Jedno z konsolidačných opatrení môže nakoniec naraziť na Brusel. Je v rozpore s právom EÚ (ekonomický výber)
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Daň z finančných transakcií môže ešte naraziť na Európsku úniu: Nadobudnutie účinnosti zákona o dani z finančných transakcií na Slovensku sa očakáva už od 1. januára 2025, no tento právny predpis vyvoláva v podnikateľskej sfére vážne obavy. Slovenská pobočka medzinárodnej organizácie International Fiscal Association (IFA), ktorá združuje daňových poradcov, právnikov a akademických odborníkov, otvorene kritizuje zákon ako porušujúci základné princípy európskeho práva a neúmerne zaťažujúci podnikateľov. Podľa IFA ide o administratívnu záťaž, ktorá diskriminuje slovenské firmy a môže ich negatívne ovplyvniť aj v kontexte medzinárodného obchodu.
Medzi najväčších kritikov zákona patrí prezidentka slovenskej IFA Renáta Blahová, ktorá upozorňuje, že nová daň zasiahne aj transakcie slovenských podnikateľov v zahraničných bankách, čo môže zvýšiť ich náklady. „Z európskeho hľadiska je problematické, že daň z finančných transakcií sa vzťahuje aj na zahraničné účty slovenských podnikateľov. To vedie k vyššiemu zdaneniu cezhraničných transakcií, čo je v rozpore s voľným pohybom kapitálu podľa článku 63 Zmluvy o fungovaní EÚ,“ zdôrazňuje Blahová.
Tri hlavné dôvody, prečo je zákon problematický:
1. Prijatie bez riadneho legislatívneho procesu – zákon bol schválený v skrátenom konaní, a to bez dôkladnej analýzy jeho súladu s medzinárodným daňovým právom. Odborníci z IFA upozorňujú, že právne postupy v tejto oblasti by mali byť transparentné a dôkladne prehodnotené, aby nedošlo k poškodeniu slovenských podnikateľov.
2. Diskriminačná administratívna záťaž pre slovenské firmy – zákon požaduje, aby slovenskí podnikatelia vypočítavali a odvádzali daň z pohybov na svojich účtoch v zahraničných bankách na mesačnej báze. To predstavuje administratívne a finančné nároky, ktoré nie sú kladené na domáce účty, a preto IFA tento postup považuje za diskriminačný.
3. Obmedzenie voľného pohybu kapitálu – podľa článku 63 Zmluvy o fungovaní EÚ je voľný pohyb kapitálu jedným zo základných pilierov európskeho hospodárstva. IFA a ďalší odborníci sa obávajú, že nová daň by obmedzila voľný tok kapitálu a odradila zahraničné firmy od investovania na Slovensku.
Slovenská pobočka IFA sa pridala k iniciatíve zahraničných obchodných komôr na Slovensku, ktoré sa obrátili na Európsku komisiu s cieľom získať podporu a prešetriť súlad tejto legislatívy s európskymi normami. Podľa Silvie Hallovej, partnerky spoločnosti Grant Thornton, by nový zákon nielenže neprimerane zasahoval do podnikania na Slovensku, ale vytváral by diskrimináciu, ktorá by mohla poškodiť celé odvetvia.
Podnikatelia teraz dúfajú, že Európska komisia zohľadní podnet a zasiahne tak, aby ochránila slovenské podnikateľské prostredie pred neželanými dôsledkami.
Kamala Harrisová alebo Donald Trump? Odborníci majú jasno, ktorý z kandidátov by bol lepší pre Slovensko a EÚ: Už o pár dní sa dozvieme, kto vystrieda v Bielom dome odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena. Nový americký prezident môže svojimi krokmi výrazne ovplyvniť ekonomické dianie aj vo zvyšku sveta. Európa ako najbližší spojenec USA je značne previazaná s americkým hospodárstvom.
Preto je pre nás dôležité, kto bude najbližšie štyri roky šéfovať najväčšej ekonomike sveta. V našej pravidelnej rubrike Panel expertov, sme sa obrátili na odborníkov, aby zhodnotili, kto by bol pre EÚ, a teda aj pre Slovensko lepším a vhodnejším americkým prezidentom – Kamala Harrisová alebo Donald Trump. Odpovede si môžete prečítať v tomto článku.
Konsolidačný balíček môže spôsobiť chaos: Gastrosektor sa už od začiatku budúceho roka môže pripraviť na poriadny zmätok. Vláda totiž v rámci konsolidačného balíčka pripravila pre majiteľov reštaurácií a doručovateľov jedla „prekvapenie“ – nové, viacstupňové nastavenie dane z pridanej hodnoty (DPH).
Sadzby sa budú líšiť nielen podľa toho, či si zákazník vychutná jedlo priamo v reštaurácii, alebo si ho nechá doviezť domov, ale v prípade donášky dokonca pribudnú dve rôzne sadzby. To všetko môže znamenať jediné – zákazníci by mali rátať s nárastom cien. Viac sa dozviete na portáli Pravda.sk.
Číslo týždňa
Podľa organizácie OECD v roku 2023 zarábali učitelia u nás na základných školách 71 percent priemeru ostatných vysokoškolsky vzdelaných zamestnancov na Slovensku. Pri stredných školách je to 75 percent. Česko a Poľsko sú na podobnej úrovni. Výrazne nižšie je Maďarsko (49 a 53 percent).
Graf týždňa
Ako by dopadli prezidentské voľby v USA, keby volili obyvatelia iných štátov? Ako vyplýva z tohtotýždňového grafu, tak na Slovensku má väčšiu podporu Donald Trump.
Obrázok týždňa
Keď sa hovorí, že Čína všetko okopíruje, tak v obrázku týždňa vidno, akým spôsobom vykradli tradičných výrobcov vlakov zo Západu a Japonska.
Zahraničie
Bloomberg: Hospodárske náklady spojené so zmenou klímy pravdepodobne výrazne prekročia doterajšie odhady, a to vďaka novým údajom, ktoré využívajú modely na presnejšie predpovedanie potenciálnych dôsledkov. Najnovšie klimatické dáta vrátane rekordného rastu teplôt ukazujú, že riziká zmeny klímy môžu zasiahnuť globálny hrubý domáci produkt (HDP) do roku 2050 až štvornásobne viac, ako sa očakávalo, uviedla Sieť pre ekologizáciu finančného systému (NGFS).
NGFS však zdôrazňuje, že ešte nie je neskoro zmeniť smer. Podľa tejto organizácie, ktorá združuje viac ako 140 centrálnych bánk a orgánov dohľadu, by sa negatívny vplyv na HDP mohol zmierniť rozhodným úsilím o ekologickú transformáciu už dnes.
Tieto varovné slová prichádzajú po alarmujúcej správe Programu OSN pre životné prostredie, ktorý minulý mesiac upozornil, že súčasné politiky nás vedú k otepleniu o 3,1 stupňa Celzia nad predindustriálnu úroveň. NGFS predpovedá, že pri oteplení o tri stupne by mohlo dôjsť k poklesu HDP až o 30 percent.
Politico: Agentúra Európskej únie pre boj proti podvodom (OLAF) spustila vyšetrovanie, ktoré môže odhaliť rafinovaný trik: vývoz ruskej ropy maskovanej ako „turecký produkt“ priamo do EÚ. Informoval o tom portál Politico, ktorý sa odvoláva na dva dôveryhodné zdroje.
OLAF má právomoc na základe svojich zistení odporučiť členským štátom EÚ prijatie konkrétnych opatrení či dokonca spustenie trestných vyšetrovaní. Predchádzajúce analýzy naznačili, že turecké prístavy opakovane prijímali a následne reexportovali ruskú ropu pod zmenenou značkou, čím obchádzali západné sankcie. Turecko je totiž už dlhší čas označované za kľúčového aktéra v obchádzaní sankcií uvalených na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu.
Európska únia v roku 2022 zakázala dovoz ruskej ropy, aby znížila svoju závislosť od ruských fosílnych palív, pričom výnimky udelila len vnútrozemským štátom ako Maďarsko, Slovensko a Česko. Politico prinieslo dôkazy o náraste ropných tokov cez Turecko, kde sa táto ropa údajne „rebranduje“ a s novými papiermi vstupuje do EÚ ako „nesankcionovaná“.
Táto medzera v pravidlách umožnila v roku 2023 priniesť Moskve približne tri miliardy eur do jej vojnovej pokladnice.
Hoci je Turecko členom NATO, počas ruskej invázie si zachováva neutrálnu pozíciu a hrá úlohu sprostredkovateľa medzi Ruskom, Ukrajinou a Západom. Prezident Recep Tayyip Erdogan verejne podporuje ukrajinskú suverenitu, Turecko poskytlo Ukrajine zbrane a spolu s OSN sprostredkovalo dnes už zrušenú dohodu o obilnom koridore cez Čierne more.
Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike
Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO