Lacnejších energií sa Slováci nedočkajú. Vláda ani po roku nepovedala, komu a ako chce pomôcť

„Naším cieľom je, aby pomoc bola čo najviac adresná a zameraná na ľudí, ktorí ju najviac potrebujú. Rokovania o metodike vyplácania energopomoci na rok 2025 prebiehajú, a preto v tejto fáze rokovaní nebudeme zverejňovať žiadne detaily,“ reagovali z tlačového odboru. Žiadne ďalšie podrobnosti neuviedli.

Viac svetla do veci nevniesli ani ďalšie dni. Minulý týždeň sa k téme len stručne vyjadril minister financií Ladislav Kamenický, keď potvrdil, že vláda stále nevie, koľko peňazí na pomoc s cenami energií vyčlení. „My máme v rozpočte zatiaľ nulu. To som už hovoril viackrát. Takže toto bude výdavok navyše,“ povedal pri ohlasovaní razantného zvýšenia daní pre firmy a obyvateľov.

Aktuálne je tak zrejmé iba to, že vzhľadom na potrebu konsolidovať verejné financie domácnosti „s najväčšou pravdepodobnosťou“ nemôžu rátať s dotáciami v takom rozsahu, ako fungovali doposiaľ. Spolu s odborníkmi sme sa pozreli, na čo by sa mali obyvatelia pripraviť od nového roka.

Keď ceny energií začali na burzách rásť a po vpáde ruských vojsk na Ukrajinu vyleteli do extrémnych výšok, predchádzajúce vlády na situáciu zareagovali.

Ministerstvo hospodárstva so Slovenskými elektrárňami vyrokovalo zmluvu, ktorá platí na roky 2023 a 2024. „Je možné ju za určitých okolností využiť aj v ďalších rokoch. Vďaka tejto dohode mali domácnosti zabezpečenú elektrinu za predkrízové ceny a štátny rozpočet to nestálo ani cent,“ tvrdí expert SaS na energetiku a poslanec Národnej rady Karol Galek.

Bývalý minister hospodárstva Karel Hirman z Demokratov dodáva, že zafixovali distribučné náklady pre dodávky elektrickej energie na úrovni roka 2022. „Rozdiel, ktorý vyplynul z rozhodnutí ÚRSO (Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, pozn. red.) o nových tarifách platných od 1. januára 2023, bol kompenzovaný distribučným spoločnostiam,“ tvrdí.

Pri plyne štát využil formu priamych finančných kompenzácií dodávateľom, ktorí domácnostiam predávali plyn výrazne lacnejšie, ako ho nakupovali. „V prípade tepla išlo zase o dotácie pre systémy centrálneho zásobovania tepla. Aj tie dodávali teplo za ceny výrazne nižšie než stropy schválené regulačným úradom. Ministerstvo hospodárstva na tento typ dotácií minulo viac ako 300 miliónov eur,“ dodáva Galek.

Hirman vyčíslil, že minuloročný rozpočet pôvodne rátal s energetickou pomocou pre domácnosti vo výške 2,4 miliardy eur, no vďaka dohode s Európskou komisiou mohlo Slovensko ako jediná krajina použiť neminuté eurofondy. Išlo o približne 1,1 miliardy eur. Aj vďaka úsporným opatreniam a miernej zime reálne išlo na pomoc domácnostiam s energiami za rok 2023 zo štátneho rozpočtu okolo 1,2 až 1,3 miliardy eur, konštatoval exminister.

Ceny komodít a energií v poslednom období klesali. Prečo hrozí na Slovensku nárast cien?

Ak sa pozrieme na vývoj cien komodít na burzách, zistíme, že napríklad cena elektriny v Nemecku bola 20. septembra nižšia ako pred rokom – 83,8 eura za jednu megawatthodinu (MWh) oproti necelým 130 eurám spred roka, uvádza web Kurzy.cz. Plyn stál za posledný rok na americkej komoditnej burze aj vyše 11 eur za MWh, no neskôr cena spadla aj pod šesť eur. Pohľad na cenový vývoj za posledný rok však nestačí.

„Ceny na trhu reálne rástli kvôli ruskému prerušovaniu dodávok do Európskej únie pred a po začiatku agresie proti Ukrajine. Aj po korekcii za posledné obdobie sú ceny stále vyššie ako pred štartom vojny,“ komentuje analytik ČSOB Marek Gábriš s tým, že teraz bude musieť nastať zreálnenie cien, aby zodpovedali trhovej situácii. „Finančne je totiž neúnosné donekonečna kompenzovať ceny energií,“ upozorňuje.

Analytik Energie-portal.sk Radovan Potočár vysvetľuje, že regulácia na Slovensku funguje s určitým oneskorením a stanovenie cien vychádza z priemeru cien za určité obdobie. „Regulované ceny plynu pre domácnosti na rok 2025 nastaví pri zohľadnení trhových cien od októbra 2023 do júna 2024,“ konštatoval.

Navyše súčasná vláda pred prezidentskými voľbami nezvýšila cenu plynu ani nepatrne – na rozdiel od predchodcov, ktorí ju od januára 2023 zdvihli o 20 percent, doplnil bývalý minister hospodárstva Hirman. „Neznížila tak výraznejšie cenový rozdiel medzi vládou udržiavanou a kompenzovanou cenovou úrovňou a regulačnou úrovňou ÚRSO, ktorá vychádza z trhového vývoja ceny,“ objasnil.

Galekovi súčasná situácia na Slovensku pripomína Maďarsko, ktoré krátko po ruskej invázii zastropovalo ceny benzínu a nafty najskôr pre všetkých a postupne muselo zo svojich ambícií ustupovať. „Ako inak, z finančných dôvodov. Čo sme si zaplatili zo spoločného, aby sme nemuseli platiť jednotlivo, to nás teraz dobieha,“ konštatuje.

Aký nárast cien energií očakávať?

Vládny Inštitút pre stratégie a analýzy zverejnil v auguste orientačné porovnanie mesačných účtov domácností za plyn. Ak domácnosť plynom kúri, ohrieva vodu a používa ho pri varení, účty môžu stúpnuť o tretinu. A to za predpokladu, že distribučné poplatky sa nebudú výrazne meniť.

Podľa Gábriša je ťažké určiť rozsah zvýšenia cien energií presne, no odhaduje, že pri plyne a elektrine pre domácnosti pôjde o možný nárast o 10 až 30 percent. Podobne to vidí aj finančný analytik OVB Allfinanz Slovensko Marián Búlik. „Je realistické počítať s približne tretinovým nárastom ceny,“ predikuje.

Pozrime sa bližšie na to, prečo dôjde k zvýšeniu faktúr za energie. Potočár poukazuje na to, že cena plynu v referenčnom období od októbra 2023 do júna 2024 dosiahla 37 eur/MWh, čo je zhruba o polovicu viac ako účtovaná cena komodity domácnostiam na úrovni 25 eur/MWh. „Komoditná cena teda stúpne zhruba o 50 percent, to je hotová vec,“ konštatoval.

„Je to síce výrazne menej, ako to vychádzalo na rok 2023, kde to bolo až okolo 60 eur/MWh, a je to aj menej, ako to vychádzalo na rok 2024, ale stále je to kvôli zmrazeniu ceny na rok 2024 o približne tretinu nižšie, ako vychádza regulovaná cena na rok 2025,“ porovnáva Hirman.

Do finálnej ceny za plyn vstupujú aj ďalšie zložky, najmä distribučné poplatky, ktorých nastavenie má v rukách ÚRSO. Búlik si myslí, že ak skončí plošné dotovanie cien, vláda bude chcieť minimalizovať vplyv na obyvateľstvo, takže nezmení súvisiace poplatky – aj keď ich má v rukách „na papieri“ nezávislý úrad.

„Takisto riziko nákupu spotového plynu pre odberateľov prípadných skrachovaných obchodníkov je nízke, keďže spotové ceny sú už dlhšie obdobie pomerne stabilné. Je pravdepodobné, že rozhodnutie nezvyšovať distribučné a ďalšie súvisiace poplatky by prijal regulačný úrad aj bez asistencie vlády, keďže kľúčovým nákladom pri distribúcii je kompenzácia strát plynu v potrubiach a burzová cena plynu sa v tomto roku držala na pomerne nízkych úrovniach,“ poznamenáva Búlik.

Potočár očakáva, že poplatok za distribúciu plynu stúpne „mierne“. Dôvodom je zmenená metodika. „Ale preprava je iba veľmi malou časťou koncovej ceny plynu. Kľúčové ešte bude, ako ÚRSO rozhodne o cene za distribúciu. Príslušné cenové rozhodnutie zrejme vydá až koncom roka. Predpoklad, že výsledná cena plynu pre domácnosti stúpne oproti aktuálne uplatňovaným cenám približne o tretinu, sa v súčasnosti javí ako reálny,“ uvažuje.

V prípade tepla Potočár hodnotí situáciu naprieč Slovenskom ako „veľmi rozmanitú“. „Je tu približne 800 lokalít centrálneho zásobovania teplom. Zatiaľ čo niekde môže regulovaná cena tepla klesnúť, inde môže stúpnuť. Aj v tomto prípade štát koncové ceny aktuálne dotuje,“ priblížil.

Podľa Hirmana sa bude cena centrálne vyrábaného tepla za pomoci plynu vyvíjať obdobne ako pri samotnej komodite.

„Súčasná trhová cena plynu premietaná do cien tepla je oproti dnešnej zastropovanej hodnote vyššia o sedem až 30 eur na MWh, pričom rozptyl je daný rozdielnosťou nákupov jednotlivých teplárov. Podotýkam, že ceny plynu v tomto roku nielen klesali, ale aj stúpali,“ hodnotí Galek.

Obáva sa však novej právomoci, ktorú dala ÚRSO súčasná vláda a schválil ju už aj parlament. Je ňou možnosť zastropovania ceny plynu pre výrobu tepla. „Rozdiel oproti súčasnému stavu je ten, že ÚRSO môže zastropovať ceny už na úrovni dodávateľov plynu, a to dokonca bez kompenzácií rozdielov medzi nákupnou a predajnou cenou. Ak by to urobil naozaj bez kompenzácií, išlo by sa zrejme o protiústavný krok, ale výsledok by sa u odberateľov dostavil,“ hodnotí.

Pri elektrine si Potočár myslí, že samotná cena komodity sa nezmení vďaka ďalšiemu uplatňovaniu dohody medzi štátom a Slovenskými elektrárňami. Otázne je, ako dopadnú ďalšie dotované zložky koncových cien.

Keby k dohode nedošlo, prišlo by takisto k nárastu cien. „Nami dohodnutá cena so Slovenskými elektrárňami a Bruselom odsúhlasená na roky 2023 a 2024 vo výške 61 eur/MWh je stále o dosť nižšia, ako je trh za tento rok a predpokladaná regulovaná cena na rok 2025,“ tvrdí Hirman.

Prečo štát pomáhal s cenami energií plošne a nie adresne – teda len najchudobnejším obyvateľom?

Galek, ktorý bol štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva za čias Richarda Sulíka v rokoch 2020 až 2022, uviedol, že nástupcom odovzdal dva návrhy na zastropovanie množstva elektriny, ktorá by mohla byť dodaná domácnostiam za výhodnú cenu dohodnutú so Slovenskými elektrárňami.

„V návrhu boli definovaní aj tí, ktorý by mali túto lacnú elektrinu v plnom rozsahu – sociálne slabšie rodiny, domácnosti, ktoré už realizovali opatrenia na zníženie spotreby, či domácnosti, ktoré prešli na vykurovanie tepelnými čerpadlami. Návrhy sa odlišovali najmä v časovom harmonograme, v ktorom by k takému obmedzeniu množstva lacnej elektriny došlo,“ priblížil.

Tvrdí, že hoci Sulíkov nástupca Karel Hirman na jeden z návrhov povedal, že presne takto by si to predstavoval, napokon nevyužil ani jeden z nich.

Exminister, ktorý potom ministerstvo viedol do mája 2023, za príčinu nezavedenia adresnej pomoci označil skutočnosť, že ministerstvo sociálnych vecí a rodiny nemalo dostatočne presné údaje o sociálnej situácii jednotlivých domácností.

„Preto si nakoniec vytvorenie mechanizmu pomoci zobralo na seba ministerstvo hospodárstva spolu s dodávateľmi energií, čo však bol výnimočný, ale za danej situácie najefektívnejšie zvládnuteľný proces tak, aby sa pomoc mohla reálne uplatniť od 1. januára 2023, keď začali platiť nové regulované ceny energií pre domácnosti,“ spomína.

Poukázal tiež na to, že v roku 2022 boli nárasty cien energií v priemere päť- až šesťnásobné a ich plošné premietnutie do cien pre domácnosti by nezvládla nielen drvivá väčšina slovenských domácností, ale ani nemalá časť domácností v Európe všeobecne. „Aj preto plošné opatrenia v rôznej forme prijímali takmer všetky krajiny EÚ plus Veľká Británia,“ vysvetlil Hirman.

Ešte počas jeho pôsobenia sa však mali začať robiť prepočty finančnej náročnosti foriem kompenzácií, ktoré by sa odvíjali napríklad od veľkosti odberu plynu. „Sociálna pomoc a ukazovatele sú však plne v kompetencii ministerstva sociálnych vecí a nie ministerstva hospodárstva,“ odkazuje.

Prečo sa stále čaká na adresnú pomoc pre ľudí? V čom štát zlyháva?

Potočár sa domnieva, že postaviť skutočne adresný systém je administratívne náročné, no pri možnosti ušetriť štátnej kase stámilióny by mu to dávalo zmysel. „Jednoduchšou cestou, ktorá však má svoje úskalia, by bolo dotovať domácnostiam ceny iba do určitej výšky spotreby,“ zamýšľa sa.

Aj keď Hirman uviedol, že ministerstvo sociálnych vecí im nevedelo dať dostatočne presné údaje o sociálnej situácii jednotlivých domácností, Búlik mu oponuje – pre štát vraj nemá byť problém určiť, kto naozaj pomoc potrebuje. „Má dlhodobo k dispozícii všetky potrebné informácie, aby dokázal určiť hranicu energetickej chudoby a nastaviť metodiku adresnej podpory pre túto skupinu obyvateľov,“ vyhlásil.

Problém vidí v tom, že žiadna vláda nenašla odvahu pustiť sa do adresnej pomoci, ktorú by zároveň prepojila s motivačnými podmienkami na znižovanie energetickej náročnosti bývania.

„Samotné dotácie totiž nijako neriešia problém starých, energeticky náročných domov a bytov, čo je stav, ktorý sa dá technologicky jednoducho vyriešiť a zredukovať energetickú náročnosť bývania o 70 až 80 percent. Zateplenie obvodových stien domov a strechy a súbežná výmena okien a dverí sú najefektívnejším spôsobom, ako stlačiť spotrebu energií na vykurovanie hlboko pod polovicu pôvodných hodnôt,“ odporúča.

Za systémový nepovažuje ani nápad z čias bývalej vlády dotovať domácnostiam 80 percent spotreby energie. Dôvodom je, že iba do istej miery by sa zvýšila motivácia vykurovať bývanie na nižšiu teplotu – a to v závislosti od finančnej situácie rodín.

„Plošné dotácie sú prirodzene politicky zaujímavejšie a dali sa veľmi rýchlo spustiť. Preto pretrvali až do tohto roka, a keby nebolo tlaku na konsolidáciu, bezpochyby by zostali platné aj do budúcnosti. Problém je, že sú neuveriteľne drahé a najmä problém nijako neriešia. Dotácie môžete vyplácať celé roky, pričom energetickú chudobu nijako nezredukujete,“ odkazuje.

Za problém súčasnej vlády Galek označil najmä to, že sa príliš spolieha na ÚRSO. Inštitúcii navyše odovzdala i množstvo zo svojich kompetencií a ešte ich aj „poriadne posilnila“.

„Regulačný úrad má byť pritom zo zákona nezávislým úradom, a to aj od ministerstva,“ zdôraznil. Samotná ministerka Denisa Saková je z jeho pohľadu okrem toho neviditeľná a len prestriháva pásky.