Konsolidácia v praxi: Na vyšetrenie sa po novom nemusia dostať všetci. Budeme musieť voliť medzi lekárom a chlebom? (ekonomický výber)

„Je nezodpovedné vystavovať pacienta riziku ešte horšej dostupnosti, či už ambulantnej, alebo aj nemocničnej zdravotnej starostlivosti. Konsolidáciu verejných financií musí vláda robiť uvážlivo a zodpovedne. Zdravie ľudí je najvyššou verejnou hodnotou a aj investíciou, ktorá sa v budúcnosti mnohonásobne vráti,“ hovorí prezidentka AOPP Mária Lévyová.

Predvolebný sľub zvýšiť platby za poistencov štátu už v roku 2025 o jeden percentuálny bod zo 4,5 percenta z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov na 5,5 percenta by preto podľa AOPP nemala vláda len tak odignorovať.

Na odložení zvýšenia platieb do zdravotníctva zo strany štátu je podľa asociácie zarážajúce aj to, že všetci ostatní budú do systému platiť viac, len štát sa rozhodol na zdravotníctve šetriť. U ekonomicky aktívnych poistencov došlo napríklad k zvýšeniu zdravotných odvodov už v tomto roku.

Dnes tak platia na zdravotných odvodoch takmer štyrikrát viac ako štát, ktorý za svojich poistencov odvádza iba 60 eur mesačne. „Napríklad v prípade dôchodcov, ktorí sú poistencami štátu, sú priemerné náklady na liečbu viac ako 150 eur mesačne. Pracujúci svojimi odvodmi nemôžu a nedokážu pokryť v rámci solidárneho balíka rastúce náklady na zdravotnú starostlivosť aj pre odhadom tri milióny poistencov štátu,“ dodáva Lévyová. Od budúceho roka si priplatia na zdravotných odvodoch aj živnostníci, napríklad pri príjme 730 eur to bude mesačne o deväť eur viac.

AOPP upozorňuje, že štát opäť ignoruje potreby svojich poistencov, pričom nielen v prípade seniorov, ale aj rodičov na materskej a rodičovskej dovolenke, ako aj detí a mládeže ide o najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.

„V dôsledku konsolidačných opatrení, zvyšovania spotrebných daní, rastu cien energií sa dá očakávať nárast počtu ľudí ohrozených chudobou aj na budúci rok. Mnohí z nás budú musieť zvažovať, či si zaplatia návštevu u lekára, doplatky za lieky alebo nájomné a základné potraviny,“ hovorí Lévyová.

Obavy z prijatia konsolidačného balíka dlhodobo vyjadrovala aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková, ktorá minulý týždeň ohlásila svoje odstúpenie z postu. Na tlačovej konferencii za dôvod svojho odchodu označila fakt, že zdravotníctvo v tejto vláde nie je premiérskou témou.

Prečítajte si tiež:

„Pri súčasnom nastavení konsolidačného balíčka ako ministerska zdravotníctva neviem garantovať, že naše zdravotníctvo ide správnym smerom, ktorý sme si vytýčili v programovom vyhlásení vlády. Je mi zároveň ľúto, že sektor zdravotníctva nepatrí medzi priority vlády a nemá silnú podporu vlády a vládnej koalície,“ povedala a zároveň zdôraznila riziká, ktoré hrozia pri znížení valorizácie platov pracovníkov v zdravotníctve.

Už pred schválením konsolidačného balíčka hrozilo výpoveďami tritisíc zdravotníkov. Ku koncu septembra malo odborové združenie 2635 výpovedí zo služieb, čo predstavuje viac ako polovicu lekárov, ktorí pôsobia na nemocničných oddeleniach. Výpovede sa týkali až 24 nemocníc.

Na ďalší problém, ktorý číha na slovenské zdravotníctvo, upozorňujú zástupcovia záchranárskych organizácií. Tým sa nepozdáva novela zákona o záchrannej zdravotnej službe, ktorá je od utorka (8. 10.) v skrátenom medzirezortnom pripomienkovom konaní.

Novela, ktorá má byť účinná od 1. januára 2025, totiž predpokladá napríklad zavedenie nového typu zdravotníckeho pracovníka, takzvaného „malého záchranára“ – asistenta prepravy, ktorému na výkon povolania bude stačiť kurz v trvaní 180 hodín. V súčasnom režime musí mať záchranár ukončené vysokoškolské vzdelanie.

„V praxi sa teda bude veľmi často stávať, že aj k vážnym prípadom bude vyslaný iba človek so 180-hodinovým zdravotníckym kurzom. To je obrovský hazard s ľudským zdravím. Pacientom, ktorý z minúty na minútu môže potrebovať profesionálnu prvú pomoc, môže byť každý z nás a našich blízkych,“ upozorňuje Matej Polák, prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby.

Nová reforma počíta aj so zavedením nového typu záchranára špecialistu. Ten bude môcť vykonávať pokročilé úkony, ktoré sú zatiaľ iba v kompetencii lekárov. Záchranár špecialista by totiž v praxi mal od januára zvládať invazívne výkony či samostatný transport kritického pacienta na umelej pľúcnej ventilácii.

„Záchranári špecialisti nie sú adekvátne pripravení robiť výkony, ktoré bežne nerobia ani služobne mladší lekári na oddeleniach anestéziológie a intenzívnej medicíny a ani tie najskúsenejšie anestéziologické sestry s pokročilou praxou,“ varuje zástupca Slovenskej spoločnosti urgentnej medicíny a medicíny katastrof Ivan Majling. Podľa neho ide o ďalší dôkaz o tom, že reforma nebola pripravovaná za účasti ľudí z praxe záchranných zdravotných služieb.

Kto môže za prázdnu štátnu kasu?: „Bude to drahé,“ hovoril Peter Pellegrini o účte za opatrenia proti koronavírusu ministerke Denise Sakovej pred vyhlásením pre médiá. „No a čo. Veď oni na to budú hľadať peniaze,“ odpovedala mu spolustraníčka. Ich rozhovor pred štyrmi rokmi zachytili mikrofóny televízií na úrade vlády v čase, keď v Európe a na Slovensku začali výraznejšie narastať prípady covidu.

O štyri roky neskôr strana Hlas, ktorej je prezident Pellegrini stále čestným predsedom, zverejnila web s názvom Zadlžili Slovensko. Stránku dala dokopy agentúra Creo advertising, ktorá s Petrom Pellegrinim spolupracovala aj na prezidentskej kampani.

Stránka vyčísľuje dosah vládnutia Igora Matoviča, Richarda Sulíka, Jaroslava Naďa a Ľudovíta Ódora, ktorých nazýva gamblermi, ktorí „zadlžili aj tvoju rodinu“. Viní ich za potrebu konsolidácie, ktorú vládna väčšina minulý týždeň odhlasovala.

Vznikol dlh len za posledné štyri roky a dá sa ukázať prstom na jediného vinníka? Ako hospodárili predošlé vlády? Kolegyňa Kristína Braxatorová pripravila prehľadný článok o tom, ako na Slovensku narastal dlh, aj o tom, kto k nemu ako prispel.

Konsolidačné opatrenia rozbehnú nákupnú turistiku, tvrdí šéf Kauflandu: Od budúceho roka Slováci zažijú na vlastnej koži uťahovanie opaskov v podobe konsolidačného balíčka, ktorý pripravila vláda Roberta Fica. Takéto tvrdé opatrenia v podobe vyšších daní ľudia nepocítili už dávno.

Kolega Martin Odkladal sa rozprával s generálnym riaditeľom obchodného reťazca Kaufland na Slovensku Svenom Reinhardom o tom, ktoré z opatrení najviac zabolia slovenských spotrebiteľov, ako aj podnikateľov.

5fotiek v galérii Sven Reinhard Zdroj: David Ištok/Aktuality.sk

V rozhovore sa tiež dočítate, či už dodávatelia avizovali zvyšovanie cien od budúceho roka, ako sa zmení nákupné správanie Slovákov po zvýšení daní, ako sa Kaufland pripravuje na príchod novej konkurencie – Biedronky, ale aj aké novinky chystá Kaufland vo svojich predajniach či o koľko narástli krádeže po novele Trestného zákona.

Slovnaft nezaplatil daň z nadmerného zisku, jeho argumenty vyvolávajú otázniky: Po tom, ako Slovnaft oznámil, že nezaplatí špeciálnu daň z nadmerného zisku, ktorú zaviedol ešte Igor Matovič z pozície ministra financií, sa do firmy chystajú kontrolóri z finančnej správy. Pre Aktuality.sk to potvrdil prezident FS Jozef Kiss.

5fotiek v galérii Slovnaft Zdroj: TASR

Jediná slovenská rafinéria patriaca pod maďarskú skupinu MOL začiatkom júla informovala, že nebude musieť odviesť ani euro v rámci solidárnej dane. Pritom štát pôvodne plánoval dodatočný výber až na úrovni 180 miliónov eur. Dôvodom mal byť nadmerný zisk vyplývajúci zo spracovania lacnejšej ropy z Ruska. Vďaka embargu firma nakupovala základnú surovinu za nižšie ceny ako konkurencia na globálnom komoditnom trhu, čím získala obrovskú výhodu, ktorú chcel pôvodne štát zdaniť.

Lenže vedenie Slovnaftu oznámilo, že daň z nadmerného zisku sa na nich nakoniec nevzťahuje, keďže v tomto roku nedosiahli 75 percent obratu „z oblasti ťažby, dobývania, rafinácie ropy alebo výroby koksárenských produktov“. Viac si môžete prečítať v článku redaktorov Aktuality.sk Martina Turčeka a Martina Odkladala.

Reštaurácie nám platia 30 percent, no väčšina ostáva kuriérom, hovorí šéf Woltu: Donáškové služby postupne expandovali do mnohých slovenských miest, pričom v tomto segmente bojujú o priazeň ľudí platformy Bistro.sk, Bolt Food a Wolt. Zástupca poslednej menovanej služby tvrdí, že je lídrom a má ďalšie plány s rozširovaním služieb.

Kolega Filip Maxa sa s generálnym riaditeľom Woltu pre Česko a Slovensko Tomášom Beniakom rozprával o nákladoch pre reštaurácie a platformu, prečo podľa neho veľký konkurent z trhu odišiel a aké plány má spoločnosť v ďalšom období.

Číslo týždňa

K 31. augustu 2024 malo v Európskej únii štatút dočasnej ochrany takmer 4,2 milióna občanov, ktorí utiekli z Ukrajiny v dôsledku ruskej agresie. Informuje o tom Eurostat.

Obrázok týždňa

Vo veku 86 rokov zomrel indický magnát Ratan Tata. S odvolaním sa na vyhlásenie konglomerátu Tata, ktorému zosnulý viac ako dve desaťročia šéfoval, o tom informovala BBC.

5fotiek v galérii Ratan Tata Zdroj: REUTERS/Rebecca Cook

Graf týždňa

Graf ukazuje priemerné náklady na nabíjanie elektromobilu počas 25 minút na 100 kilometrov na verejnej stanici v rôznych európskych krajinách.

5fotiek v galérii Koľko stojí nabíjanie elektrických vozidiel v európskych krajinách? Zdroj: Visual Capitalist

Zahraničie

Európska únia schválila Ukrajine pôžičku vo výške 35 miliárd eur: Veľvyslanci členských krajín Európskej únie v stredu v Bruseli odobrili poskytnutie makrofinančnej pomoci Ukrajine do výšky 35 miliárd eur a dohodli sa aj na novom úverovom mechanizme. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.

Členské štáty dosiahli dohodu o balíku finančnej pomoci Ukrajine vrátane mimoriadnej pôžičky vo výške až 35 miliárd eur a o mechanizme spolupráce v oblasti úverov, ktorý podporí Ukrajinu pri splácaní už poskytnutých pôžičiek až do výšky 45 miliárd eur poskytnutých Európskou úniou a partnermi zo skupiny G7. Viac si o téme môžete prečítať na Aktuality.sk.

Ceny v Česku môžu rásť, dôvodom sú európske zelené regulácie: Českípotravinári sa obávajú zdražovania potravín, ku ktorému by mohlo dôjsť v dôsledku pribúdajúcich európskych regulácií zameraných na zmierňovanie klimatickej zmeny. Nové opatrenia totiž podľa nich navýšia náklady na produkciu potravín aj administratívu. Informovala o tom česká Potravinárska komora, píše Idnes.cz.

Komora zároveň kritizuje netransparentnosť, s akou Európska komisia vypracovala možné dosahy na podniky a domácnosti. Firmy budú po novom musieť napríklad dodržiavať smernicu CSRD, ktorá im ukladá povinnosť poskytovať údaje o uhlíkovej stope. Pribudne tiež smernica o náležitej starostlivosti podnikov v oblasti udržateľnosti, ktorá má viesť k ich väčšej zodpovednosti, presadzovaniu ľudských práv a ochrane životného prostredia.

Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike

Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.