Konsolidácia po slovensky: Ako nás nakoniec dobehli sociálne balíčky

Tento článok je súčasťou ročenky Kauzy 2024, ktorú nájdete na obchod.aktuality.sk. Kúpou ročenky podporíte slobodnú žurnalistiku.

Takto pred šiestimi rokmi Peter Kažimír, vtedajší minister financií, ktorý dnes šéfuje Národnej banke Slovenska, sľuboval, že štát prestane kopiť dlhy a žiť na úkor budúcich generácií. „Predstupujem pred vás so svojím v poradí siedmym rozpočtom. Tento rozpočet je čímsi iný a je naozaj aj výnimočný, pretože je to prvý rozpočet v histórii našej krajiny s vyrovnaným hospodárením,“ obhajoval v závere roka 2018 návrh štátneho rozpočtu pred poslancami Národnej rady SR.

CELKOM INÁ REALITA

Podľa Kažimírových (vtedy Smer) plánov malo Slovensko v roku 2019 hospodáriť s vyrovnaným rozpočtom, čo v praxi znamená, že vláda má rovnaké výdavky ako príjmy a v kolónke deficit svieti nula. Malo ísť o historickú udalosť, keďže žiaden kabinet dovtedy nedokázal minúť len toľko, koľko vyzbieral od daňových poplatníkov. Rovnako na tom malo byť Slovensko aj v nasledujúcom roku 2020. Dokonca na rok 2021 Kažimír naplánoval prebytkový rozpočet na úrovni 0,2 percenta hrubého domáceho produktu (HDP).

Lenže ako už vieme, realita bola úplne iná. Vláda Roberta Fica a neskôr aj kabinet Petra Pellegriniho (vtedy Smer, dnes Hlas) nedokázali splniť vlastné sľuby. Dobré ekonomické časy nevyužili na skutočné ozdravenie verejných financií, ale naopak – pokračovali v zadlžovaní. A keďže ekonomické zákony fungujú neúprosne, konsolidácia prichádza na rad teraz. Sociálni demokrati sa chceli vyhnúť nepopulárnym opatreniam, ale nakoniec ich k tomu dotlačila Európska komisia spolu s finančnými trhmi.

Zároveň treba dodať, že ku katastrofálnej situácii výrazne prispeli aj vlády Igora Matoviča (OĽaNO premenované na Slovensko) a Eduarda Hegera (vtedy OĽaNO, dnes Demokrati) počas pandémie.

ODSÚVANIE PROBLÉMU

O ozdravovaní slovenských verejných financií sa hovorí už viac ako desaťročie, avšak k poriadnym konsolidačným opatreniam nikdy nedošlo. Aj preto sa ich dlhodobá udržateľnosť neustále zhoršovala, a to predovšetkým zavádzaním rôznych populistických opatrení. K neutešenému stavu verejného rozpočtu pritom významne prispelo aj zvyšovanie dôchodkov či miezd štátnych zamestnancov.

O prístupe ku konsolidácii zo strany sociálnych demokratov vypovedá aj obdobie rokov 2012 až 2016, keď Smer vládol sám. Premiér Fico a jeho financmajster Kažimír opakovane sľubovali, že hospodárenie štátu dajú do poriadku. Lenže neboli schopní dodržať svoje pôvodné plány. Na rok 2015 si napríklad naplánovali deficit verejných financií na úrovni 2,49 percenta HDP. Skutočnosť však bola horšia: sekera na úrovni takmer troch percent HDP.

Nešlo pritom o prvý prešľap Ficovej vlády. Podobný scenár sa udial aj o dva roky skôr. Rezort financií pod vtedajším vedením Kažimíra obviňoval zo zodpovednosti za zlé čísla Štatistický úrad EÚ – Eurostat. Ten Slovensku neuznal niektoré príjmy. Týkalo sa to predovšetkým železničného nákladného prepravcu Cargo a Štátneho fondu rozvoja bývania.

Okrem toho viaceré rezorty a organizácie prekročili plánované výdavky. Napríklad ministerstvo vnútra hospodárilo takým spôsobom, že oproti plánu minulo o 190 miliónov eur viac. Plánované výdavky prekročilo tiež ministerstvo dopravy o 135 miliónov eur. K tomu treba prirátať aj dlh štátnych nemocníc, zdravotnícke zariadenia totiž hospodárili so sekerou 251 miliónov eur.

Odborníci zmietli Kažimírove argumenty zo stola pripomínajúc, že na zvýšenie sekery upozorňovali vopred, ale ministerstvo ich ignorovalo. Analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) vyčítali vláde nezodpovednosť. Keby totiž brala konsolidáciu vážne, tak by mohol deficit verejných financií už v roku 2015 dosiahnuť len 1,5-percentnú úroveň.

Analytik inštitútu INESS Radovan Ďurana označil obdobie druhej Ficovej vlády, keď Smer vládol sám, za premárnené. Hospodárstvo v tomto období získavalo na sile aj vďaka tomu, že ekonomika sa opätovne naštartovala po kríze spoločnej európskej meny. Hrubý domáci produkt v poslednom kvartáli roka 2015 vzrástol o takmer šesť percent. Ani tieto dobré ekonomické časy nedokázala vláda využiť. Ficov kabinet mal pritom v danom volebnom období k dispozícii navyše 4,6 miliardy eur, ktoré pritiekli do štátnej kasy nad rámec plánu. Deficit však dokázal znížiť len o 721 miliónov eur. Vláda tak nedokázala na sebe výraznejšie šetriť.

Časť viny na tom nesie aj Brusel. Európska únia totiž vtedy netlačila na členské krajiny, stačilo jej, aby si udržiavali deficit pod tromi percentami HDP. Štáty tak necítili žiaden tlak na ozdravovanie, zvlášť v čase, keď Európska centrálna banka (ECB) poskytovala extrémne lacné peniaze. Tým pominul na istý čas aj tlak finančných trhov, ktoré by donútili politikov k činom.

ZMENA NEPRIŠLA ANI S MOSTOM-HÍD

Laxný prístup k verejným financiám pokračoval aj po voľbách v roku 2016. Koaliční partneri Smeru – Most-Híd a SNS nešli do vlády, aby začali s výraznejším osekávaním výdavkov štátu. Práve naopak, v priebehu štyroch rokov sa udržateľnosť verejných financií dostala z úrovne nízkeho rizika až na hranicu vysokého rizika. V rámci porovnávania s ďalšími členskými krajinami Únie sme sa dostali do desiatky najhorších, teda štátov s najväčšími deficitmi. Pričom zhruba polovica krajín už vtedy hospodárila s prebytkami. Dokonca aj Grécko malo v roku 2019 prebytkové hospodárenie.

Zároveň vtedajšia koalícia pred odchodom prijala viaceré drahé opatrenia, ktoré sa odrazili na rastúcich výdavkoch. Pred voľbami v roku 2020 schválila Pellegriniho vláda predvolebný 10-percentný rast platov zamestnancov v štátnej a vo verejnej správe, a to v čase, keď bola inflácia iba dvojpercentná. Zároveň vtedajšia koalícia odobrila nekryté 13. dôchodky v plnej výške. Výsledok? Deficit na konci Pellegriniho vlády bol štvrtý najhorší spomedzi štátov eurobloku.

„Na konci dobrých časov a tesne pred prepuknutím pandémie tak Slovensko malo deficit, ktorý nebol veľmi vzdialený od maximálneho povoleného limitu na úrovni troch percent HDP, namiesto toho, aby rozpočet vstupoval do krízového obdobia ako prebytkový alebo aspoň vyrovnaný,“ priblížil šéf RRZ Ján Tóth.

V roku 2019 došlo tiež k zrušeniu automatu na zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, čo zhoršilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií.

SMER V OPOZÍCII A NÁSTUP OĽANO

Hospodárenie vlád sociálnych demokratov okrem ekonómov dlhodobo kritizovala aj opozícia na čele s Matovičom. Preto po voľbách v roku 2020, keď vyhralo jeho hnutie, sa očakávalo, že nová vláda bude pristupovať k verejným financiám oveľa racionálnejšie a hospodárnejšie.

Lenže prišla pandémia a vtedajší premiér a minister financií, teda Matovič a Heger, akoby zabudli na akúkoľvek fiškálnu obozretnosť.

Z ich predvolebných sľubov aj programových vyhlásení sa stal v priebehu pár týždňov doslova bezcenný zdrap papiera. Matovičova a Hegerova vláda zaťali do verejných financií poriadne sekery. Výdavky doslova explodovali, kým príjmy štátu klesli najskôr pre pandémiu a neskôr stagnovali. Do tohto neutešeného stavu prišla ešte ruská plnoformátová invázia na Ukrajinu, ktorá spustila energetickú krízu.

S pandémiou a vojnou na Ukrajine sa museli vyrovnať aj ostatné európske štáty, lenže Slovensko si vybralo tú najhoršiu cestu. Väčšina opatrení v rámci boja proti koronavírusu vrátane štátnej pomoci pri zatváraní ekonomiky bola celoplošná. Takisto pomoc pri energetickej kríze bola neadresná a určená pre všetkých.

Ako povedal ekonóm Slovenskej akadémie vied Martin Hudcovský, deficity v tomto čase narastali aj v okolitých krajinách. Na Slovensku sa však z krízových deficitov stali bežné deficity a tempo ich poklesu je veľmi mierne. „Za rok 2024 dokonca dosiahneme nárast deficitu, čo je v priamom rozpore s logikou konsolidácie. To, čo umožnilo ostatným krajinám rýchlejšie zmierniť deficity, bol charakter opatrení, ktoré boli prijaté. Pričom väčšina z nich mala jednorazový charakter. U nás sa na výdavkovej strane prijali najmä systematické opatrenia, ktoré pravidelne zaťažujú verejné financie.“

To je prípad práve aj energetickej pomoci, ktorá by sa mala výrazne zredukovať až na budúci rok. Avšak v nejakej okresanej forme zostane naďalej v platnosti. Plošná pomoc má u nás dlhú históriu, jej príkladom je aj znížená sadzba DPH na základné potraviny, ktorá sa týka chudobných i bohatých. No aj sociálne balíčky, ktoré sľubovali všetkým lacnejší plyn a vlaky zdarma pre študentov a dôchodcov.

V neposlednom rade nesmieme zabúdať ani na Matovičov a Hegerov populizmus. Okrem pandémie a vojny na Ukrajine sa pod katastrofálny stav štátnej kasy podpísali tiež ich sociálne balíčky. Šéf OĽaNO (hnutie Slovensko) ich nazval „atómovkami“. Išlo o vyplácanie rodinného balíčka, zavedenie rodičovského dôchodku, zvyšovanie miezd v zdravotníctve i rast výdavkov v školstve. Tieto populistické kroky mali v skutočnosti devastačné účinky podobne ako atómová bomba. Preto nie je prekvapením, že deficit verejných financií za rok 2023 dosiahol úroveň 5,2 percenta a v roku 2024 bude ešte o dve desatiny vyšší.

ZÁSAH BRUSELU A FINANČNÝCH TRHOV

Každému racionálnemu človeku je jasné, že takéto hospodárenie je dlhodobo neudržateľné. Ak by sa nič nezmenilo, tak by sme skončili ako Grécko, ktoré musela zachraňovať celá Európa ešte na začiatku minulého desaťročia. Európska komisia a finančné trhy preto začali vytvárať tlak na novú slovenskú vládu, ktorá vzišla z predčasných septembrových volieb 2023.

Štvrtá Ficova vláda sa spočiatku tvárila, že ozdravovanie hospodárenia štátu sa jej veľmi nebude týkať. Slovo konsolidácia koaliční politici spočiatku veľmi ani nepoužívali. Lenže investori, ktorí Slovensku požičali, začali byť nervózni. Samozrejme, to sa začalo odrážať na výnosoch našich vládnych dlhopisov, ktoré začali rásť. Tým sa financovanie štátneho dlhu začalo vláde predražovať. Navyše aj Európska komisia vytvárala tlak na členské krajiny, aby si dali do poriadku verejné financie.

Preto na jar 2024 premiér spolu s ministrom financií Ladislavom Kamenickým verejne oznámil zámer kabinetu konsolidovať verejné financie. Konkrétne kroky však v tom čase neprezradili. Médiá čiastočne prichádzali s možnými opatreniami vrátane zvyšovania DPH, ktoré Fico spočiatku rezolútne odmietal. Nakoniec po dlhých mesiacoch kapituloval.

Rezort financií v septembri predstavil konsolidačný balíček, ktorého súčasťou je aj zvýšenie základnej sadzby DPH. Ten je postavený na 17 opatreniach, do ktorých patrí okrem zvýšenia základnej sadzby DPH aj nárast daní pre veľké firmy a zavedenie transakčnej dane. Všetky opatrenia by mali priniesť do budúcoročného rozpočtu navyše takmer 2,2 miliardy eur.

A práve v tom spočíva základný problém celého ozdravovania verejných financií súčasnou vládou. Gro konsolidácie totiž spočíva vo zvyšovaní príjmov. Kabinet sa vôbec neobťažoval škrtať na sebe, teda vo svojich výdavkoch. To v súvislosti s nedávnym výrazným zvyšovaním platov politikov vyznieva bizarne a arogantne. Dodajme, že Fico je premiérom s druhým najvyšším platom v Únii, mesačne si na účet pripíše plat zodpovedajúci takmer osemnásobku priemernej mzdy Slováka.

NAJVIAC ZAPLATIA RODINY S DEŤMI

Podľa Ľuboša Pavelku z Katedry medzinárodného obchodu Obchodnej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave konsolidácia najmenej zabolí penzistov s vysokými dôchodkami. Seniorov s dôchodkami nad tisíc eur mesačne je viac ako 100-tisíc.

Títo by podľa doterajšieho modelu takzvaných 13. dôchodkov nedostali k Vianociam navyše ani cent, ale štedrý štát im teraz vyplatí 606 eur. „Seniori majú tiež zadarmo dopravu vlakom, čo nie je v EÚ vôbec bežné, no skôr je to až neuveriteľné. Štát si na vlaky zadarmo musí požičiavať peniaze zadlžovaním budúcich generácií. Ide o takzvané dopravné výkony vo verejnom záujme. Postačovalo by pritom poskytovať zľavu 50 percent z obyčajného cestovného. To sa týka aj študentov,“ dodal Pavelka.

Ekonóm a člen RRZ Martin Šuster považuje za víťazov konsolidácie aj samotných politikov. Tí si podľa neho zjednodušili vysvetľovanie a presadzovanie balíka, vynechali medzirezortné pripomienkové konanie, len čisto formalisticky diskutovali so sociálnymi partnermi a skrátili na minimum diskusiu v parlamente.

„To, čo by malo byť ich prácou — hľadanie spoločenskej zhody a poctivý výber tej najlepšej z dostupných alternatív –, sa vôbec neudialo. Politici si tiež vybrali tie opatrenia, ktoré sú pre nich z manažérskeho hľadiska najjednoduchšie — zvyšovanie daní jednoduchými zmenami sadzieb, zavedenie novej dane, ktorú im celú zadministrujú banky, alebo znižovanie výdavkov pre veľké skupiny obyvateľov,“ vysvetlil.

Politici sa tak vyhli opatreniam, ktoré si vyžadujú náročnú manažérsku prácu: znižovanie daňových únikov, zefektívnenie štátnych inštitúcií, zjednodušenie procesov v štátnej správe a odstránenie duplicít aj s pomocou lepšej digitalizácie. Ekonómovia preto vláde vyčítajú, že zabudla na opatrenia na podporu ekonomického rastu a konkurencieschopnosti. Naopak, zvyšovanie daní sa negatívne podpíše na ďalšom ekonomickom raste. Aj preto Národná banka Slovenska koncom roka 2024 znížila svoj budúcoročný odhad, keď by naše HDP malo vzrásť o 2,5 percenta. To je o 0,6 percentuálneho bodu menej oproti letnej prognóze.

RRZ dokonca presne prepočítala finančné dôsledky konsolidácie na jednotlivé skupiny obyvateľstva. Vládne opatrenia najmenej pocítia starobní dôchodcovia. Ich celkové príjmy sa v roku 2025 znížia v priemere o 451 eur. Stále však budú mať viac o 394 eur v porovnaní s rokom 2022, keď sa zaviedla rodičovská penzia a vzrástol 13. dôchodok.

Rodiny s deťmi budú na tom o niečo horšie. Tým s nezaopatrenými deťmi zoberie konsolidačný balíček 490 eur. V porovnaní s rokom 2022, keď ešte neplatil súčasný rodinný balíček pomoci, budú mať viac o 359 eur.

ZAOSTÁVANIE SLOVENSKA SA STÁLE ZVÄČŠUJE

Možno si mnoho ľudí po prečítaní tohto článku položí otázku, prečo by sme sa mali tak veľmi starať o verejné financie. Načo je to dobré? Veď aj tak naša ekonomika stále rastie.

Odpoveď je úplne jednoduchá: kým nebudeme mať poriadok v štátnej kase, tak na výraznejší a dlhodobejší hospodársky rast môžeme zabudnúť. Zdravé verejné financie sú nevyhnutnou podmienkou, aby mohla ekonomika expandovať a bohatstvo ľudí sa zväčšovať.

A keďže slovenské verejné financie nie sú zdravé, náš štát zadlžuje budúce generácie, čo sa prejavuje aj na dobiehaní vyspelejších krajín. Začiatkom milénia po tvrdých reformách vlád Mikuláša Dzurindu bola naša ekonomika premiantom Únie. Rastom HDP sme sa výraznejšie priblížili k priemeru EÚ. Tieto časy sú však už dávno preč. Aktuálne sme spomedzi bývalých socialistických krajín na chvoste dobiehania vyspelejšieho Západu.

Verejné výdavky vrátane eurofondov, ktoré každoročne výrazne rástli, nedokázali vlády po roku 2006 nasmerovať do investícií zvyšujúcich verejný blahobyt a celkový hospodársky výkon. Dobré časy sme tak prejedli a teraz musíme v ťažkých časoch sanovať verejné financie.

Dobrým príkladom nám môže byť náš severný sused. Poľská ekonomika dokázala prejsť finančnou krízou i pandémiou bez väčšieho zakopnutia. O jej sile svedčí napríklad aj expanzia tamojších firiem. Na slovenskom trhu je viacero poľských spoločností, ktoré dokážu konkurovať zabehnutým západným značkám, ako sú napríklad módny reťazec LPP, predajne s obuvou CCC či sieť drogérií Hebe, alebo internetový predajca Allegro.