Kým nepochovala sestru, debaty o smrti neznášala. Dnes pomáha ľuďom mať veci na poriadku

22. jan 2025 o 16:36  I 

Jej sestra a švagor tragicky zomreli po autonehode, ktorú spôsobil vodič pod vplyvom drog. Sestra, s ktorou si bola veľmi blízka, mala vtedy iba 34 rokov. „Bolo pre mňa dôležité, aby pohreb mojej sestry korešpondoval s tým, ako moja sestra žila, akými vecami a ľuďmi sa za života rada obklopovala. Každý z nás žije odlišný životný štýl, máme radi iné veci, no rozlúčky sú si vizuálne aj obsahovo veľmi podobné,“ vraví Andrea Kutlíková.

Aj táto skúsenosť ju spolu s ďalšími ľuďmi viedla k tomu, že založili projekt Goodbye Friends, ktorého cieľom je prelomiť tabu okolo témy smrti, a tým pomôcť ľuďom lepšie plánovať záverečné obdobie života.

Prostredníctvom ich dotazníkov vedia ľudia čo najpresnejšie sformulovať svoju predstavu o rôznych situáciách, ktoré môžu nastať po ich smrti a pomôcť tak pozostalým v riešení emočne a organizačne náročných situácií.

Všetky rakvy vyzerali ako z filmu o Draculovi

Zomieranie, smrť a všetky veci, ktoré s nimi súvisia, patria medzi najviac tabuizované témy, ktoré väčšina ľudí považuje za nevhodné otvárať. Podľa prieskumu, ktorý pred časom realizovala nezisková organizácia Viaticus, až 58 percent respondentov o svojich želaniach nehovorilo s nikým, 37 percent ich spomenulo svojej rodine a len štyri percentá ľudí o nich informovali lekárov.

O smrti ľudia nerozprávajú z rôznych dôvodov. Viac ako štvrtina respondentov spomínaného prieskumu si myslí, že smrť je ešte ďaleko, takmer štvrtina nechce rozhovorom smrť privolávať, viac ako pätina nechce svoje okolie desiť a ďalšej pätine je rozprávanie o smrti nepríjemné. K nim v minulosti patrila aj Kutlíková.

„Moja sestra sa, napriek svojmu mladému veku, nemala problém o smrti rozprávať. S mamou túto tému vyťahovali napríklad na dovolenke. Neznášala som to, pripadalo mi to úplne strelené a zvyčajne som odchádzala z miestnosti. Ale keď som jej potom organizovala pohreb, bola som veľmi rada, že som toho toľko vedela.“

Podľa Kutlíkovej sa v podobnej situácii ocitne veľa ľudí. „Starší členovia rodiny neraz akoby medzi rečou spomenú, čo by si želali na pohrebe alebo hovoria o vysporiadaní sa s materiálnymi záležitosťami. Hoci je to ideálny spôsob, ako začať užitočnú debatu, veľmi často dostanú spätnú väzbu, aby o týchto veciach nehovorili, veď to predsa nechceme privolať.“

Hoci dobre poznala vkus svojej sestry, pri organizovaní pohrebu bola napríklad konfrontovaná najmä s tovarom, ktorý neodrážal mladého človeka. „Ukázali mi rakvy a všetky vyzerali ako z filmov o Draculovi, zdalo sa mi to celé príliš okázalé a prezdobené. Mala som však šťastie na malú pohrebnú službu s veľmi ochotným pánom, ktorý to chápal a vlastnoručne odstraňoval z rakvy podľa mňa nevkusné zlatenie,“ spomína. Veľa ľudí sa podľa nej zmieri s tým, čo im pohrebné služby ponúkajú a v žiali zabúdajú na to, že ide o službu ako každú inú.

Po smrti blízkeho musíte všetko vybaviť do dvoch týždňov

Kutlíková sestre zorganizovala nielen pohreb, ale aj rozlúčku pre priateľov, na ktorej sa premietali jej fotky, púšťali sa skladby, ktoré mala jej sestra rada. Podnik vyzdobili so sestrinými najlepšími kamarátkami tak, že sa okoloidúci pýtali, či organizujú svadbu. „Viem, že takéto pekné veci by sestru potešili a ja som mala pocit, že som pre ňu ešte mohla niečo spraviť.“