Konsolidácia v praxi. Vieme, o koľko peňazí budúci rok príde jednotlivec či priemerná rodina (ekonomický výber)
Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom.
Záleží nám na tom, aby sa dôveryhodné informácie dostali ku každému bez rozdielu, a preto máte prístup k tomuto prémiovému článku na 3 hodiny ZADARMO. Buďte súčasťou našej komunity aj vy a pomôžte nám poskytovať dôležité informácie pre všetkých.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravila redaktorka ekonomickej redakcie Katarína Runnová.
Ekonómovia vyrátali, o koľko peňazí pripravia ľudí konsolidačné opatrenia: Balík konsolidačných opatrení, ktoré začiatkom októbra schválil parlament, zlepší dlhodobú udržateľnosť našich verejných financií, avšak dočasne spomalí ekonomický rast. Zatiaľ čo negatívny vplyv navýšenia DPH bude len krátkodobý, vplyv väčšieho zaťaženia podnikania bude dlhodobejší, a to aj vo forme nižšieho nárastu miezd.
Opatrenia zároveň znížia disponibilné príjmy jednotlivcov v priemere o 180 eur. Rodina s dvoma dospelými a jedným dieťaťom bude chudobnejšia o 500 eur. To sú najnovšie zistenia analýzy dosahov konsolidačných opatrení, s ktorými prišli analytici z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ).
Pri hodnotení vplyvu na rôzne typy domácností je podľa RRZ potrebné okrem samotného konsolidačného balíka zohľadniť aj niektoré ďalšie legislatívne zmeny, napríklad navýšenie 13. dôchodkov či zníženie daňového bonusu na dieťa.
Podľa ekonómov najviac poklesne príjem rodinám seniorov z dôvodu zrušenia rodičovského dôchodku, ale tiež rodinám s nezaopatrenými deťmi z dôvodu zmien v daňovom bonuse.
Daňový bonus na dieťa do 15 rokov, ktorý doteraz predstavoval 140 eur, klesne na 100 eur. Bonus na dieťa vo veku 15 až 18 rokov, ktorého maximálna výška bola 140 eur, klesne na 50 eur. Na staršie deti vo veku 18 rokov a viac sa už bonus, ktorý doteraz predstavoval 50 eur, nebude uplatňovať.
Negatívny vplyv zdanenia firiem sa zase prejaví najmä v rodinách s vyššími príjmami a v rodinách v produktívnom veku.
Analytici vyčíslili aj vplyv opatrení na jednotlivé generácie. Ročníky narodené pred rokom 1970 podľa nich dostanú z rozpočtu o 265 eur na osobu viac, a to aj napriek konsolidácii. Dôvodom sú zachované výhody zvýšeného trinásteho dôchodku a rodičovského dôchodku prostredníctvom asignácie dane z príjmov, ktoré prevažujú nad fiškálnymi nákladmi konsolidačného balíčka. Naopak, mladšie generácie sa budú podieľať na konsolidácii ročne sumou 198 eur na osobu.
RRZ zároveň informovala, že dlhodobá udržateľnosť verejných financií sa momentálne nachádza v pásme vysokého rizika a prijaté opatrenia ju môžu posunúť k hranici pásma stredného rizika.
„Opatrenia zlepšujú hospodárenie verejnej správy o 2,1 miliardy eur alebo 1,5 percenta hrubého domáceho produktu v roku 2025. Vplyv samotných opatrení klesá na 1,3 percenta HDP do konca roka 2028, rastie však vplyv nižších nákladov na úroky,“ vyčíslila rada.
Zlepšenie dlhodobej udržateľnosti vyzdvihol aj predseda RRZ Ján Tóth. „Je dobré, že sme konečne začali trvalo ozdravovať verejné financie, pretože to spôsobí, že nám nebude tak narastať riziková prirážka pri pôžičkách štátu,“ zhodnotil.
Zároveň však upozornil, že štruktúra prijatého balíčka nie je ideálna. Prvá verzia predstavená vládou bola podľa neho lepšia, pretože sa viac spoliehala na daň z pridanej hodnoty (DPH), čo je pre ekonomiku menej škodlivá daň.
„Tým, že vo finálnej verzii oveľa viac zdaňujeme aktivitu, podnikanie, či už cez výrazne vyššiu daň z príjmu právnických osôb, alebo cez transakčnú daň a sektorové dane, tak to bude znamenať, že ekonomika bude rásť pomalšie, budú nám rásť mierne nižšie aj platy,“ vysvetlil. Pomalší rast podľa neho zníži efekt aktuálnej konsolidácie a vyžiada si to dodatočné opatrenia v budúcnosti.
Ľudia v panike vykúpili vajcia. Lidl siaha po záchrane z Ukrajiny, pulty Jednoty a Tesca zívajú prázdnotou: Keď sa 22. októbra potvrdil výskyt vtáčej chrípky u nášho najväčšieho producenta slepačích vajec – spoločnosti Novogal z Dvorov nad Žitavou – obchodné reťazce začali zo svojich pultov urýchlene sťahovať rizikové produkty. To sa okamžite odrazilo na dostupnosti vajec. Prvé výpadky sa začali objavovať v nedeľu 27. októbra a pretrvávali aj počas ďalších dní.
Reťazce však spotrebiteľov upokojovali, že ide iba o krátkodobý výpadok. Aktuality.sk boli po vyše dvoch týždňoch od prepuknutia nákazy na farme pri Nových Zámkoch zisťovať, či sa už obchodným reťazcom podarilo situáciu stabilizovať.
Zistili sme, že reťazce Tesco, Billa či Jednota majú stále problém s dopĺňaním zásob. Pulty viacerých prevádzok týchto reťazcov zívali prázdnotou. Ako sa s „vajíčkovou krízou“ pasujú ďalší obchodníci, si môžete prečítať na Aktuality.sk.
IC vlaky skončia, pretože jazdia prázdne a sú v strate, hovorí šéf železníc: V decembri príde na slovenských železniciach k výrazným zmenám na hlavnej trati. Najrýchlejšie IC vlaky medzi Bratislavou a Košicami končia, pretože si na seba nedokážu zarobiť.
Generálny riaditeľ Železničnej spoločnosti Slovensko (ZSSK) Peter Helexa v rozhovore pre Aktuality.sk hovorí, že ročná obsadenosť IC vlakov bola len na úrovni 50 percent. Veľkou novinkou bude, že expresy, ako rýchliky dopravca nazýva, budú od budúceho mesiaca jazdiť každú hodinu.
V rozhovore so šéfom železníc sa okrem iného dozviete, prečo príde k rušeniu IC vlakov a ako to ZSSK vysvetľuje, či by bolo možné koniec IC vlakov ešte zvrátiť, ale aj to, ako chce rásť dopravca pri počte cestujúcich či aké novinky chystá pri vozidlách.
Pozor na falošných kontrolórov péeniek, za ututlanie si pýtajú peniaze: Sociálna poisťovňa hlási výskyt falošných kontrolórov dodržiavania liečebného režimu počas práceneschopnosti (PN), ktorí vystupovali v jej mene.
„Od klientov, ktorí sa v čase kontroly nenachádzali doma, vyžadovali finančnú hotovosť od ich rodinných príslušníkov za takzvané ututlanie, respektíve zahladenie problému. Sociálna poisťovňa pripomína, že kontrolóri dodržiavania liečebného režimu sú povinní predložiť preukaz zamestnanca Sociálnej poisťovne a nikdy nepožadujú úhradu v hotovosti priamo na mieste,“ uviedol pre Aktuality.sk hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
Doplnil, že kontrola dodržiavania liečebného režimu sa vykonáva v byte dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne práceneschopný poistenec zdržuje. Téme sa bližšie venoval kolega Matej Dedinský.
Číslo týždňa
Tržby v maloobchode sa v septembri medziročne zvýšili o 4,3 percenta, informuje štatistický úrad.
Obrázok týždňa
Vizuáalizácia ilustruje pokles hodnoty značky X po jej prevzatí Elonom Muskom v roku 2022.
Graf týždňa
V roku 2023 predstavovala priemerná ročná upravená mzda zamestnancov na plný úväzok v Európskej únii 37 900 eur. V porovnaní s rokom 2022 ide o 6,5-percentný nárast. Informuje o tom Eurostat.
Spomedzi krajín bola najvyššia priemerná ročná mzda zaznamenaná v Luxembursku (81 100 eur), nasledovalo Dánsko (67 600 eur) a Írsko (58 700 eur). Naopak, najnižšie priemerné ročné platy boli zaznamenané v Bulharsku (13 500 eur), Maďarsku (16 900 eur) a Grécku (17 000 eur).
Zahraničie
Británia uvalila na Rusko najrozsiahlejšie sankcie za rok a pol: Veľká Británia vo štvrtok oznámila najväčší balík protiruských sankcií za posledný rok a pol. Terčom nových postihov sú osoby zapojené do vojny na Ukrajine, ako aj africké žoldnierske skupiny a ruský agent spájaný s útokom novičkom v anglickom meste Salisbury v roku 2018. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.
Sankcie sa vzťahujú na dokopy 56 subjektov a jednotlivcov, pričom ich deklarovaným cieľom je uškodiť „vojnovej mašinérii… a škodlivej činnosti Ruska na celom svete“, informoval britský rezort diplomacie. Medzi sankcionovanými je aj desať subjektov sídliacich v Číne, ktoré údajne dodávajú ruskej armáde techniku či súčiastky.
Rusko žiada od Googlu astronomickú pokutu: Rusko žiada od americkej spoločnosti Google uhradenie rekordnej pokuty v súvislosti s blokovaním niekoľkých youtubových kanálov. Čiastka momentálne dosahuje 2,1 kvintiliardy amerických dolárov, pričom podľa ruských spravodajských serverov sa každý deň zvyšuje. Informuje o tom server The Moscow Times.
Švédska centrálna banka znížila kľúčovú úrokovú sadzbu: Švédska centrálna banka Riksbank vo štvrtok pristúpila k najväčšiemu zníženiu úrokových sadzieb od roku 2014 a signalizovala, že v záujme naštartovania hospodárstva je pripravená ďalej uvoľniť menovú politiku. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP.
Riksbank znížila svoju základnú úrokovú sadzbu o 0,5 percentuálneho bodu na 2,75 percenta. Svoje rozhodnutie odôvodnila ďalším spomalením rastu spotrebiteľských cien. „Riksbank v priebehu roka postupne uvoľňovala menovú politiku, keďže inflácia klesala a hospodárska aktivita zostávala slabá,“ uviedla centrálna banka vo vyhlásení.
Ďakujeme, že vám záleží na slobodnej žurnalistike
Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k dôveryhodným informáciám už od 5,99 € mesačne.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO