Lekári zatiaľ výpovede nesťahujú. So Šaškom rokovali o predražených nákupoch nemocníc

Visolajský po rokovaní s ministrom zdravotníctva. Autor: TASR

BRATISLAVA. Keby slovenské nemocnice nakupovali špeciálny zdravotnícky materiál tak lacno ako české, mohli by sme odliečiť viac pacientov. Je to hlavné posolstvo lekárskych odborárov, s ktorým išli na utorkové stretnutie s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas).

“Dnes sme prebrali prvý bod memoranda a to je poriadok vo financovaní nemocníc,” povedal po rokovaní s ministrom šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ) Peter Visolajský. Ide o memorandum, ktoré lekárski odborári podpísali na konci roku 2022 s vládou Eduarda Hegera ( vtedy OĽaNO, teraz Demokrati).

Medzi hlavné požiadavky lekárov plynúce z memoranda patrí okrem poriadku vo financovaní nemocníc aj medziročné navýšenie platov o takmer desať percent. Štvrtá vláda Roberta Fica (Smer) chce doktorom zvýšiť mzdy len o vyše šesť percent. Odôvodňuje to potrebou šetrenia v rámci konsolidačného balíka.

Visolajský poznamenal, že v utorok sa na stretnutí so Šaškom o platoch nerozprávali.

Ďalšími kľúčovými požiadavkami odborárov sú, aby sa štátne nemocnice nezmenili na akciové spoločnosti a národná nemocnica sa postavila na bratislavských Kramároch, nie v Ružinove.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Lekári nestiahnu výpovede, ani keby dostali platy, aké žiadajú. Niektoré nemocnice bez nich nemôžu fungovať Čítajte 

Nakoľko Ficova vláda stále nesplnila tieto požiadavky podalo k 1. novembru výpoveď vyše 3300 lekárov. Je to viac ako polovica všetkých nemocničných doktorov. Ak sa vláda s lekármi nedohodne a tí k Novému roku odídu z nemocníc, viaceré z nich budú mať problém s poskytovaním zdravotnej starostlivosti.

Lekárski odborári sa naposledy stretli so Šaškom 25. októbra. Odvtedy vraj minister podľa nich ignoroval rokovania s nimi.

“Keďže naše snahy o rokovanie ministerstvo zdravotníctva ignoruje, zvažujeme aj vypovedanie nadčasovej práce,” povedal minulý týždeň Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia (LOZ). Po tejto hrozbe Šaško navrhol stretnutie tento utorok.

Odborové združenie má vyzbieraných aj vyše tritisíc výpovedí zo služieb. Lekári by ich mohli podať z večera do rána a väčšina najväčších a kľúčových nemocníc by tak nebolo schopná poskytovať zdravotnú starostlivosť v poobedňajších a nočných hodinách. Viedlo by to ku kolapsu ústavných zdravotníckych zariadení. V utorok šéf LOZ povedal, že lekári tieto výpovede nateraz nepodávajú.

Napriek týmto hrozbám však Šaško vraví, že neverí, že lekári skutočne odídu z nemocníc. “Pochádzam z poctivej lekárskej rodiny a ja neverím, že slovenský lekár by odišiel od slovenského pacienta,“ povedal minister.

Historická skúsenosť s hromadným podávaním výpovedí lekárov vôbec nenahráva tomuto jeho optimizmu. Keď lekári podávali výpovede prvýkrát v roku 2011 za vlády Ivety Radičovej (SDKÚ), vyše dvetisíc z nich skutočne odišlo z nemocníc a vrátili sa do nich až po tom, ako na druhý deň po ich odchode podpísala Radičovej vláda s LOZ memorandum.

Podobne to bolo aj za Hegera. Tesne pred vypršaním lekárskych výpovedných lehôt podpísal jeho kabinet tiež memorandum.

K dohode s lekárskymi odborármi sa nemá ani premiér Fico, hoci v minulosti ich podporoval proti Radičovej aj Hegerovi. Teraz sa situácia obrátila proti nemu.

Napriek tomu hovorí, že zdravotníctvo nie je premiérska téma. Bol to však aj jeho Smer, ktorý v parlamente pred dvomi rokmi hlasoval za Hegerovo navýšenie platov lekárov.

Najbližšie sa LOZ stretne s ministrom tento štvrtok poobede.

Štandardizované zmluvy

Najväčším problémom je podľa lekárskych odborárov to, že naše najmä štátne nemocnice sú extrémne zadĺžené. Ich dlh po splatnosti faktúr dosahuje takmer miliardu eur.

“Keď takáto zadĺžená nemocnica kupuje zdravotný materiál, tak je mnohokrát o 20 percent drahší,” priblížil Visolajský. “Napríklad české nemocnice platia za bedrový kĺb o polovicu menej ako naše. Keby sme mali ceny ako v Česku, vedeli by sme odoperovať viac pacientov,” dodal.

Lekárski odborári preto chcú, aby zmluvy s dodávateľmi, ale aj so zdravotnými poisťovňami boli štandardizované a lepšie kontrolovateľné. Keby k tomu podľa nich došlo, mohol by sa vraj znížiť dlh nemocníc.

Zdravotné poisťovne majú platiť podľa odborárov nemocniciam skutočné náklady za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, a nie menej, ako je to podľa nich dnes. V tom majú podľa lekárskych odborárov resty najmä súkromné zdravotné poisťovne Dôvera a Union.

K rovnakému záveru koncom roku 2022 dospeli aj analytici z Útvaru hodnoty za peniaze, Inštitútu zdravotníckych analýz ministerstva zdravotníctva a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.

V spolupráci s nimi a na základe ich údajov vypočítal vlani denník SME, že Dôvera a Union v roku 2022 zaplatili nemocniciam za svojich poistencov o 64 miliónov eur menej, ako mali. Visolajský uviedol, že v priemere kvôli takémuto nerovnému financovaniu prichádzajú nemocnice o 53 miliónov eur.

V súvislosti s financovaním nemocníc sa odborári dso Šaškom, že sa zriadi pre tento účel pracovná skupina.

V súvislosti s financovaním je ďalšou kľúčovou podmienkou lekárskych odborárov, aby sa Ficova vláda zaviazala k tomu, že sa nemocnice nezmenia na akciové spoločnosti.

S touto myšlienkou sa premiér začal pohrávať po tom, ako v septembri Slovensko definitívne prehralo súd s Európskou komisiou o tom, že nemocnice neplatia faktúry svojim dodávateľom do 60 dní, ako prikazuje európska smernica. Priemerná splatnosť faktúr je až 397 dní.

Dlh prevažne štátnych nemocníc po lehote splatnosti bol ku koncu júla 812 miliónov eur.

Európskej komisii však nestačí, že štát dlh za nemocnice zaplatí, ako to už opakovane v minulosti urobil. Komisia chce, aby naučil nemocnice platiť načas. Inak mu hrozí pokuta 800-tisíc eur a penále 50-tisíc eur za každý deň, kým nemocnice nezačnú platiť faktúry do 60 dní.

Ako akciové spoločnosti by nemocnice v strate museli ísť do nútenej správy. V roku 2011 počas prvých hromadných lekárskych výpovedí, keď akciovky presadzoval vtedajší minister zdravotníctva Ivan Uhliarik z KDH, pritom Fico tvrdil, že ide o skrytú privatizáciu zdravotníckych zariadení.

Keď lekári proti akciovým spoločnostiam protestujú, Fico zrazu tvrdí, že táto zmena nie je na stole. Visolajský však povedal, že Šaško sa na stretnutí jasne k nemocniciam ako akciovým spoločnostiam nevyjadril ani tento koncept nevylúčil.

Hoci sa vraj odborári v utorok nerozprávali so Šaškom o platoch nateraz platí novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú minulú stredu schválil parlament. Tá lekárom medziročne zvyšuje platy lekárov o 6,4 percenta. Zvýšenie lekárom nestačí, žiadajú 9,6 percenta, ako je spomenuté v memorande, ktoré podpísali lekárski odborári na konci roka 2022 s Hegerovou vládou.

Ďalšou kľúčovou požiadavkou lekárskych odborárov je, aby štát tzv. národnú nemocnicu v Bratislave postavil na Rázsochách, a nie v Ružinove.

Na otázku, či sa dá nemocnica postaviť v Ružinove, hľadá odpoveď firma Grant Thornton Advisory. Jej spolumajiteľom je Peter Vlasatý, o ktorom spis SIS Gorila píše, že údajne zobral úplatok od Penty, ktorá podniká aj v zdravotníctve, pri zamýšľanej privatizácii bratislavského letiska za druhej vlády Mikuláša Dzurindu (SDKÚ). Vlasatý to popiera.

Šaško zatiaľ nehovorí, či je za nemocnicu v Ružinove, kde ju chcela jeho predchodkyňa Zuzana Dolinková (Hlas). Vraví, že sa vyjadrí, keď si prečíta štúdiu uskutočniteľnosti od Vlasatého firmy.

Napriek sebavedomým vyjadreniam odborárov zostáva otázne, nakoľko pevné je ich odhodlanie. Aj za Radičovej i Hegera podpísali memorandá, ktoré obsahovali aj iné požiadavky ako platy, ale vlády napokon dodržali len úpravu miezd.

Jedinou inou významnejšou požiadavkou, ktorú sa odborárom podarilo od v roku 2011 presadiť, je, že sa nemocnice nezmenili na akciové spoločnosti.

Aj dvaja lekári položia nemocnicu

Hoci niektoré z požiadaviek lekárov, ako napríklad zmena financovania nemocníc, sú systémové, Visolajský tvrdí, že do konca roku sa dajú stihnúť.

Ak sa však vláda a lekárski odborári nedohodnú, hrozí, že od 1. januára 2025 niektoré nemocnice pôjdu do útlmu.

„Nie, nebola,“ odpovedal minulú stredu šéf bojnickej nemocnice Peter Glatz na otázku SME, či by bola schopná poskytovať starostlivosť, aj keby z nej odišli všetci lekári vo výpovedi. V nemocnici pracuje 167 lekárov, výpoveď nateraz podalo 91.

„Pokiaľ by výpovede nadobudli platnosť, žiaľ, ani žilinská nemocnica nebude schopná zabezpečiť plnohodnotnú zdravotnú starostlivosť,“ povedala aj hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Žiline Zuzana Fialová.

Veľké problémy by mala aj najväčšia Univerzitná nemocnica Bratislava. „Ak by skutočne odišlo všetkých 520 lekárov, ktorí podali výpovede, poskytovanie zdravotnej starostlivosti by bolo značne obmedzené,“ podotkla jej hovorkyňa Eva Kliská.

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Súkromné poisťovne zaplatili nemocniciam o 64 miliónov menej, ako mali. Prečo je to tak? Čítajte 

Len akútnu zdravotnú starostlivosť by pri 159 výpovediach z 346 lekárov dokázali podľa hovorcu Mateja Martoviča poskytovať v trnavskej fakultnej nemocnici.

V Rooseveltovej nemocnici v Banskej Bystrici podali výpovede aj lekári, ktorí po májovom atentáte liečili Fica. Na informáciu, ktorú ako prvý priniesol denník Postoj, hovorkyňa nemocnice Ružena Maťašeje nereagovala. Visolajský ju však SME potvrdil.

Pri hrozbe odchodov nejde ani tak o podiel lekárov vo výpovedi k ich celkovému počtu, ako skôr o ich špecializáciu a to, či sú atestovaní. Ak podá výpovede celé ARO, kde sú prevažne atestovaní lekári, môže to ohromiť celú nemocnicu.

„Máme oddelenia, kde dvaja lekári dali výpovede, a nemocnica bez nich nemôže fungovať,“ vraví Visolajský. O akú nemocnicu ide, nepovedal.

Výpovede vo všeobecnosti dávali viac lekári v štátnych ako v súkromných nemocniciach. V najväčšej súkromnej sieti nemocníc Penta Hospitals dali výpoveď podľa jej hovorcu Tomáša Kráľa len tri percentá lekárov. V nemocniciach Agelu len percento.

Visolajský hovorí, že je to aj preto, lebo doktori v súkromných zariadeniach majú väčší strach, že sa nezamestnajú v inej nemocnici v regióne. Platí to podľa neho najmä pre východné Slovensko, kde má väčšinu nemocníc Penta Hospitals.

Jej hovorca Kráľ na túto poznámku Visolajského nereagoval. Hovorkyňa Agelu Eva Peterová označila jeho vyjadrenie „za účelové zavádzanie verejnosti a umelé vytváranie tlaku na personál našich zdravotníckych zariadení“.