Košickému U. S. Steelu by predaj Japoncom pomohol, myslí si exminister hospodárstva Hirman

Zvláštne zdôvodnenie

Ministerstvo hospodárstva SR vývoj okolo pripravovanej zmeny majiteľa spoločnosti U. S. Steel pozorne sleduje, reagovala hovorkyňa rezortu Mária Pavlusík. „Po definitívnom rozhodnutí bude obratom rokovať s novým alebo staronovým majiteľom košickej oceliarne o jej budúcnosti.“

Zdôvodnenie Bidena je podľa exministra hospodárstva Karla Hirmana – ako napísal na sociálnej sieti – jemne povedané, zvláštne.

(Článok pokračuje pod fotografiou)

5fotiek v galérii Karel Hirman Zdroj: Branislav Wáclav/Aktuality.sk

„Veď Japonci sú od ukončenia 2. svetovej vojny najbližšími strategickými spojencami USA minimálne v tichomorskej oblasti. A v kontexte narastajúceho súperenia s Čínou, či čoraz vyzývavejšieho správania severokórejského diktátora, je spojenectvo Washingtonu s Tokiom o to dôležitejšie,“ reagoval.

Výroba ocele podľa neho patrí stále k strategickým odvetviam, no význam U. S. Steelu už dávno nie je ten, čo kedysi býval, pretože sa v dôsledku viacerých faktorov spoločnosť prepadla z prvej svetovej oceliarenskej desiatky až do polovice tej tretej.

„V nastávajúcej neistote a aj dosť právno-ekonomickej neprehľadnej situácii okolo (ne)predaju U. S. Steelu by bolo pre ďalší osud a perspektívu jeho košickej dcéry asi najlepším riešením, keby ju Američania predali. Niekomu, kto je na špici svetových metalurgických inovačných trendov, kto podniká v horizonte desaťročí, je finančne fit, chce byť ešte silnejším globálnym hráčom a v neposlednom rade pochádza z krajiny, ktorá patrí do ,západného‘ spojeneckého tábora – teda Nippon Steelu,“ vyjadril sa Hirman, podľa ktorého Japonci svoje ciele môžu zatiaľ realizovať na stále jednom z najväčších oceliarenských trhov, kde ešte nie sú priamo prítomní – cez Košice v Európskej únii.

(Článok pokračuje pod fotografiou)

5fotiek v galérii Tabuľa U.S. Steel, ilustračné foto Zdroj: reuters

Košická fabrika je jedna z dvoch preživších hút v okruhu 750 kilometrov, povedal pre denník Korzár Peter Kamarás, košický podnikateľ a obchodník so železnou rudou. „To ukazuje jej výnimočnosť, kvalitu jej zamestnancov a dáva jej nádej pre ďalší rozvoj. Či sa tá nádej naplní, nezáleží dnes od toho, kto je majiteľ, ale od oživenia európskej ekonomiky.“

Stopnutá dekarbonizácia

V košickom U. S. Steele pracuje takmer 8-tisíc zamestnancov. Americká spoločnosť je na Slovensku od roku 2000, vtedy tam pracovalo cez 14-tisíc ľudí. Odvtedy európsku pobočku chceli kúpiť viaceré hutnícke spoločnosti. Záujem mala spoločnosť Arcelor Mittal, o niekoľko rokov dokonca až tri firmy – MetInvest, Metalloinvest a Evraz. Hovorilo sa aj o českej spoločnosti Moravia Steel a naposledy čínska oceliarska spoločnosť Hesteel Group, ktorá mala za košickú oceliareň ponúknuť 1,4 miliardy eur.

Prečítajte si tiež:

Košické oceliarne už roky trápi investičný dlh vyše miliardy eur. U. S. Steel v Košiciach plánoval rozsiahlu dekarbonizáciu, ktorá si vyžaduje investície vo výške približne 1,5 miliardy eur. Tento projekt má za cieľ znížiť emisie oxidu uhličitého. Hlavným krokom v dekarbonizácii je výmena starých pecí za elektrické, čo by malo viesť k úspore až 2,6 milióna ton CO2 ročne. Ak košická pobočka nezačne s dekarbonizáciou, rastúce náklady na emisie CO2 by mohli ovplyvniť konkurencieschopnosť na trhu, ale aj čeliť prísnejším regulačným opatreniam a pokutám.

Časť nákladov na dekarbonizáciu mali pokryť európske peniaze, dohromady zhruba 600 miliónov eur. Zhruba polovica mala ísť z plánu obnovy a druhá časť z modernizačného fondu. Investícia sa však pre zmenu majiteľa materskej spoločnosti odkladala a spoločnosť by peniaze z plánu obnovy nestihla minúť do stanoveného termínu – do polovice roka 2026.

Výsledkom investície do dekarbonizácie by podľa viceprezidenta pre vonkajšie vzťahy, riadenie a rozvoj podnikania U. S. Steelu Miroslava Kiraľvargu malo byť, že sa vo fabrike bude vyrábať také isté množstvo oceľových produktov, avšak emisie skleníkových plynov klesnú o 70 percent.

Prečítajte si tiež:

„Tento plán bol pripravený a je stále v takom stave, že sa môže rozpracovať, ale práve kvôli tej veľkej transakcii, ktorá bola ohlásená zhruba rok dozadu, že japonský Nippon Steel má záujem o celú korporáciu vrátane košických železiarní, tak súčasný manažment a aj súčasní majitelia čakajú na finálne rozhodnutie a nový potenciálny manažment a nový majiteľ tiež chce najprv vedieť, či transakcia bude ukončená a až potom rozhodne, čo ďalej s americkými prevádzkami aj s košickou dekarbonizáciou,“ povedal vlani na jeseň.

Podali žaloby

Nippon Steel a U. S. Steel rozhodnutie Bidena označili za „jasné porušenie riadneho procesu a zákona“. Rozhodnutie amerického prezidenta podľa oboch spoločností neprináša žiadne dôveryhodné dôkazy o ohrození národnej bezpečnosti. Podľa nich je tak jasné, že „išlo o politické rozhodnutie“. Rozhodnutie kritizoval japonský minister priemyslu Jodži Muto, podľa ktorého Biden urobil rozhodnutie s odvolaním sa na obavy o národnú bezpečnosť „v prípade svojho spojenca“.

(Článok pokračuje pod fotografiou)

5fotiek v galérii Nippon Steel Zdroj: TASR

Hutnícke spoločnosti v pondelok 6. januára podali dve žaloby proti rozhodnutiu prezidenta Bidena. Iniciovali právne kroky na americkom odvolacom súde vo Washingtone, v ktorých spochybňujú proces preskúmania akvizície. V jednej žalobe žiadajú súd, aby zrušil Bidenov príkaz aj proces skúmania vládnym Výborom pre zahraničné investície v USA.

(Článok pokračuje pod fotografiou)

5fotiek v galérii Prezident USA Joe Biden, REUTERS/Kevin Lamarque Zdroj: reuters

Druhá je samostatná žaloba na Lourenca Goncalvesa, generálneho riaditeľa konkurenčnej oceliarne Cleveland-Cliffs, a Davea McCalla, prezidenta odborového zväzu United Steelworkers, za ich činy s cieľom zablokovať dohodu.

Nippon Steel plánoval investovať 2,7 miliardy dolárov do rekonštrukcie vysokých pecí, zároveň prisľúbil, že počas najbližších desiatich rokov nezníži výrobnú kapacitu bez predchádzajúceho súhlasu vlády USA.

Či sa objaví ďalší kupec, nie je podľa agentúry Reuters jasné. U. S. Steel oznámil deväť po sebe nasledujúcich štvrťrokov klesajúce zisky v dôsledku globálneho poklesu v oceliarskom priemysle. „Americká Cleveland-Cliffs, ktorá sa predtým uchádzala o spoločnosť (ponúkla v roku 2023 za kúpu U. S. Steelu 7,3 miliardy; pozn. redakcie), zaznamenala pokles ceny akcií natoľko, že jej trhová hodnota je nižšia ako trhová hodnota U. S. Steelu,“ píše Reuters.

Podporte nezávislú žurnalistiku a pomôžte nám čeliť politickým útokom. Snažíme sa o to, aby sa k relevantným informáciám dostal každý. Aj preto máte prístup k prémiovému obsahu na 3 hodiny zadarmo. Získajte prístup k prémiovému obsahu so službou Aktuality Navyše. Využite limitovanú akciu a získajte predplatné s 86 % zľavou len za 0,99 € mesačne na prvé 3 mesiace.