóny boli hlavným dôvodom zvýšenia našich daňových príjmov v tých rokoch,“ hovorí analytik.
Porovnateľné zvyšovanie daňových príjmov podľa jeho slov prebiehalo aj v iných krajinách, ktoré vstúpili do EÚ a zároveň nezaviedli rovnú daň.
Košč preto tvrdí, že ak by si mal vybrať medzi zavedením rovnej dane a konsolidačnými opatreniami, vybral by si konsolidačné opatrenia, pretože tie reálne znížia deficit. Rovná daň by podľa neho náš deficit ešte zvýšila.
Keď výsledky nestačia
Podľa ministerstva financií, ktoré v čase presadenia daňovej reformy vrátane rovnej dane viedol Ivan Mikloš, bola reforma „formulovaná s cieľom nastoliť na Slovensku moderný daňový systém, ktorý motivuje ľudí pracovať viac, respektíve aktívne si hľadať zamestnanie, podnikateľov investovať a vytvárať tak nové pracovné miesta. Tým má reforma prispieť k dynamickému a udržateľnému rastu ekonomiky, ktorý je hlavným predpokladom zvyšovania životnej úrovne obyvateľstva.“
Ak sa pýtate, či sa tento cieľ podarilo naplniť, samy za seba hovoria oficiálne dáta. Tie analyzoval Inštitút finančnej politiky, ktorý konštatoval, že daňové príjmy priniesli viac peňazí do rozpočtu oproti očakávaniam, čo však súviselo aj s rýchlejším rastom ekonomiky oproti predpokladom.
„Vyšší ekonomický rast samotný bol však do istej miery generovaný zavedením reformy. V porovnaní so scenárom bez reformy však celkové daňové zaťaženie kleslo v roku 2004 približne o 0,5 percenta na HDP,“ informovali autori analýzy Ľudovít Ódor a Zdenko Krajčír.
V jednej zo štúdií zhrnula dosah reformy aj Univerzita pre moderné Slovensko. Ekonomický rast našej krajiny kontinuálne stúpal zo 4,2 percenta v roku 2003 na 10,4 percenta v roku 2007. Miera nezamestnanosti v tom istom období poklesla z 18,2 percenta na 11,1 percenta.
Zároveň treba poznamenať, že v roku 2000 malo Slovensko o štyri stupne horší investičný rating oproti Česku a Maďarsku a o tri stupne horší ako Poľsko. Už v roku 2005 Slovensko všetky tieto krajiny predbehlo.
Tieto výsledky však druhej vláde Roberta Fica nestačili na to, aby rovnú daň ponechala v platnosti. Ako sme spomenuli už v úvode, Smer sa netajil tým, že rovnú daň považuje zo sociálneho hľadiska za škodlivú. Jej zrušenie druhá vláda Roberta Fica v roku 2013 zdôvodňovala tým, že chce získať viac zdrojov do verejného rozpočtu a zdaniť všetky príjmy.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) sa po takmer dvoch rokoch od zrušenia dane pozrela na to, či sa tieto ambície podarilo naplniť. Z jej analýzy vyplynulo, že tento krok nášmu hospodárstvu ublížil a zvýšenie daňového zaťaženia sa v dlhodobom horizonte bude odrážať v raste nezamestnanosti a poklese miezd.
RRZ zároveň uviedla, že v dôsledku zrušenie rovnej dane má a v najbližších rokoch bude mať Slovensko nižší ekonomický rast o 0,4 percenta. Neprišlo dokonca ani k zníženiu príjmových rozdielov, ktoré podľa Fica spôsobila práve jednotná sadzba dane.
Premiér však svoje rozhodnutie nechcel komentovať. Keď sa Aktuality.sk v tom čase obrátili na úrad vlády, odkázal nás na ministerstvo financií. Ani to však nechcelo priamo komentovať negatívne dôsledky zrušenia daňového systému.
Naša redakcia k tejto téme oslovila aj politológa Erika Láštica s otázkou, či by sa podľa jeho názoru v súčasnosti predsa len mohla nájsť politická vôľa na znovuzavedenie zrušenej reformy.
„Zavedenie rovnej dane počas druhej vlády Mikuláša Dzurindu bolo súčasťou viacerých štrukturálnych zmien v spravovaní štátu. Rovná daň bola dôležitou súčasťou snahy Slovenska stať sa atraktívnou krajinou pre zahraničných investorov, ale i symbolom, ktorý mal ukázať, že Slovensko sa definitívne stáva modernou trhovou ekonomikou. Po 20 rokoch od jej zavedenia sa mi zdá, že naplnila svoju historickú úlohu a jej prípadné opätovné zavedenie nedokáže urobiť zo Slovenska ‚tigra spod Tatier‘,“ povedal odborník.
Podľa jeho názoru zúfalo potrebujeme širokú spoločenskú dohodu na tom, ktoré priority budeme ako krajina držať dlhodobo naprieč voľbami a meniacimi sa vládami tak, aby Slovensko dokázalo úspešne riešiť výzvy, ktorým ako krajina čelíme – od predvídateľnosti právneho prostredia cez vynútiteľnosť práva až po únik mozgov.
Anketa: Je daňový systém na Slovensku zrelý na zmenu?
Silvia Hallová, daňová odborníčka a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton
Na Slovensku máme špecifické daňové nastavenia, ktoré sú už dávno zrelé na zmenu, avšak neriešili sa. Príkladom je rastúce tiché zdanenie, keď odpočítateľné položky rastú pomalšie ako mzdy. Tým sú postihnutí najmä ľudia s nízkym príjmom.
Ak by sa naviazali odpočítateľné položky a sadzby dane na priemernú mzdu v hospodárstve, umožnilo by to flexibilne kopírovať trhové podmienky pri zdaňovaní práce. To by v konečnom dôsledku pomohlo celej ekonomike a aj štátu cez zvyšovanie spotreby.
Ján Košč, sociálno-ekonomický analytik
Podľa môjho názoru meškáme 20 rokov a zmeny treba urobiť čím skôr, inak sa nedostaneme z pasce stredných príjmov ani nedostaneme našu ekonomiku na vyššiu úroveň a určite nezvýšime životnú úroveň obyvateľstva. Na fakt, že máme zlý daňový mix, nás dlhodobo upozorňujú všetky relevantné inštitúcie, od Medzinárodného menového fondu cez Európsku úniu až po Svetovú banku a OECD.
Okrem toho, že viac zdaňujeme ekonomickú aktivitu ako rentierstvo, hlavný problém tkvie v tom, že náš podiel daní a odvodov na HDP patrí dekády medzi najnižšie v Európskej únii, a aj z tohto dôvodu máme na Slovensku investičné dlhy vo všetkých sektoroch a oblastiach. Toto nedobehneme žiadnymi daňovými brzdami ani rovnou daňou, ani znižovaním sadzieb daní.
Mali by sme počúvať odborníkov, ktorí nám dlhodobo radia zaviesť do daňového systému skutočnú progresivitu, znova zaviesť majetkové dane, zaviesť dane z negatívnych externalít a toto všetko zakomponovať do funkčného celku, kde sa tieto zmeny nenalepia na súčasný systém.
Pavel Škriniar, investičný a úverový analytik spoločnosti SwissLife
Jednoznačne. Hybnou silou ekonomiky sú malé a stredné podniky, preto by podmienky pre bežného podnikateľa mali byť jednoduché a zrozumiteľné. Napríklad transakčná daň, respektíve daň z obratu, je dobrý nástroj, avšak nevhodne používaný. V súbehu s ďalšími daňami bude škodiť. Ak by existovala výlučne transakčná daň, podnikanie by sa výrazne zjednodušilo.
Marián Búlik, finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko
Súčasné daňové nastavenie rozhodne nie je ideálne a po zmenách od januára budúceho roka a situácia ďalej výrazne zhorší. Transakčná daň napríklad vyslovene podporuje rast šedej ekonomiky, ktorú máme už dnes najväčšiu v regióne, nehovoriac o logickej snahe o optimalizáciu pred enormným daňovým zaťažením, s ktorým prišla táto vláda bez snahy o akúkoľvek kompenzáciu. Najhoršie je, že prijatá konsolidácia nemá žiadnu stratégiu, je to len čistá snaha vybrať viac peňazí bez toho, aby sa štátna administratíva musela uskromňovať. Vláda okrem toho cielene kráti dávky pre časť obyvateľstva a, naopak, navyšuje benefity pre vybrané sociálne skupiny.
Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS)
Hoci ekonómovia radi tvrdia, že existujú škodlivé a menej škodlivé dane, v konečnom dôsledku je dôležitá výška daňového zaťaženia. Nízko výkonný verejný sektor tieto prostriedky nevie investovať, kapitálové investície na Slovensku nahrádzajú eurofondy či plán obnovy. Verejná správa peniaze len presúva domácnostiam, pritom často sú to tí istí ľudia, ktorí dane platia a následne ich dostanú v podobe dávok. Tieto transfery sú zbytočné. Skutočné ozdravenie verejných financií, ktoré by obsahovalo škrty vo výdavkoch, by v horizonte troch až piatich rokov vytvorilo priestor na znižovanie daní.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO