Kamala Harrisová alebo Donald Trump? Odborníci majú jasno, ktorý z kandidátov by bol lepší pre Slovensko a EÚ (panel expertov)
Už o pár dní sa dozvieme, kto vystrieda v Bielom dome odchádzajúceho prezidenta Joea Bidena. Nový americký prezident môže svojimi krokmi výrazne ovplyvniť ekonomické dianie aj vo zvyšku sveta. Európa ako najbližší spojenec USA je značne previazaná s americkým hospodárstvom.
Preto je pre nás dôležité, kto bude najbližšie štyri roky šéfovať najväčšej ekonomike sveta. Obrátili sme sa na odborníkov, aby zhodnotili, kto by bol pre EÚ, a teda aj pre Slovensko lepším a vhodnejším americkým prezidentom – Kamala Harrisová alebo Donald Trump. Experti odpovedali na nasledujúce otázky:
1. Koho by ste osobne preferovali ako budúceho amerického prezidenta z pohľadu ekonomických dôsledkov na EÚ?
2. Prečo by ste preferovali tohto kandidáta/kandidátku?
3. Aké ekonomické dôsledky môžeme očakávať v EÚ, ako aj na Slovensku, pokiaľ by vyhral druhý protikandidát/protikandidátka?
Martin Krištoff, portfólio manažér spoločnosti Haberl
1. Prezidentské voľby v USA medzi Donaldom Trumpom a Kamalou Harrisovou môžu výrazne ovplyvniť obchodné vzťahy, ceny energií, ako aj kurz eura.
Z pohľadu akciových trhov je Trumpova politika, zameraná na znižovanie daní a regulačných obmedzení, určite výhodná pre veľké korporácie, predovšetkým v energetike a tradičných priemysloch. Tento prístup však môže ignorovať environmentálne a sociálne dôsledky, ktoré dnes čoraz viac rezonujú vo verejnosti.
Na druhej strane Harrisovej návrhy, ako napríklad zvýšenie daní na spätné odkupy akcií, môžu poskytnúť prostriedky na podporu verejných projektov a inovácie v ekologickejších oblastiach, hoci to na začiatku nemusí byť pre trhy príliš atraktívne. Myslím si, že Harrisovej prístup k daňovej a regulačnej politike by mohol v dlhodobom horizonte priniesť viac udržateľných riešení a menší tlak na životné prostredie.
2. Trump zastáva protekcionistický prístup, ktorý, ako vieme z minulosti, by mohol viesť k zavedeniu ciel na európske produkty, čo by malo negatívny vplyv na hrubý domáci produkt (HDP) Európskej únie.
Na druhej strane víťazstvo Harrisovej by pravdepodobne podporilo voľnejšiu spoluprácu medzi USA a Európou, čím by sa vytvorili priaznivejšie podmienky pre slovenských exportérov a stabilnejšie ekonomické prostredie v Európe.
Ak by Trump presadil svoje protekcionistické opatrenia, zasiahol by tým európske ekonomiky, ktoré sa pri vývoze silno spoliehajú na USA, a dovozné clá by mohli znevýhodniť miestnych výrobcov na americkom trhu. Na druhej strane, ak by vyhrala Harrisová, pravdepodobne by uprednostňovala otvorenejšiu transatlantickú spoluprácu, ktorá by vytvorila stabilnejšie podmienky a posilnila exportné možnosti slovenských firiem. Myslím si, že takéto otvorené prostredie by bolo pre európske ekonomiky vrátane Slovenska výhodnejšie, keďže znižovanie obchodných prekážok uľahčuje prístup na americký trh a prispieva k väčšej ekonomickej stabilite.
3. Prezidentské voľby v USA, predovšetkým medzi dvoma osobnosťami s takými rozdielnymi prístupmi, vždy vzbudzujú pozornosť medzinárodnej verejnosti. Podľa môjho názoru môže prípadné víťazstvo Donalda Trumpa viesť k dôrazu na protekcionistickú obchodnú politiku a k tlaku na sebestačnosť v energetike, čo by mohlo ovplyvniť medzinárodný trh s energiami, a tým aj ich cenu na Slovensku.
Na druhej strane Kamala Harrisová pravdepodobne presadí ekologickejší a inkluzívnejší prístup, čo by mohlo priniesť inovatívne investície a podporu zelených technológií, ktoré majú veľký význam aj pre slovenskú ekonomiku.
Rozdiely medzi týmito prístupmi majú potenciál aj priamo ovplyvniť pohyb kurzu eura, pričom neistota a volatilita môžu byť vyššie pred voľbami i po nich.
Anton Marcinčin, bývalý ekonóm Svetovej banky
1. – 3. Demokratov. Trump je nevyspytateľný, a preto predstavuje vysoké riziko pre vývoj svetového hospodárstva.
Michal Lehuta, makroekonóm VÚB Banky
1. – 3. Napriek ohlasovaným novým clám Donalda Trumpa s nimi nemusí ekonomika EÚ dopadnúť tak zle, ako sa na prvý pohľad zdá. Dôvodom je vysoký rozdiel medzi clami ohlasovanými na Čínu či Mexiko (60 percent a viac) a na zvyšok sveta (10 až 20 percent). Ten môže v zahraničnom obchode s USA zvýhodniť práve zvyšok sveta vrátane Európy.
Simulácia našich talianskych kolegov odhaduje vplyv Trumpovej novej obchodnej vojny na ekonomiku eurozóny v roku 2025 zhruba nulový a v roku 2026 negatívny len v objeme 0,1 percenta HDP. Ekonómovia Edward J. Balistreri a Christine McDanielová z Iowskej univerzity dokonca prišli k výsledkom, ktoré sú pre EÚ v čistom vyjadrení pozitívne.
EÚ však môže v prípade Trumpovho víťazstva potenciálne viac uškodiť koniec americkej vojenskej podpory pre Ukrajinu (a pre spojencov všeobecne). Ak by sa ruské vojská vďaka tomu priblížili k našim hraniciam, vyžadovalo by si to ešte vyššie výdavky na obranu, podporu okliešteného suseda či obsluhu rizikovejšieho dlhu. V prípade potenciálneho zvolenia Kamaly Harrisovej takéto výrazné zmeny v zahraničnej či colnej politike neočakávame.
Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne
1. – 2. Pri oboch kandidátoch možno očakávať isté dôsledky na EÚ, a teda aj na Slovensko. V prípade Donalda Trumpa možno očakávať konfrontačnejší typ politiky, pričom na stole je zavedenie širokých dovozných ciel, čo potenciálne výrazne naruší exportne zameranú európsku ekonomiku. Sekundárne tu budú aj dôsledky vyostrenejšej obchodnej vojny s Čínou.
V prípade zvolenia Donalda Trumpa možno tiež očakávať výrazný tlak na členské štáty NATO, aby plnilo svoje záväzky v oblasti obrannej politiky, teda aby viac peňazí z verejných rozpočtov smerovalo do vojenského vybavenia, pričom Donald Trump rozhodne nepatrí medzi fanúšikov Severoatlantickej aliancie.
Kamala Harrisová priamo vyjadruje podporu NATO a Ukrajine, ale aj v jej prípade treba počítať s tým, že si Európa bude musieť viac uvedomiť svoju zodpovednosť za seba a bude potrebné prijať kroky na to, aby sme znížili našu závislosť od ochranného dáždnika, ktorý z veľkej časti platia americkí daňoví poplatníci. V prípade jej víťazstva by však bol tento proces pomalší a pravdepodobne aj predvídateľnejší.
Tieto voľby sú teda dôležité aj pre otázky budúcej kolektívnej bezpečnosti Európy, čo sa v konečnom dôsledku v ekonomike prejaví vyššími nákladmi na zbrojenie a obranu. Ďalším rozmerom je podpora boja proti klimatickej zmene. Na tomto poli dnes existuje lepšia zhoda EÚ s Kamalou Harrisovou ako s Donaldom Trumpom, pričom pre ďalší vývoj migrácie v súvislosti so zmenou klímy bude pre Európu a jej politické usporiadanie dôležitá úzka medzinárodná koordinácia a spolupráca.
V minulosti sme videli, že prezident Trump neváhal odstúpiť od Parížskej dohody o klimatickej zmene. Bez ohľadu na to, kto voľby v USA vyhrá, má EÚ pred sebou jasné výzvy, s ktorými sa bude musieť popasovať. Javí sa, že v prípade zvolenia Kamaly Harrisovej by sme získali trochu času navyše.
3. V prípade víťazstva Donalda Trumpa možno očakávať vyostrenejšie obchodné vojny, čo by pre Slovensko, ktoré je malou a exportne zameranou ekonomikou, nemusela byť dobrá správa. Na druhej strane je tu Trumpov pozitívny sentiment smerom k populistickým stredoeurópskym lídrom, čo by v krátkodobom horizonte mohlo negatívne ekonomické následky na náš región aspoň čiastočne v nejakej forme tlmiť.
S potenciálnym zvolením Donalda Trumpa sa spája vyššia miera neistoty v jeho budúcich krokoch, čo pre našu ekonomiku môže predstavovať dodatočné náklady plynúce z rizikovejšieho globálneho prostredia. Keďže sme malá krajina na vonkajšej hranici EÚ aj NATO, je v našom najvyššom záujme, aby obranná aliancia ostala stabilná a plne reakcie schopná. V prípade zvolenia Donalda Trumpa možno očakávať potrebu navýšenia obranných rozpočtov v rámci celej EÚ, čo sa dotkne aj Slovenska.
V jednoduchej matematike platí, že ak potrebujeme nakupovať viac zbraní a obranného materiálu, môžeme stavať menej škôlok či opravovať menej mostov. Platí však tiež, že týmto výdavkom sa pravdepodobne nevyhneme v čase pri ktoromkoľvek kandidátovi.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO