Lexova SIS vyrobila z aktivistu protištátny živel. Po 30 rokoch vysúdil odškodné

V čase, keď premiér Robert Fico zo Smeru hovorí, že organizátori protivládnych protestov plánujú štátny prevrat, a odvoláva sa na informácie od SIS, sa na súde uzatvára iný príbeh s rovnakými črtami.

Za vlády Vladimíra Mečiara z HZDS začal občiansky aktivista Robert Krajňák zbierať podpisy pod petíciu za jeho odvolanie. Bolo to v roku 1995, po únose prezidentovho syna tajnou službou, ktorú viedol Mečiarov nominant Ivan Lexa.

Krajňák mal vtedy 35 rokov. Keď v denníku SME zverejnil inzerát k svojej petícii, začala sa SIS zaujímať aj o neho a pripravovala jeho diskreditáciu.

Po páde Mečiara v roku 1998 Krajňák tajnú službu zažaloval a žiadal odškodné. Bol to jediný súdny proces tohto druhu. Roky sa naťahoval a až vlani v novembri vyniesol Krajský súd v Bratislave verdikt, ktorý je dnes už právoplatný.

Krajňák vysúdil odškodné zhruba 20-tisíc eur. Peniaze mu zatiaľ SIS nevyplatila, čaká sa, kým súd vyhotoví písomné zdôvodnenie verdiktu.

Odškodnenie za nezákonný pokus o diskreditáciu aktivistu za čias Lexu má SIS vyplatiť v čase, keď ju vedie nominant Smeru Pavol Gašpar. Tajná služba pod jeho vedením Ficovi potvrdila, že organizátori protestov sú napojení na zahraničné skupiny, ktoré pripravujú štátny prevrat.

Žiadne konkrétne zistenia o prípade štátne zložky nezverejnili. Tvrdia však, že závery sú postavené aj na informáciách zo sledovania a odpočúvania či na analýzach finančných tokov. Aktivisti aj opozícia hovoria o zneužití tajnej služby proti oponentom vlády.

Počas súdneho procesu s Krajňákom vyšli najavo aj niektoré podrobnosti, ako SIS proti nemu postupovala. Aj keď jeho spis neskôr skartovala, pár dokumentov sa zachovalo.

SIS Krajňáka podozrievala, že pracuje pre tieňové tajné služby, uviedla to v spravodajskej informácii z decembra 1995. „Sú signály, že na iniciovaní petície má podiel aj poslanec za DÚ Hrnko,“ píše sa v dokumente s tým, že Krajňák aj Anton Hrnko bývajú v Stupave.

Zo žiadosti o sledovanie z októbra 1996 vyplýva, že Krajňákovi dali krycie meno Vrták. Dôvod sledovania bol zmapovať jeho styky a činnosť pri zbieraní podpisov pod petíciu za odvolanie premiéra. Na sledovanie použila technické prostriedky ako služobné vozidlo, motocykel a videokameru.

V novembri 1996 požiadala SIS súd o súhlas s odpočúvaním. Podpísal ho jej riaditeľ Lexa. V žiadosti píše, že SIS zadokumentovala, ako menovaný v pohostinstve v Chorvátskom Grobe vyťažoval vojakov k informáciám o systéme ochrany miestneho útvaru. „Pýtal sa na personálne obsadenie vojakov z povolania, chcel vedieť konkrétne mená veliteľov, za čo vojakov finančne odmeňoval.“

Ďalej Krajňák podľa vyfabrikovanej správy SIS fotografoval kasárne a asi po pol hodine odišiel na aute s maďarskou značkou do sídla maďarského veľvyslanectva v Bratislave.

O súhlas na odpočúvanie SIS súd žiadala, aby mohla jeho činnosť zdokumentovať v celom rozsahu. „Získanie informácií iným spôsobom je neúčinné a podstatne sťažené.“

V septembri 2000, keď už SIS viedol Lexov nástupca Vladimír Mitro, vznikla správa o kontrole prípadu. Krajňáka podľa nej SIS rozpracovala pod krycími menami „Vrták“ a „Mojo“.

Sledovala ho v novembri 1996. „Cieľom sledovania bola možná dokumentácia možného výskytu poslancov NR SR v prítomnosti R. K.“ Spisy neskôr SIS skartovala.

Správa spomína, že súd s odpočúvaním súhlasil. Krajňákov údajný zvýšený záujem o vojenské objekty a stretnutie s cudzincami však po preverení spisu z predchádzajúceho sledovania nezistila.

V rozhovore pre SME teraz Krajňák prvý raz otvorene vyrozprával celý svoj príbeh.

Čo ste robili v novembri 1989?

Pracoval som v Ústave zdravotnej výchovy ako vedúci prevádzky. Mal som na starosti budovu na Sasinkovej ulici, kde sa teraz nakrúca seriál Dunaj, k vašim službám.

Pôvodne to bola vila jedného továrnika, ktorý, pokiaľ viem, skončil v koncentračnom tábore. Vlastnil fabriku na Radlinského, ktorá vyrábala kefy. Teraz je tam hotel Saffron, ktorý patrí Lexovi.

V akej situácii vás zastihla Nežná revolúcia?

Chystal som sa práve emigrovať. Mal som devízové konto, chcel som si vybaviť trvalú výjazdovú doložku. Chcel som odísť do Rakúska a potom do USA. V lete 1989 som bol v Rakúsku na prieskume a tri mesiace po mojom návrate na Slovensko sa začala revolúcia.

Pád totality ste zrejme privítali.

Potešilo ma to. Chodil som od začiatku na mítingy. Myslím, že prvý bol na Hviezdoslavovom námestí, vystupoval tam Ľubomír Feldek. Nebolo tam viac ako sto ľudí. Okolo krúžili policajti.

Ako dianie ovplyvnilo vašu ďalšiu kariéru?

Začali sa otvárať možnosti podnikania. Mama mala v Stupave rodičovský dom, ktorý bol v prenájme Zdroja, bola v ňom predajňa potravín. Chcel som tam začať podnikať, ale ešte som nevedel s čím.

Pôvodne som to chcel tiež niekomu prenajať, ale nenašiel sa vhodný záujemca. Tak som prevádzku v decembri 1990 sám prevzal. Mal som asi 70-tisíc korún a netušil som, koľko ma to bude stáť. Rozpočet som prekročil asi trojnásobne, ale nejako som to rozbehol.

Darilo sa vám?

Vtedy ešte neboli takzvaní fakturanti (kšeftári, ktorí prevzali tovar, a faktúry neplatili, pozn. red.) . Obchodným partnerom sa verilo. Pred Vianocami 1990 som objednal z českobudějovického Budvaru kamión piva za štvrť milióna korún. Faktúra mala splatnosť 14 dní.

Tesne pred vypršaním lehoty na zaplatenie som ten kamión predal s veľkým ziskom, lebo o pivo bol pred Vianocami mimoriadny záujem. Vyplatil som Budvar a zvyšok peňazí som použil na rozbehnutie nového podnikania. Začal som spolupracovať s pivovarom Radegast. Tak som fungoval do roku 1998.

Prečo ste sa rozhodli pre pivo?

Bola to náhoda.

Ako ste vnímali nástup Vladimíra Mečiara a potom rozpad Československa?

Mal som veľké očakávania. Nikto z nás predtým demokraciu nezažil, nevedeli sme, čo môže prísť. Čakali sme, že príde len to najlepšie. Takže sklamanie bolo obrovské. Pred voľbami v roku 1994 bolo jasné, že to bude katastrofa. Že vznikne vláda, ktorá bude protieurópska, nacionalistická, populistická, a že bude rabovať štát. Vedel som, že budem musieť niečo urobiť. Tak som to cítil z môjho občianskeho presvedčenia.

Čo ste urobili?

Kúpil som si ústavu a začal som si ju čítať. Narazil som na článok 32, podľa ktorého občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok, zasahoval do ľudských práv a základných slobôd. Tak som začal rozmýšľať nad nejakou formou protestu. Po zavlečení prezidentovho syna v roku 1995 som sa rozhodol, že spustím petíciu za referendum o odvolaní premiéra Mečiara.

Aké boli prvé kroky?