Konzervatívci sa môžu tešiť. Woke aktivizmus je na ústupe, firmy ho už tak nasilu nepretláčajú (ekonomický výber)

Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.

Aktivizmus, ktorý postavil polovicu USA do pozoru, je na ústupe: Dokumentárny film s názvom Deconstructing Karen vzbudil v roku 2022 obrovské vášne po celých Spojených štátoch amerických. Regina Jacksonová a Saira Raová sa stali známymi po vražde Georgea Floyda, keď začali organizovať špeciálne večere s bohatými bielymi ženami. Na nich sa otvorene rozprávalo o rasizme a nevedomých predsudkoch.

Dokument zachytil, ako sa tieto večere často končili v slzách a emocionálnych výlevoch. Napriek tomu bol o tieto akcie veľký záujem. „Som liberálna biela žena. Sme najnebezpečnejšie ženy,“ priznala sa jedna z účastníčok vo filme. Ako však poukazuje časopis The Economist vo svojom najnovšom vydaní, o služby Jacksonovej a Raovej už nie je vôbec záujem. Ošiaľ okolo woke aktivizmu sa skončil.

Pojem woke má korene v afroamerickom slangu a pôvodne znamenal „byť prebudený voči rasizmu a nespravodlivosti“. V minulosti išlo o pozitívne označenie ľudí, ktorí boli citliví na spoločenské problémy, najmä na rasovú diskrimináciu. Postupne sa však tento pojem stal synonymom pre širší aktivizmus proti všetkým formám útlaku – od sexizmu až po transfóbiu.

Podľa The Economist diskusia a presadzovanie woke názorov dosiahli v Amerike vrchol začiatkom roku 2020 a odvtedy výrazne poklesli. Časopis sa pokúsil kvantifikovať význam týchto názorov v štyroch oblastiach: verejná mienka, médiá, vyššie vzdelávanie a podnikanie. Takmer všade, kam sa autori článku pozreli, objavili podobný trend: hnutie woke prudko vzrástlo v roku 2015, keď sa na politickej scéne objavil Donald Trump, ďalej sa šírilo počas následného rozkvetu #MeToo a Black Lives Matter. Vrchol dosiahlo v rokoch 2021 a 2022, odvtedy jeho popularita klesá. Jedinou výnimkou je korporátna oblasť, ktorá sa rozbehla až po vražde Georgea Floyda, ale v poslednom roku alebo dvoch taktiež ustupuje.

„Slová ako ,biele privilégium‘ či ,mikroagresia‘, ktoré ešte pred pár rokmi dominovali diskusiám, sú teraz v úzadí. Kritici z pravice začali tento pojem vnímať ako hrozbu pre tradičné hodnoty a používať ho ako výstrahu pred spoločenským rozkolom,“ konštatujú autori článku.

Mnoho firiem sa pred pár rokmi rozhodlo „byť na správnej strane histórie“ a začali masívne investovať do diverzity a rovnosti. Bolo moderné byť woke. Ale dnes tieto snahy ustupujú. Počet pracovných miest v tejto oblasti klesá a firmy čelia právnym hrozbám.

Zajímavost : Čo nás čaká v pondelok? Toto je najnovšia predpoveď meteorológov, opäť platia aj výstrahy

Zaujímavým príkladom je pivo Bud Light, ktoré zaznamenalo veľký prepad predaja po kontroverznej reklamnej spolupráci s transrodovou influencerkou. O tomto prípade písali aj Aktuality.sk ešte v minulom roku. Spoločnosti si začínajú uvedomovať, že sociálny aktivizmus môže priniesť aj nečakané finančné riziká.

Ani americké univerzity neostali bokom. V spoločenských vedách sa začali objavovať kurzy zamerané na rasovú a rodovú rovnosť. Slová ako „intersekcionalita“ a „útlak“ sa stali bežnou súčasťou akademickej diskusie. Počet kurzov súvisiacich s týmito témami od roku 2010 vzrástol o 20 percent. Ale podobne ako v korporátnom svete, aj tu sa situácia mení. Zákony v niektorých štátoch obmedzujú iniciatívy v oblasti diverzity a rovnosti. Akademické inštitúcie tak prehodnocujú svoje programy.

A čo bude ďalej? Mnohí sa pýtajú, či je hnutie woke len prechodnou módou alebo trvalou zmenou v spoločnosti. Niektorí analytici predpovedajú, že ak sa Donald Trump opäť dostane k moci, môže to viesť k novému oživeniu woke aktivizmu na ľavicovom spektre. Naopak, ak sa prezidentkou stane Kamala Harrisová, môže to vyvolať protiútok konzervatívnych síl proti týmto myšlienkam. Podľa prieskumov je generácia Z, ktorá „je najviac woke“, pripravená stáť si za svojimi hodnotami aj v dospelosti, čo by mohlo viesť k dlhodobej zmene spoločnosti.

Vlastnícke zmeny okolo U. S. Steel Košice sa čoraz viac zamotávajú: Kúpa americkej spoločnosti U. S. Steel japonským oceliarskym koncernom Nippon Steel sa komplikuje. Proti obchodu sú nielen obidvaja kandidáti na prezidenta USA Kamala Harrisová a Donald Trump, ale naklonený tomu nie je ani súčasný prezident Joe Biden.

Fúziou sa už niekoľko mesiacov zaoberá americký Výbor pre zahraničné investície v USA (CFIUS), ktorý mal tento mesiac vydať správu. Okrem iného skúma dôsledky zahraničných nákupov amerických podnikov na národnú bezpečnosť. V týchto dňoch však umožnil firmám doplniť svoje žiadosti. Znamená to odklad rozhodnutia o politicky citlivej akvizícii až na obdobie po prezidentských voľbách, ktoré sa konajú začiatkom novembra.

Obchod za 14,9 miliardy dolárov (13,5 miliardy eur) ohlásili obidve hutnícke spoločnosti v závere minulého roka. Američania vlastnia aj oceliareň v Košiciach. Je to jediný závod v Európe. Japonský investor ubezpečil, že všetky záväzky skupiny U. S. Steel voči zamestnancom vrátane kolektívnych zmlúv dodrží. Nippon Steel aj napriek súčasným problémom plánuje uzavrieť do konca roka dohodu o kúpe americkej hutníckej spoločnosti, pôvodný plán bol do konca septembra. Viac sa tejto téme venoval kolega Robo Hakl v samostatnom článku.

Zajímavost : Takto ľavicová konsolidácia nevyzerá

Európska komisia blokuje zníženú DPH pre nájomné bývanie: Premiér Robert Fico oznámil, že Európska komisia nechce povoliť zníženú DPH pre nájomné bývanie, čo komplikuje výstavbu dostupných bytov. Podľa Denníka E vláda preto plánuje zmeny v Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý využívajú mestá a obce. Bratislava už v septembri upravila pravidlá prideľovania nájomných bytov.

Najväčší problém je podľa Fica neochota Komisie zaradiť stavebné práce na nájomných bytoch pod zníženú sadzbu DPH, čo odrádza investorov. Európska komisia už dva roky posudzuje zníženie dane, ale stále bez výsledku, čo núti vládu hľadať alternatívne riešenia.

Nájomné bývanie je dôležité najmä pre profesie ako učitelia či zdravotníci, ktorí si často nemôžu dovoliť vlastnú hypotéku.

Číslo týždňa

Slovensko má piate najdrahšie hypotéky aj spotrebné úvery v eurozóne. Priemerný ročný úrok na hypotéky bol u nás v júli 4,2 %, kým v eurozóne 3,7 %. Pri spotrebných úveroch bol úrok na Slovensku 9,7 % a v eurozóne 7,8 %. Vyplýva to z údajov Európskej centrálnej banky.

Graf týždňa

Finančné trhy veľmi neveria, že sa z Číny nakoniec stane svetová ekonomická veľmoc číslo jeden. Oveľa viac veria indickej ekonomike. Tamojší akciový trh je totiž dlhodobo oveľa ziskovejší ako ten čínsky.

3fotky v galérii Čína vs India Zdroj: Aktuality.sk

Obrázok týždňa

Najviac koncentrované bohatstvo je v Gruzínsku. Ako vyplýva z nasledujúceho obrázka, majetok Bidzina Ivanišviliho, bývalého gruzínskeho premiéra, predstavuje zhruba tretinu celkového hrubého domáceho produtku krajiny. Takýto ekonomický vplyv nemajú ani ruskí oligarchovia.

3fotky v galérii Ivanišvili – Gruzínsko Zdroj: Aktuality.sk

Video

Zo známej tváre boja proti klimatickej kríze sa nakoniec stáva nekritická obhajkyňa Palestíny. Problémy našej platnéty už zrejme pominuli.

Zahraničie

Bloomberg: Talianskej vláde padol menší jackpot. Tamojší štatistický úrad Istat zverejnil revidovaný hrubý domáci produkt krajiny (HDP) za rok 2023. Ten bol o 42,6 miliardy eur vyšší, než sa pôvodne odhadovalo. To znamená, že dlh krajiny teraz predstavuje len 134,6 % HDP oproti pôvodným 137,3 %. Táto úprava znamená, že vláda premiérky Giorgie Meloniovej môže mať k dispozícii o niekoľko miliárd eur viac na financovanie svojich ambicióznych plánov.

Ako uvádza agentúra Bloomberg, fiškálna revízia prichádza v čase, keď Meloniovej kabinet hľadá spôsob, ako splniť sľuby voličom, vrátane plánovaného zníženia daní z miezd v hodnote 10 miliárd eur. Vláda zvažuje rôzne možnosti vrátane predaja štátnych aktív, znižovania nákladov a možného odkladu dôchodkových reforiem. Objavujú sa aj špekulácie o zavedení nového zdanenia bánk, hoci podobný pokus v minulosti narazil na odpor.

Zajímavost : Ve stínu bílo-žlutého bumerangu. Alpský retrohotel zve hosty na cestu časem

Vedúci predstavitelia koaličných strán ako Antonio Tajani zo strany Forza Italia sa ostro postavili proti zdaneniu bánk bez ich súhlasu, čo naznačuje komplikácie pri hľadaní riešenia.

Jedným z negatívnych aspektov novej revízie je nižší rast ekonomiky v roku 2023, ktorý bol upravený na 0,7 %, oproti pôvodne očakávaným 0,9 %. Tieto revízie sú súčasťou viacročného prehodnotenia údajov, ktoré reflektujú obdobie silných ekonomických výkyvov počas pandémie a následného oživenia.

Bloomberg: Nemecko čelí najväčšej vlne bankrotov realitných spoločností od roku 2010, keď vypukla globálna finančná kríza. Hlavným vinníkom je dramatické zdraženie stavebných materiálov, ktoré zvýšilo aj ceny energií.

Podľa ekonóma Lukáša Kovandu má tento problém korene v neefektívnej nemeckej energetickej politike posledných rokov, keď sa krajina stala príliš závislou od lacnej ruskej energie. Na tento problém už pred rokmi upozorňoval aj bývalý americký prezident Donald Trump.

Dnes Nemecko kráča po náročnej ceste, ako sa zbaviť tejto závislosti, ktorá ťažko dolieha nielen na stavebné firmy, ale aj na symboly nemeckého priemyslu, ako sú automobilky Volkswagen, Mercedes a oceliarsky gigant Thyssenkrupp. Celý proces však ešte viac komplikujú vlastné ideologické rozhodnutia, ako napríklad odstavenie všetkých jadrových elektrární či tlak vládnucich Zelených na zvyšovanie cien emisných povoleniek EÚ.

Krízu v sektore nehnuteľností prehlbujú aj vysoké úrokové sadzby, ktoré sú odpoveďou na vysokú infláciu, pod ktorú sa výrazne podpísali práve rastúce náklady na energie.

Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO