Kto môže za prázdnu štátnu kasu: Slovensko zadlžili plošné opatrenia a nevyužité príležitosti v dobrých rokoch
„Bude to drahé,“ hovoril Peter Pellegrini o účte za opatrenia proti koronavírusu ministerke Denise Sakovej pred vyhlásením pre médiá. „No a čo. Veď oni na to budú hľadať peniaze,“ odpovedala mu spolustraníčka. Ich rozhovor pred štyrmi rokmi zachytili mikrofóny televízií na úrade vlády v čase, keď v Európe a na Slovensku začali výraznejšie narastať prípady covidu.
O štyri roky neskôr strana Hlas, ktorej je prezident Pellegrini stále čestným predsedom, zverejnila web s názvom Zadlžili Slovensko. Stránku dala dokopy agentúra Creo advertising, ktorá s Petrom Pellegrinim spolupracovala aj na prezidentskej kampani.
Stránka vyčísľuje dosah vládnutia Igora Matoviča, Richarda Sulíka, Jaroslava Naďa a Ľudovíta Ódora, ktorých nazýva gamblermi, ktorí „zadlžili aj tvoju rodinu“. Viní ich za potrebu konsolidácie, ktorú vládna väčšina minulý týždeň odhlasovala.
Vznikol dlh len za posledné štyri roky a dá sa ukázať prstom na jediného vinníka? Ako hospodárili predošlé vlády? Aktuality.sk pripravili prehľad toho, ako na Slovensku narastal dlh, aj toho, kto k nemu ako prispel.
Aká veľká je diera v štátnej kase?
Informácie o výške deficitu zverejňuje priebežne aj ministerstvo financií. V tomto roku predpokladá, že deficit dosiahne 5,97 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). V porovnaní s krajinami Európskej únie by v budúcom roku mohlo Slovensko skončiť v hospodárení na konci rebríčka.
Robert Fico hovorí, že vláda musí konsolidovať kvôli bývalým vládam. Dlh sa však podarilo počas prvého roka vládnutia navýšiť aj jeho kabinetu.
Dlh verejných financií začal výraznejšie stúpať pred štyrmi rokmi. Na záverečnom účte za rok 2020 sa podpísali protipandemické opatrenia, ale aj plnenie predvolebných sľubov predošlej vlády Smeru, SNS a Mosta-Híd.
„Naše verejné financie sú v zlom stave kvôli štrukturálnemu deficitu, ktorý je spôsobený dlhodobým nastavením politík. Štát dlhodobo míňa viac, než vyberie na daniach. Hlavným dôvodom je sociálny populizmus. Politici si na Slovensku kupujú hlasy svojich voličov populistickými opatreniami, ktoré si štát vzhľadom na svoje príjmy nevie dovoliť,“ hovorí Tomáš Meravý, člen ekonomického think-tanku MESA 10. Meravý patril k zakladajúcim členom strany Za ľudí Andreja Kisku, hnutie neskôr opustil.
Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák súhlasí, že deficit je „do veľkej miery tvorený predovšetkým opatreniami v sociálnej a prorodinnej politike. Je prirodzené, že vlády majú svoje politické priority, s ktorými idú do volieb a tieto chcú napĺňať.“ Čo potom znamená, že štát musí šetriť inde.
V prípade Slovenska najmä na investíciách.
Slovensko sa pri vstupe do eurozóny zaviazalo dodržiavať takzvané Maastrichské kritériá, teda, že deficit nesmie presiahnuť tri percentá HDP a verejný dlh nesmie presiahnuť 60 percent HDP.
Okrem toho platí zákon o dlhovej brzde a pravidlo vyrovnaného rozpočtu verejnej správy. Prvé sankcie pri dlhovej brzde prichádzajú pri prekročení hranice 50-percentného podielu hrubého domáceho produktu. Ministerstvo financií vtedy musí parlamentu predložiť zdôvododnenie tohto stavu aj návrhy na zlepšenie dlhu.
Štátny dlh sa momentálne nachádza v piatom, teda najvyššom sankčnom pásme. Do konca tohto roka by hrubý dlh mohol podľa odhadov Rady pre rozpočtovú zodpovednosť dosahovať 59,3 percenta.
Ak dlh presiahne 60-percentnú hranicu, vláda musí požiadať o vyslovenie dôvery v parlamente. Súčasná vláda má vynimku od sankcií prvé dva roky svojej vlády.
Ako hospodáril Robert Fico?
Za posledných desať rokov boli verejné financie v najlepšej kondícii v roku 2015. „Deficit verejnej správy bol síce v tom roku vo výške 2,7 percenta HDP, ale verejné financie boli nastavené tak, že bez dodatočných opatrení vlády by sa pri v tom čase odhadovanom makroekonomickom vývoji deficit automaticky znížil až na 0,4 percenta HDP do roku 2020,“ vysvetľuje šéf Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RZZ) Ján Tóth.
Z dobrých výsledkov hospodárenia sa vtedajšia koalícia tešila, plánovala aj ďalší sociálny balíček. SNS chcela 13. a 14. plat oslobodený od odvodov, Most-Híd chcel, aby dôchodcovia, ktorí pracujú, mali časť príjmov oslobodených od odvodov a premiérska strana Smer zvýšenie minimálnej mzdy.
Bolo to v čase, keď Peter Kažimír oznamoval, že vláda prekoná dovtedajší najnižší schodok rozpočtu. „Dnes prepisujeme históriu. Dosiahnutý výsledok znamená pokorenie dosiaľ najnižšieho deficitu v dejinách Slovenska z roku 2007,“ povedal na tlačovej konferencii. Minister financií sľuboval v roku 2018 deficit 0,44 percenta a v roku 2019 historicky prvýkrát dosiahnutý rozpočtový prebytok vo výške 0,16 percenta HDP.
Ani jedno však nakoniec nenastalo a deficit skončil na úrovni približne jedného percenta. V tom čase však nebola žiadna kríza, ktorá by znamela pre štát veľké neočakávané výdavky a ekonomika taktiež celkom solídne šľapala.
Tóth hovorí, že už v tomto predkrízovom období mali slovenské financie v priemere siedmy až ôsmy najhorší deficit z vtedajších 28 krajín Európskej únie. „Približne polovica členských krajín EÚ dosahovala prebytky v rokoch 2017 až 2019,“ vysvetľuje Tóth.
Zároveň vláda Smeru, SNS a Mosta-Híd pred odchodom prijala viaceré drahé opatrenia, ktoré sa odrazili až na výsledku rozpočtu prvého roku vlády Igora Matoviča. Pred voľbami schválila vláda Petra Pellegriniho predvolebné 10-percentné navyšovanie platov, v čase, keď inflácia bola dvojpercentná. No schválili sa nekryté 13. dôchodky v plnej výške.
Deficit na konci Pellegriniho vlády bol štvrtý najhorší spomedzi štátov eurobloku. „Na konci dobrých časov a tesne pred prepuknutím pandémie tak Slovensko malo deficit, ktorý nebol veľmi vzdialený od maximálneho povoleného deficitu na úrovni troch percent HDP, namiesto toho, aby rozpočet vstupoval do krízového obdobia ako prebytkový alebo aspoň vyrovnaný,“ pokračuje šéf RRZ.
„V roku 2019 už mala väčšina členských štátov eurozóny vrátane Grécka prebytkové rozpočty, ale Slovensko hospodárilo s deficitom vo výške -1,2 percenta HDP,“ dodáva Meravý.
V roku 2019 tiež došlo k zrušeniu automatu na zvyšovanie veku odchodu do dôchodku, čo zhoršilo dlhodobú udržateľnosť verejných financií.
Pandémia, energetická kríza a plošná pomoc
Z tejto hladiny už potom deficit najbližšie dva roky len rástol. Počas vlády Igora Matoviča za to mohli opatrenia spojené so zvládaním pandémie koronavírusu, s nákupom zdravotníckeho materiálu, vakcín, neskôr v následku energetickej krízy a plošných opatrení na kompenzáciu cien energií.
Výsledný deficit bol 13. najhorší spomedzi európskej dvadsaťsedmičky, teda približne v strede rebríčka.
Ekonóm Slovenskej akadémie vied Martin Hudcovský hovorí, že deficit v tomto čase narastal aj v okolitých krajinách. Na Slovensku sa však z krízových deficitov stali bežné deficity a tempo ich poklesu je veľmi mierne. „Za rok 2024 dokonca dosiahneme nárast deficitu, čo je v priamom rozpore s logikou konsolidácie. To, čo umožnilo ostatným krajinám rýchlejšie zmierniť deficity, bol charakter opatrení, ktoré boli prijaté, pričom väčšina z nich mala jednorazový charakter. U nás sa na výdavkovej strane prijali najmä systematické opatrenia, ktoré pravidelne zaťažujú verejné financie.“ To je prípad práve aj energetickej pomoci.
Plošná pomoc má u nás dlhú históriu, jej príkladom je aj znížená sadzba DPH na základné potraviny, ktorá sa týka chudobných aj bohatých. No aj sociálne balíčky, ktoré sľubovali všetkým lacnejší plyn a vlaky zdarma pre študentov a dôchodcov.
Stav verejných financií sa opäť zhoršil ku koncu volebného obdobia v roku 2023, keď sa začal vyplácať rodinný balíček, zaviedol sa rodičovský dôchodok, zvyšovali sa mzdy v zdravotníctve, dofinancovali sa ambulancie, zvýšili sa výdavky v školstve.
Ódor a šetrenie za sedem miliárd eur
Vládne strany dnes okrem politikov OĽaNO vinia zo zlého stavu financií aj Ľudovíta Ódora. „To, čo dnes zažívame konsolidáciou, to je práve účet. To je tá faktúra za neefektivitu a za to rozhadzovanie peňazí, ktoré tu napáchala Matovičova, Ódorova a Hegerova vláda,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický pri predstavení opatrení.
Úradnícka vláda bola v úrade od 15. mája 2023 do 25. októbra toho istého roka, prezidentka Zuzana Čaputová ju vymenovala po tom, čo sa Eduardovi Hegerovi nepodarilo udržať pokope svoju vládu. Ľudovítovi Ódorovi a jeho ministrom parlament nevyslovil dôveru, a tak počas celého mandátu vládli s obmedzenými kompetenciami.
Neprešiel im v parlamente jediný zákon, naopak, parlamentné strany ešte pred koncom mandátu našli zhodu na viacerých zákonoch. Analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák pripomína, že v tom čase poslanci odhlasovali desiatky návrhov v objeme stoviek miliónov eur. „Úradnícka vláda tak bola len vykonávateľom vôle parlamentu a zároveň držala chod ministerstiev na bežnej úrovni. Reálne možnosti prijať nejaké opatrenia boli veľmi limitované čisto na kompetencie vlády.“
Nasledujúcej vláde predpripravili zoznam 100 opatrení, ktoré dokopy umožňovali ušetriť približne sedem miliárd eur. Ľudovít Ódor ich predstavil ako menu, z ktorého je možné si vybrať. Zoznam obsahoval ľavicové aj pravicové opatrenia, aby si z nich vedela vybrať akákoľvek vláda, ktorá vznikne po parlamentných voľbách.
Veľké šetrenie tu nebolo viac než 10 rokov
Najväčšie šetrenia boli v rokoch 1998, 2003 a 2011. Teda po odchode Vladimíra Mečiara, keď nová vláda jediný raz v histórii samostatného Slovenska začínala rok v rozpočtovom provizóriu.
Exministerka financií Brigita Schmögnerová spomína, že po Vladimírovi Mečiarovi zdedili vysoký deficit štátneho rozpočtu aj bežného účtu platobnej bilancie. „Úrokové sadzby na prefinancovanie krátkodobého dlhu vlády dosahovali dvojciferné číslo – jednorazovo sa vyšplhali až na 27 percent.“ Konsolidačné balíčky boli dva v priebehu prvých mesiacov vlády.
„Konsolidačné balíčky boli iba jedným faktorom, že ku koncu volebného obdobia sme už financovali náš dlh asi za jednu pätinu roku 1998/9. Okrem reštrukturalizácie finančného sektora dôležité bolo to, že konsolidácia spomalila, ale nezabrzdila hospodársky rast. Spomalenie rastu HDP spočiatku znamenalo i zvýšenie miery nezamestnanosti,“ dodáva Schmögnerová.
Ďalšie veľké šetrenie prišlo v roku 2003 pred vstupom do Európskej únie za ministra financií Ivana Mikloša a neskôr opäť po finančnej kríze v roku 2011. Napríklad v roku 2005 predstavil Mikloš špecifické opatrenia zamerané na rast ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest.
Za vlády Ivety Radičovej sa tiež naposledy dvíhala základná sadzba DPH – z 19 na 20 percent. Malo ísť o dočasné opatrenie, kým deficit neklesne pod tri percentá HDP.
Slovenské vlády zanedbali prípravu vankúša na horšie časy a v dobrých časoch nešetrili. Matej Horňák to porovnáva na posune Talianska a Slovenska v rokoch 2010 až 2020. „Taliansko malo v roku 2010 dlh na úrovni 82 percent HDP, už krátko nato malo vyrovnaný rozpočet a zakrátko pristúpili k hospodáreniu s rozpočtovým prebytkom. Do roku 2019 im dlh poklesol na 60 percent HDP, čiže o 22 percentuálnych bodov. Vytvorilo si tak priestor na výdavky počas prichádzajúcich kríz. Aj odpoveď vlády na krízu mohla byť výrazne väčšia a rýchlejšia. Na Slovensku sme v roku 2010 mali dlh na úrovni necelých 41 percent HDP, v roku 2013 to bolo 55 percent a do roku 2019 sme ho znížili iba o sedem percentuálnych bodov na 48 percent. Ani v jednom roku sme nedosiahli prebytkový či aspoň vyrovnaný rozpočet.“
Práve prorastové opatrenia chýbajú odborníkom v konsolidačnom balíčku Smeru, Hlasu a SNS. „Problém predchádzajúcich vlád možno posledných 10 až 15 rokov je v tom, že nedokázali postupne transformovať slovenské hospodárstvo na nový rastový model, ale kopírovali model rastu 90. rokov, ktorý je už dávno neefektívny,“ kritizuje Schmögnerová.
Vo veľkom šetrení Slovensko nebude samo, konsolidáciu na budúci rok chystá aj Maďarsko či Taliansko.
Celý článek zde | Podnikání za 500 Kč ? – ANO